Zmiešané rodiny


Otázka zmiešaných rodín je jednou z viacerých silne tabuizovaných tém nielen v slovensko-maďarských vzťahoch, ale všeobecne v celej spoločnosti. Tejto téme sme sa chceli venovať už viackrát, ale vždy sa to zadrhlo na probléme, kde začať a ako? Nuž, ale niekedy a nejako začať treba. Tak teda začínam.

Po prvé, treba povedať, že zmiešané rodiny – a mám tu na mysli národnostne zmiešané rodiny – v Strednej Európe nikdy neboli zriedkavosťou. Ba práve naopak, boli vždy bežným javom. Veď aj prvý uhorský kráľ z maďarského rodu Árpádovcov, Štefan, si zobral za ženu bavorskú princeznú Gizelu, čiže potom žili spolu v „zmiešanom“ manželstve. Národnostne zmiešané rodiny boli omnoho častejšie ako nábožensky zmiešané rodiny.

Dlhé stáročia bolo nemysliteľné, aby sa vzájomne oddali kresťan s nekresťankou, či už muslimkou, či židovkou, alebo naopak. Dokonca aj sňatky medzi dvoma kresťanmi, ale odlišnej denominácie sa dlhú dobu považovali za neslýchanú vec. Ak sa zamilovali do seba katolík s protestantkou, alebo protestant s katolíčkou, rodičia urobili všetko preto, aby takémuto manželstvu zabránili. Kňaz takýchto ľudí nechcel zosobášiť, náboženská obec – jedna i druhá – ich odsudzovala.

Naopak, mnohé významné osobnosti Strednej Európy, umelci, vedci, spisovatelia, herci, športovci pochádzali z národnostne zmiešaných rodín. Na tomto portáli sme o viacerých z nich písali. Aj v súčasnosti žijú na Slovensku desiatky tisíc zmiešaných rodín. Asi tridsať tisíc manželstiev je slovensko-českých a asi päťdesiattisíc slovensko-maďarských. Prečo je teda táto téma takým citlivým bodom nášho spolužitia? Preto, že päťdesiattisíc slovensko-maďarských zmiešaných rodín existujelen zo štatistického hľadiska: jeden z partnerov (muž alebo žena) si pri sčítaní obyvateľov uviedol národnosť slovenskú a druhý maďarskú.

V skutočnosti však podľa sociológa Lászlóa Gyurgyíka až v 80% prípadov sa jeden z partnerov plne prispôsobí tomu druhému, a aj deti vychovávajú už len v jednom jazyku, dieťaťu zapíšu príslušnosť k národu (národnosť), ktorá k tomu dominantnému jazyku patrí a keď dieťa dorastie, stane sa z neho uvedomelý príslušník toho národa, ktorý hovorí tým jedným jazykom. Asi nie je ťažké uhádnuť, že sa jedná o jazyk a národ slovenský. Čiže mnohé zmiešané rodiny sú zmiešané len na papieri, v skutočnosti nie, v skutočnosti v nich oba jazyky a obe kultúry nie sú rovnocenné. Zmiešané rodiny sú teda podľa mnohých maďarských politikov i verejných činiteľov priamou cestou k asimilácii, k zmene identity Maďarov a teda sú jednou z príčin neustáleho znižovania počtu príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku.
Sú však na príčine zmiešané rodiny? Nie, zmiešané rodiny sú v poriadku.Vždy boli a vždy aj budú, dokonca sa ich počet – otváraním sa Európe a svetu, a vôbec, celkovým postupom globalizácie bude len zvyšovať. Problémom je nežičlivé celkové politické a spoločenské prostredie druhej polovice 20. storočia, ktoré zmiešaným rodinám neprialo, a žiaľ, ani teraz im veľmi nepraje.

