Základnou otázkou je, podľa čoho určujeme ľudí a ich pôvod. Podľa miesta ich narodenia? Podľa času, historického obdobia ich narodenia? Podľa obdobia existencie ríše, malého kniežatstva alebo hradieb? Podľa ich reči a písma? Niektorí ani písať nevedeli, ich slová písali alebo prekladali pisári do úradných alebo známych jazykov akým bola latinčina, nemčina, francúzština, angličtina. Dá sa zistiť pôvod podľa rodičov? Ťažko sa na to odpovedá. Podľa toho, k akému národu sa hlásili? Voľba mohla byť rôzna, podľa sympatie k jednotlivým národom. Podľa miesta pôsobenia? Niektoré osobnosti precestovali celý svet, a všade sa cítili doma. Takže podľa čoho si dnes prisvojujú jednotlivé národné dejiny niektoré významné osobnosti? Pre historika má byť jednoznačné a ľahké: hodnotiť osobnosť podľa jeho skutkov v danom čase a historickom priestore, a tak ho zaradiť do mozaiky dejín.
Kto je kto?
V strednej Európe si veľa národov nárokuje na významné historické osobnosti. Je však zaujímavé, že len v prípade, že ich pôsobenie a život bol „dobrý”, úspešný, slávny a pozitívny. Preto z pohľadu Slovákov je zlá Báthorička „Maďarkou”, ktorá zabíjala „slovenské” dievčatá,. Jánošík je práve preto Slovákom a nie Poliakom: „pánom bral a chudobným rozdával“. Síce podľa viacerých historikov bol len obyčajným zbojníkom, stal sa z neho romantický národný hrdina ako z Robina Hooda, ktorý takisto je asi len výmyslom ako Lochnesská príšera.
Móritz Beňovský (Benyovszky), kráľ Madagaskaru je teda slovenským, maďarským, poľským, nemeckým (presnejšie rakúskym), anglickým alebo francúzskym cestovateľom? Nemenovaná internetová encyklopédia píše: Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, vtedy písané Beňowský(1746-1786) volal sa po poľsky: Maurycy August Beniowski, po maďarsky: Benyovszky Móric, po francúzsky: Maurice Auguste de Benyowsky/-ski , po anglicky: (Matthew) Maurice Benyowsky/Benovsky, po nemecky: Moritz Benjowsky/-wski/Benyowski , po latinsky: Mauritius Auguste de Benovensis. Bol asi najslávnejším cestovateľom osvietenstva. Narodil sa vo Vrbovom. Jeho život skutočne bol tak dobrodružný a rozmanitý, ako jeho pôsobnosť v Európe. Poľský historik Leon Orłowski tvrdí, že Beňovský mal rovnako veľa predností, ako i negatívnych vlastností: „…bol súčasne človek, vojak, sprisahanec, politik, bezočivý dobrodruh, korzár, Don Juan i milovaný manžel, inteligentný organizátor i chvastúň, štedrý veľký pán a často bezmála žobrák, nadovšetko však človek nezlomnej vôle, obdarovaný veľkou odvahou i fantáziou, stvorený rozkazovať, vzbudzujúci bezhraničnú nenávisť a takisto oddanosť.“
Pamäti a cesty
Slovenský čitateľ pozná príbeh Mórica Augusta Beňovského z úspešného románu Joža Nižňánskeho, a z filmového seriálu Vivat Beňovský! (Československo-Maďarsko, réžia: Igor Ciel, v hlavnej úlohe Jozef Adamovič, 1975).
Menej ľudí čítalo jeho Pamäti, jeho zápisky, ktoré vyšli v knižnej podobe štyri roky po jeho smrti v angličtine. Angličan William Nicholson preložil pôvodné, vo francúzštine napísané trojzväzkové zápisky pod názvom: Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, etc.etc.(Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského. Jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.) A vydali ho v dvoch zväzkoch. Paralelne vyšli Pamäti aj vo francúzštine. Do ich maďarčiny preložil najväčší maďarský románopisec, Mór Jókai (rodák z Komárna), a v roku 1888 ich vydali v Budapešti. Prvá slovenská verzia pochádza z roku 1808, ale obsahuje len úryvky z rukopisov. V roku 1966 takisto sa vydali len časti Pamätí. V roku 2006 vydali celé jeho Pamäti v modernej slovenčine. Stali bestsellerom svojej doby. Boli preložené aj do japončiny.
Pamäti nie sú memoáre v prísnom význame tohto slova. Beňovský v nich veľmi voľným umeleckým stvárnením vypovedá o vlastnom osude. Neopísal históriu celého svojho života, len pre neho dôležitý úsek od roku 1770 do roku 1776. O ich osobitnej historicko-geografickej a literárnej hodnote však nie je potrebné nikoho presviedčať. Opisuje svoje vyhnanstvo na polostrove Kamčatka, svoj útek, plavbu cez Beringovo more, severný Pacifik, polročný pobyt v Macau na čínskom pobreží, príchod do Francúzska a napokon kontroverznú výpravu na Madagaskar.
Pamiatky
Vo Vrbovom, rodnom meste Benyovszkého 4. októbra 2012 odhalili jeho sochu a pamätník. Pamätník je vysoký viac ako tri metre, samotná zemeguľa z betónu je dvojmetrová a váži 2,7 tony. Po jej obvode je 5,5 metra dlhý reliéf, do ktorého autori (akad. sochár Anton Gábrik a akad. maliar Igor Piačka) vsadili odkazy na najdôležitejšie momenty života tohto svetobežníka, dobrodruha a spisovateľa. Je tam jeho erb, baobab s černoškou a dieťaťom, medailón s Máriou Teréziou a Jozefom II., rastlinný motív džungle, George Washington, s ktorým mal kontakty, i Benjamin Franklin. Nechýba ani loď, delo ako odkaz, že Beňovský bol vojakom, i krásna žena. Samotná postava Beňovského, ktorej predobrazom je herec J. Adamovič, je vysoká takmer meter.
V meste Antalaha na severovýchodnom pobreží Madagaskaru 16. januára 2012 slávnostne otvorili nové Námestie Mórica Beňovského, ktorého súčasťou je aj pamätník privezený zo Slovenska, autorom je Stanislav Machovčák.
V roku 2003 sa uskutočnila úspešná maďarská expedícia nazvaná po Benyovszkom. Šesťčlenná skupina Spolku Mórica Benyovszkého z Budapešti vycestovala do Madagaskaru, postavila tam sochu a tabuľu Mórica Beňovského. Okrem toho v maďarskej dedinke Rigyác, kde mal pozemky a kaštieľ jeho rod, takisto dostal svoju bustu. Okrem týchto pomníkov na celom svete existujú pamätné tabule a pamätníky, ktoré pripomínajú jeho osobnosť. Nájdeme ich nielen na Madagaskare ale aj v Paríži, v New Yorku, v Budapešti, vo Varšave ale aj v New Jersey. Len v Bratislave máme po ňom pomenovanú iba jednu slepú uličku v Dúbravke.
Kossár
