Odišiel legendárny brankár Zlatého mužstva Gyula Grosics

2014-08-02_15-16

Vo veku 88 rokov 13. júna v Budapešti zomrel legendárny brankár Zlatého mužstva Gyula Grosics. Človek nadmieru skromný, jednoduchý, pedantný. Narodil sa 4. februára 1926 v meste Dorog. Športová tlač mu dala prezývku Čierny Leopard, lebo bol prvým brankárom, ktorý si obliekol dres čiernej farby. Grosicsa vyhlásili za Športovca národa, maďarský reprezentačný dres obliekol 86-krát, reprezentoval v rokoch 1947 – 1962.

„K eď nemáme farára, bude dobrý aj miništrant“

Grosics Gyula

Gyula Grosics

Svoju športovú kariéru začínal ako trinásťročný v klube Dorogi AC. Bol to veľmi zaujímavý štart. Písal sa rok 1940, futbalisti Dorogu sa pripravovali na svoj ďalší majstrovský zápas. No nemali brankára! Bola vojna, a hráčov mužstva Dorog povolávali do kasární, kde sa zdržiavali celý týždeň, boli prepustení akurát na víkend, kedy prebiehali aj súťažné zápasy. A povolaní boli aj obidvaja brankári Dorogu. Koncom týždňa ani jedného z nich neprepustili. Futbalové mužstvo však muselo ísť na svoje ďalšie stretnutie. Mladý Grosics v nedeľu – ako obvykle – išiel na svätú omšu. Predtým však zamieril na ihrisko. Rodičia z neho chceli vychovať farára. Na športovisku sa objavoval pravidelne, bol členom náhradného mužstva klubu. Prvé mužstvo Dorogu však malo pred sebou majstrovské stretnutie – no bez brankára. Ale keď v tú nedeľu uvideli Grosicsa, jeden z funkcionárov prehlásil: „Keď nemáme farára, bude dobrý aj miništrant.“ Bolo to veľmi výstižné konštatovanie. Veď brankár Dorogu sa volal Pap (slovensky Farár), a Grosics bol v miestnom kostole miništrantom. Prvý tréner mužstva sa rozhodol: na zápas pôjde s nimi aj Grosics! Mužstvo Dorogu zápas jednoznačne vyhralo, a týmto sa začala bohatá púť športovca Gyulu Grosicsa. Stal sa z neho legendárny brankár – a nie farár.

S Dorogom medzi elitu

V rokoch 1943 až 1947 pôsobil v mužstve Dorogi AC, kde v roku 1944 impozantne vyhrali Národnú majstrovskú súťaž v tretej triede. V tom istom roku v Maďarskom pohári sa dostali do semifinále, a o rok neskôr sa prebojovali medzi maďarskú elitu NB I. V ročníku 1945-1946 Dorog ako nováčik súťaže obsadil pekné 12. miesto v pôvodne 28-člennom pelotóne. No o rok nato nešťastne vypadli z najvyššej súťaže, nakoľko mali rovnaký počet bodov ako Győr, ale horšie skóre.

Od roku 1947 Grosics obliekal dres mužstva MATEOSZ, resp. Teherfuvar. O tri roky neskôr sa dostal do slávneho klubu tej doby Honvédu Budapešť. V roku 1952 bol členom víťazného olympijského mužstva v Helsinkách, na majstrovstvách sveta reprezentoval trikrát (1954, 1958, 1962).

V najvyššej maďarskej súťaži tri razy sa stal majstrom, pričom nastúpil v 390 zápasoch. Nezabudnuteľným zápasom aj v jeho kariére bolo slávnych 6:3 vo Wembley. A rovnako ako jeho bývalí spoluhráči aj on mal smutné spomienky na MS 1954 vo Švajčiarsku, hlavne na nešťastné finále proti Nemecku, v ktorom Maďarsko prehralo 2:3. Táto porážka aj pre Grosicsa znamenala striebornú medailu. Dodnes z neobjasnených dôvodov ho obvinili z vlastizrady, a nechýbalo veľa, aby ho uväznili. Z Pešti odišiel do mužstva FC Tatabánya, kde hrával až do roku 1963. Svoju futbalovú kariéru ukončil v roku 1964 keď mu nepovolili prestup do Ferencvárosu.

Ako brankár vynikal v niekoľkých veciach. Jednak už v spomenutom tričku, ale aj v precíznom dirigovaní obranných radov. Zároveň však dirigoval celé svoje mužstvo. Bol akoby štvrtým obrancom, ktorý rozdával lopty útočníkom. Po revolúcii v roku 1956 sa Zlaté mužstvo rozpadlo, Grosics sa s niektorými svojimi spoluhráčmi rozhodol tak, že nedisiduje, zostáva v Maďarsku. Podľa štatistík Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) v rokoch 1954 až 1962 Grosics nastúpil na 21 turnajoch FIFA. Na týchto turnajoch bilancia Grosicsa je priam senzačná: 15 víťazstiev a 2 remízy! Najviac gólov na jedno stretnutie obdržal na MS 1954 proti Nemecku v skupinovej fáze, potom aj vo finále turnaja. Maďarsko skupinový zápas vyhralo 8:3, ale vo finále sa zrodilo nemecké víťazstvo 3:2.

Senzačná reprezentačná bilancia

Reprezentačná bilancia Grosicsa: 86 zápasov – 59 víťazstiev, 14 remíz a 13 prehier. V týchto stretnutiach spolu dostal 96 gólov, pričom jeho mužstvo ich nastrieľalo až 258. V priemere na zápas to znamená iba 1,12 obdŕžaných gólov! Prvýkrát reprezentoval v roku 1947 ako 21-ročný proti Albánsku. Na svoj posledný reprezentačný zápas nastúpil ako 36-ročný v roku 1962 proti Juhoslávii. Medzi spomenutými dvomi zápasmi ubehlo 15 rokov a 55 dní.

Ako tréner pôsobil v kluboch Tatabánya, Salgótarján, KSI, v zahraničí v Kuvaite. 15 rokov bol prezidentom klubu Volán Sport Club.
Gyula Grosics sa stal Športovcom Maďarska v roku 1952 a v 1959, šesťkrát ho zaradili do aktuálneho svetového futbalového výberu. Štyrikrát bol nominovaný na Zlatú kopačku, vždy skončil medzi desiatimi najlepšími. V roku 1999 ho zaradili medzi desať najlepších brankárov sveta.

Zostavil a preložil: Béla Susla
(Zdroj: internet)