So zmiešanými rodinami sa spája veľa mýtov. Napríklad, že je pre zdravý psychický a intelektuálny  vývoj dieťaťa škodlivé, ak sa s ním rodičia rozprávajú dvoma jazykmi. Neverte tomu. Dieťaťu to neuškodí ani zamak. Naopak, len mu to prospeje. Pravda, ak ho k jednému a i druhému jazyku viaže aj citový vzťah. Teda ak jedným z jazykov na neho hovorí láskavá, milujúca mama a druhým dobrý a starostlivý otec. Keď dieťa dospeje, ono si potom už vyberie, či chce byť Slovákom alebo Maďarom. Alebo si nevyberie, lebo si chce zachovať rovnocenný vzťah k obom kultúram. (Pri ostatnom sčítaní obyvateľov si vyše 350 tisíc ľudí neuviedlo žiadnu národnosť.) Mať dvojitú či mnohorakú identitu nie je síce masový jav, ale vôbec to nie je neprirodzené, ako to sugerujú niektorí politici, či „národní buditelia“. Je to úplne prirodzená vec. Starí Prešpuráci (Pressburger) sú toho najlepším dôkazom.

Najväčším problémom zvykne byť škola. A to aj vtedy, keď v zmiešanej rodine panuje naozaj demokratický duch: hovorí sa oboma jazykmi, partneri sú voči sebe chápaví a tolerantní. Do akej školy dieťa dať? Normálne by bolo, keby sa dieťa učilo vo svojom materinskom jazyku. Už od čias Komenského – čiže od polovice 17. storočia, keď sa vôbec začala v masovejšej miere systematická výchova a vzdelávanie mladej generácie – je známe, že deti, najmä v mladom veku si najlepšie osvoja vedomosti práve v materinskom jazyku. Čiže ak je mamička Slovenka, tak by dieťa malo chodiť do slovenskej školy, ak je však Maďarka, tak do maďarskej. Pravda, toto je tradičný, konzervatívny pohľad. S nástupom rodovej rovnosti, keď na rodičovskej dovolenke môže ostať aj otecko, môže práve jeho jazyk nadobudnúť funkciu „materinského“ jazyka. Alebo ešte ináč povedané, dieťa by sa mala v ranom veku učiť predovšetkým v tom jazyku, ktorý mu je najprirodzenejší, ku ktorému ho viaže najsilnejšie puto. (V iných štátoch sa takýto jazyk nazýva „native language“, rodný jazyk.)

Lenže na Slovensku nič nie je jednoduché. Slovenský školský systém nie je demokratický. Ak dieťa navštevuje slovenskú školu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa z neho stane Slovák. Slovenská škola v učebných osnovách i celkovom prístupe vôbec nezohľadňuje fakt, že na Slovensku žijú aj príslušníci iných národností. A je potrebná veľká obetavosť a snaha rodičov, aby v dieťati udržiavali aj vzťah k druhému jazyku a kultúre. Proti tomu, aby rodičia zo zmiešanej rodiny dali dieťa do maďarskej školy, a to aj vtedy, keď mamička je Maďarka, zas pôsobí strašne veľa faktorov. Predovšetkým, nájde sa plno „radcov“, aj z radov politikov, či priam ministrov školstva, ktorí vás budú presviedčať, aké je výhodné dať dieťa do slovenskej školy a nedať do maďarskej. Ľahšie si nájde uplatnenie, zamestnanie, bude to mať ľahšie na vysokej škole i v živote. A nenaučí sa dobre po slovensky.

Nuž, že sa veľa maďarských detí učí nerado učí slovenčinu, je pravda. Otázka je ale, prečo? Lebo sa slovenský jazyk učí zlou metodológiou. Lebo si k nemu deti nedokážu vytvoriť citový vzťah. Kto by sa rád učil jazyk, ktorým mu stále nadávajú, obviňujú z nelojality a zlých úmyslov? A keď sa ním snaží hovoriť, spočiatku s chybami, tak ho vysmejú, či ho neustále upozorňujú, že hovorí zle a poučujú ho?

Takže: neverte vždy politikom, ani keď sú ministrami školstva. Naliehajte na nich, aby zdemokratizovali školský systém na Slovensku. Spoliehajte sa na svoj vlastný rozum a cit. A predovšetkým: venujte sa svojim deťom, majte ich radi a nezanedbávajte ich. Ani citovo, ani rozumovo.
Téme zmiešaných rodín sa budeme venovať hlbšie a podrobnejšie aj v budúcnosti. Oslovíme odborníkov: renomovaných jazykovedcov, psychológov, pedagógov, sociológov, ľudí, ktorí sami vyrastali v zmiešanom jazykovom prostredí.