Vince Berzeviczy – mecenáš košického divadla

Štátne divadlo Košice

Prednedávnom v Košiciach odhalili pamätnú tabuľu významného mecenáša, intendanta a riaditeľa košického divadla, ktorým bol barón Vince Berzeviczy (1781-1834). Minulý rok sa oslavovalo 180. výročie premiéry divadelnej hry Józsefa Katonu Bánk bán. Ako spomienka na túto významnú udalosť navrhol Csemadok odhaliť pamätnú tabuľu pre baróna Vinceho Berzeviczyho, ktorý svojou aktívnou činnosťou podporoval rozkvet košického divadla. Tabuľa sa nachádza na stene budovy bývalého Berzeviczyho-domu (maď. Berzeviczy-ház). Práve v tomto košickom barokovom dome zo 17. storočia býval kedysi Vince Berzeviczy. Text pamätnej tabule je v troch jazykoch (po maďarsky, po slovensky a po anglicky).

Kto bola však rodina Berzeviczy? Rodina pôvodne pochádzala z Veľkej Lomnice (maď. Kakaslomnic) a na územie Uhorského kráľovstva sa dostala v 14. storočí. Rodina bola nútená utiecť z nemeckých území z dôvodu náboženského prenasledovania. Nasťahovaním sa do Uhorského kráľovstva priniesla rodina do tejto oblasti aj poznatky nových remesiel akým boli napríklad spracovanie železa, textilná výroba či zlatníctvo. V neposlednom rade napomohli v spišskej oblasti aj rozvoju obchodu. Cez manželstvá ako aj dedením sa rodina postupne stáva vlastníkom obce Berzevicz. Rodina, ktorá bola už toho času rozvetvená, prijíma meno Berzeviczy. Postupuje na rebríčku a napokon získava aj šľachtický titul. Otec Vinceho, ktorým bol Ferenc Berzeviczy získava dokonca od kráľa i titul vojvodu (maď. hercegi rang).

Vince Berzeviczy sa narodil v roku 1781. Ohľadom jeho miesta narodenia sú dodnes nezhody. Podľa jedného názoru sa narodil v meste Košice, iné pramene uvádzajú obec Šarišské Dravce (maď. Daróc; okres Sabinov). Ferenc Berzeviczy mal pre svojho syna vytýčenú vojenskú kariéru. Mladý Berzeviczy sa dostáva na prvú vojenskú stanicu do Itálie. Odtiaľ sa počas obdobia napoleonovských vojen dostáva do Milána. Práve tu sa zoznámil s divadlom, kde divadelné predstavenia aj pravidelne navštevoval. Divadlo tak zapôsobilo na mladého Berzeviczyho, že tento zážitok mu ovplyvnil aj celý ďalší život.

Berzeviczy ovládal nemčinu aj latinčinu, v dospelosti sa počas vojenskej služby naučil aj po maďarsky. Potom ako bol zranený, zanechal vojenskú kariéru a napriek otcovmu nesúhlasu si vybral divadlo. Prísny otec si zaumienil za každú cenu odradiť svojho syna od divadla. Odoprel mu peňažnú podporu, a keď videl, že ani toto nepomáhalo, vydedil ho. Zároveň synovi zakázal používať rodinné meno počas divadelných predstavení. Vince Berzeviczy sa však ani napriek takýmto podmienkam divadla nevzdal.

Spriatelil sa s básnikom Károlyom Kisfaludym, ktorý mal podobný osud vydedenca ako on. Spoločne odcestujú do Viedne, aby zrealizovali svoje veľké sny. Károly sníva o kariére maliara, kým Vince o herectve. Vince prijíma meno Johann Korn (János) a získava svojimi divadelnými vystúpeniami veľkú slávu. Dokonca ho aj samotný cisár po jednom z jeho vystúpení obdaroval vzácnym darom. Otec Ferenc Berzeviczy sa napokon s rozhodnutím svojho syna zmieri, a pred smrťou zmení svoj závet a svojho syna prijíma späť. Vince Berzeviczy je z tohto dôvodu nútený vrátiť sa do obce Šarišské Dravce, kde zdedil majetok. Medzitým sa aj oženil. Za manželku si berie Annu Szinyei-Merse, ktorá pochádza taktiež zo šarišskej šľachtickej rodiny.

V Košiciach sa v tom čase začínajú nemecké divadelné predstavenia. Maďarskí potulní herci viackrát navštevujú mesto Košice, ale na ich definitívne usídlenie príde rad len okolo roku 1830. Košickí mešťania si už v tom čase nárokujú na prítomnosť stáleho maďarského divadelného súboru v meste. Keďže vedia, že Vince Berzeviczy ma pozitívny vzťah k divadlu a zároveň ako herec aj pracoval, mestská rada ho požiada o zorganizovanie stáleho maďarského divadelného súboru so sídlom v Košiciach.

V roku 1832 Vince Berzeviczy ako intendant a mecenáš prijíma túto ponuku a investuje nemalé peniaze do rozvoja košického divadla. V tejto činnosti ho maximálne podporuje aj jeho manželka. I neskoršie ponúka Berzeviczy značnú časť svojich financií na podporu košického divadla.

Berzeviczy v roku 1833 ochorie, a nemôže už ďalej pokračovať vo svojej práci. Tým, že bol pripútaný na lôžko, s divadlom si udržuje vzťah len písaním článkov do divadelných novín „Játékszíni Tudósítások” (Divadelný spravodaj). V tejto činnosti pokračuje až do svojej smrti v roku 1834.

Vince Berzeviczy je pre Maďarov na Slovensku a predovšetkým pre košických Maďarov významnou osobnosťou. Vďaka jeho húževnatej práci a veľkej láske k divadelnému umeniu mohlo vzniknúť prvé profesijné maďarské divadlo v Košiciach. Je síce pravdou, že už aj pred tým existovalo v Košiciach maďarské divadlo, ale aby sa pravidelne konali divadelné predstavenia, bolo potrebné veľa vecí zariadiť. Predovšetkým bol potrebný priestor na hry, boli potrební mecenáši a herci. Všetky tieto podmienky vedel zabezpečiť toho času práve Berzeviczy.

Bývalé maďarské divadlo bolo v Košiciach postavené koncom 18. storočia na mieste budovy dnešného Národného divadla. Dnešnú formu nadobudla stavba postupne viacerými prestavbami. Dnes už bohužiaľ v budove bývalého maďarského divadla v Košiciach počujeme maďarčinu len zriedka.

Zdroj: GYÜRE LAJOS, BALASSA ZOLTÁN: Berzeviczy Vince emléktáblát kapott Kassán.