Najväčší maďarský hudobný pedagóg

Zoltán Kodály

Zoltán Kodály povedal, že hudba má patriť všetkým. Tieto slová myslel tak vážne, že celý svoj život a tvorbu venoval nielen hudbe, ale aj hudobnej pedagogickej činnosti, snažil sa rozvíjať lásku k hudbe už od útleho veku detí. Veril, že čistá hudba, spev pomôže ľudskej duši v jej harmonickom rozvoji, a prinesie krásu do života ľudí. Jeho význam a sláva dávno prekročili hranice Maďarska, a jeho metódy sú známe a používané po celom svete ako Kodályova metóda – výchova hudbou.

Galanta a Kodály

Zoltán Kodály (1882-1967) sa narodil síce v uhorskom Kecskeméte, svoje rané detstvo však prežil v Galante, lebo jeho otec bol v rokoch 1885-1892 náčelníkom železničnej stanice v Galante. Aj nižšie triedy základnej školy navštevoval v Galante. Potom (1892-1900) študoval v Trnave, a od roku 1900 v Budapešti. Ako učiteľ s aprobáciou nemčina-maďarčina začal študovať aj hudobné skladateľstvo. V roku 1904 dostal aj svoj hudobný diplom.

V roku 1905 začal svoju zberateľskú činnosť ľudovej hudby v Galante a v jej okolí, na základe ktorej sa neskôr zrodila symfonická skladba z roku 1933 Galantské tance (Galántai táncok). Bol vášnivým zberateľom ľudových piesní ako aj jeho priateľ, ďalší zo slávnych maďarských hudobných skladateľov, Béla Bartók. V roku 1906 spolu vydali zbierku ľudových piesní pod názvom Maďarské piesne (Magyar dalok). Sám sa venoval aj etnografii, písal články o ľudovej tvorbe a ľudových piesňach nielen z Maďarska ale aj zo terajšieho Slovenska, ako napríklad Ľudové zvyky z oblasti Zohoru (Zoborvidéki népszokások, 1909). V roku 1943 znovu navštívil Galantu, vtedy mu bolo udelené čestné občianstvo mesta. V parku negotického kaštieľa Esterházyovcov (dnes Mestský park) sa nachádza busta Zoltána Kodálya, a na budove železničnej stanice v Galante je umiestnená pamätná tabuľa Zoltána Kodálya. V meste je po ňom pomenovaná aj ulica, ako aj základná škola a gymnázium.

Kodály ako skladateľ

Okrem zbierania a spracovania ľudových piesní sa venoval aj veľkým hudobným žánrom. Jeho najslávnejším dielom sa stala kantáta „Psalmus Hungaricus“, ktorú napísal v roku 1923 na oslavy 50. výročia spojenia Pešti, Budína a Óbudína. Z divadelných opier a hier je významná hra „Háry János“ z roku 1925, ale aj Székely fonó (1924-1932) a Czinka Panna balladája (1948).  Skladal aj orchestrálne suity, spomínané „Tance z Galanty“ (1934), „Tance z Marosszéku“ (Marosszéki táncok) 1930, atď. Jeho sonáta Te Deum z roku 1936, ktorú napísal na oslavu 250. výročia oslobodenia Budapešti spod tureckej nadvlády patrí medzi najkrajšie.
Okrem týchto diel napísal niekoľko sto piesní na klavír, a pre hudobné telesá. Najväčšia časť tvorby  patrí kantátam a spevu. Jeho diela sú prezentované na celom svete, niektoré boli písané na objednávku pre také telesá ako je Concertgebouw v Amsterdame alebo Filharmonici v Chicagu.

Kodály ako pedagóg

Stal sa slávnym svojou koncepciou a hudobno-vzdelávacou reformou. Podnety na tieto reformy dali jeho zberateľské cesty a práce. Jeho koncepcia obsahuje veľa informácií, ktoré nám pomôžu ľahšie porozumieť hudbe. Písanie a čítanie nôt sprevádza od začiatku celé hudobné štúdium. Výchova hudbou – Kodályova metóda alebo tzv. koncepcia sa stáva reálnou na základe idey koncepcie, ktorej podstatou je komplexný rozvoj osobnosti. Hlavnou zásadou jeho koncepcie je, že k osvojeniu hudobného písania a čítania môže dôjsť len použitím relatívnej solmizácie. Podstatou a základom jeho pedagogickej práce boli ľudové piesne, ktoré sú najbližšie k čistému, ešte nevinnému detskému svetu plného citov.

Zoltán Kodály sa výrazne zaslúžil o rozmach organizovanej hudobnej výchovy v Maďarsku. V roku 1963 ho zvolili za prezidenta medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu.

Jeho metódu poznajú a používajú na celom svete. Jeho diela patria medzi klasické diela svetovej koncertnej scény. Od roku 1969 sa každý tretí rok organizujú v Galante Kodályove dni- celoštátny festival maďarských speváckych zborov, od roku 1992 každých 5 rokov medzinárodná súťaž speváckych zborov nesúca meno Kodálya a od roku 2000 huslová súťaž.

Kossár