Bratislavský Robinson

2014-07-03_14-52

Na Ondrejskom cintoríne (maď. Szent András temető) v Bratislave je pochovaných veľa významných osobností. Ak sa prejdeme po tomto cintoríne uvidíme výnimočné priam umelecké náhrobné kamene, ktoré prezrádzajú život bývalého multikultúrneho mesta Prešporok, dnešnej Bratislavy. Kto chce spoznať históriu Bratislavy nech určite navštívi Ondrejský cintorín.

Jeden z najobdivuhodnejších náhrobných kameňov sa nachádza blízko vchodu, hneď za súčasným gréckokatolíckym kostolom. Je to pieskovcový pomník, ktorý pripomína neogotický oltár, v strede ktorého je obraz plachetnice. Tu odpočíva Karol Jetting, bratislavský Robinson (maď. pozsonyi Robinson).

Náhrobný kameň Karola Jettinga na Ondrejskom cintoríne v Bratislave

Náhrobný kameň Karola Jettinga na Ondrejskom cintoríne v Bratislave

Karol Jetting (maď. Jetting Károly; nem. Karl Jetting) sa narodil v dnešnej Bratislave (v bývalom Prešporku) 13. septembra 1730. Síce bol šikovný a svedomitý žiak, ale kvôli predčasnej smrti svojho otca bol nútený gymnázium v piatej triede opustiť. Našiel si prácu u jedného viedenského advokáta, ktorý ho zamestnal ako pisára. Úradnícka práca však po čase nudila talentovaného mladého muža, ktorý túžil cestovať a spoznávať svet. Zanecháva teda svoju prácu a odchádza skúsiť šťastie do sveta. Šťastie mu priviedlo do cesty londýnskeho bankára, ktorý sa ho ujal a vybavil mu prácu v Senegale.

Na ceste do Senegalu sa jeho loď dostala do búrky. Loď sa poškodila, viac dní sa túlala po mori až napokon stroskotala na brehu jedného ostrova. Tu loď prepadli domorodci, ktorí ju vylúpili. Síce Jetting a niekoľko jeho spoločníkov ušli na plti, ale opäť stroskotali na jednej skale, kde ich našli obchodníci s otrokmi. Jettinga predali obchodníci na trhu otrokov jednému Židovi, avšak podarilo sa mu spojiť sa s anglickým veľvyslanectvom. Veľvyslanectvo ho za pomoci bohatého arabského obchodníka vykúpilo.

Za vojenského sprievodu sa dostal k anglickému konzulovi, kde si užíval jeho pohostinstvo. Odtiaľ odcestoval do mesta Tanger (na severe Maroka), za pomoci španielskeho konzula zas do mesta Cádiz, a napokon odtiaľ došiel do Londýna. V Londýne sa veľmi rýchlo rozšíril chýr o jeho dobrodružstvách a ujal sa ho samotný anglický kráľ. Vymenoval ho za marseillského konzula, a zdalo sa, že Jetting je konečne na dobre ceste. Avšak dobrodružstvá sa ešte vonkoncom neskončili.

Pri plavbe smerom do Marseille sa loď opäť dostala do búrky, zablúdila a prepadli ju piráti. Jettinga zajali a opäť sa ocitol na trhu s otrokmi tentoraz v Tunisku. Tu ho kúpil bohatý Turek Selim. Pri jednej príležitosti Jetting zachránil život svojmu pánovi, ktorý ho preto prijal za kamaráta, daroval mu peniaze a vrátil mu slobodu. Jetting si však slobodu opäť neužíval pridlho. Syn jeho bývalého pána mu závidel jeho šťastie a chystal sa mu pomstiť. S niekoľkými kamarátmi Jettinga prepadol, vylúpil ho a ako zajatca ho prinútil, aby sa zúčastnil lúpeže jednej maltskej lode. Jetting sa však s viacerými svojimi spoločníkmi vzbúril, a kým bojovali proti svojim únoscom, Malťania im potopili loď.

Jetting odplával a unikol od nich na opustený ostrov, kde žil ako slávny Robinson celkom sám celých deväť mesiacov. Potravou mu boli kokosové orechy. Keď konečne našiel aj iných ľudí spoločne našli jednu loď a odplávali s ňou do Santa Dominga. Odtiaľ sa Jetting dostal do Londýna, ale keďže už mal úplne dosť všetkých tých dobrodružstiev, odmietol novú prácu. Po krátkom pobyte v Londýne sa Jetting vracia naspäť do rodného mesta Prešporok, a tu prežíva pokojný život. Zomiera roku 1790. Pochovaný bol na Ondrejskom cintoríne. Ľudia tak postupne na Jettinga ako aj na jeho dobrodružný život zabudli.

Uplynuli celé desaťročia od jeho smrti, keď jeden prešporský radca objavil vo viedenskej knižnici zaujímavú knihu. Kniha od neznámeho autora bola vydaná v roku 1797, a jej názov bolo „Der ungarische Robinson, oder Schicksale und wunderbare Abendteuer Karl Jettings, eines geborenen Ungars” (maď. A magyar Robinson, avagy Jetting Károly, egy született magyar nagyszerű kalandos életsorsa; slov. Uhorský Robinson, alebo Karol Jetting, vynikajúci dobrodružný osud jedného rodeného Uhra). Kniha vyvolala veľký ohlas v Prešporku. Mnohí mali záujem zistiť kto bol a ako žil tento neprávom zabudnutý prešporský občan. Našli sa takí, ktorí si spomenuli na už starého pána, ktorý im ako deťom veľmi rád rozprával príbehy o ďalekých krajinách, o mori, búrke, pirátoch. Avšak iba máloktorí z nich verili tomu, že tieto príbehy sú skutočne pravdivé. Teraz si však s veľkým ohromením spomenuli na starého pána a chceli pohľadať jeho hrob, aby aspoň po jeho smrti uctili pamiatku na jeho dobrodružný život. Záujemcovia však zistili, že hrobka Jettinga je stratená. Jeho potomkovia, príbuzní, kamaráti už buď zomreli alebo sa odsťahovali. Už si len pár ľudí spomínalo, kde bol Karol Jetting pochovaný. Vraj jeho hrobku zdobil len jednoduchý drevený kríž, ktorý už odvtedy spráchnivel. Mesto Prešporok však nenechalo pamiatku na tohto neobyčajného človeka upadnúť do zabudnutia. V roku 1844 dala mestská rada postaviť novú reprezentatívnu pamiatku pre Karola Jettinga na mieste, kde bol pochovaný. Reliéf zobrazujúci plachetnicu na rozbúrenom mori obsahuje nemecký nápis: „Na spomienku na tomto cintoríne odpočívajúceho Karola Jettinga, bratislavského/prešporského Robinsona…” Odvtedy je tento náhrobný kameň jedným z najkrajších pamiatok Ondrejského cintorína v dnešnej Bratislave.

Preložené z: BROGYÁNYI MIHÁLY: A pozsonyi Robinson