Slávni Maďari: Joseph Pulitzer – tvorca modernej žurnalistiky

Joseph Pulitzer

In memoriam – 30. októbra 1911 zomrel vplyvný a úspešný novinár Joseph Pulitzer, ktorý behom svojho života patril k najmocnejším žurnalistom v Spojených štátoch amerických. Je nepochybné, že dodnes môžeme v jeho osobe vidieť tvorcu a zakladateľa modernej žurnalistiky. Jeho meno je v histórii modernej tlače najčastejšie vytlačeným novinárskym menom. Je to i vďaka nadácii, ktorá na Kolumbijskej univerzite v New Yorku založila na svete prvú a najprestížnejšiu katedru žurnalistiky. Katedra si dodnes ustrážila svoju medzinárodnú slávu tým, že od roku 1917 sa každý rok v apríli odovzdávajú Pulitzerove ceny v rôznych kategóriách.

Joseph Pulitzer (Pulitzer József; 1847-1911) sa narodil 10. apríla 1847 v maďarskom meste Makó. Rodina sa neskôr presťahovala do Budapešti. V roku 1864 sa mladý Pulitzer rozhodol vycestovať do Ameriky. Najprv žil v Bostone, neskôr v roku 1865 v meste St. Louis. I keď dostal len príležitostné zamestnania, ale aspoň v nich mohol využiť svoju znalosť nemčiny. Jeho prvý článok bol uverejnený v miestnom denníku Westliche Post (nemecký denník vydávaný v St. Louis, USA). Bola to sťažnosť ohľadom podvodu jedného náborára. V marci roku 1867 sa vzdal svojho maďarského občianstva a prijal americké. V roku 1868 sa stáva Pulitzer spravodajcom denníka Westliche Post v Jefferson City. Neskôr sa ako spravodajca dostáva až do centra politického diania, zároveň skupuje značný podiel denníka Westliche Post. Týmto sa Pulitzer, ktorý bol predtým pracovníkom Westliche Post, stáva jeho vlastníkom. V zime roku 1872-73 sa Pulitzer vrátil do Európy, navštívil aj Budapešť.

Vo svojej redakcii vypracoval a veľmi aktívne využíval metódu „bulvárnej žurnalistiky“. Pulitzerovou metódou bol neustály útok, zameriaval sa na korupciu. O veľmi známych prípadoch, ktoré sľubovali veľké odozvy, podával správy on sám. V tých časoch bol nútený mať vo vrecku aj pištoľ, keďže sa počet jeho nepriateľov kvôli tejto práci neustále zvyšoval.

V apríli roku 1883 sa presťahoval do New Yorku, kde skúpil časopis World. Týmto sa začal príbeh skutočnej žurnalistickej legendy. Kúpil skrachovaný časopis s nákladom 15 000 výtlačkov, avšak už o 18 mesiacov sa predáva v náklade 223 000 kusov. Týmto sa World stal v krajine jedným z najvplyvnejších demokratických denníkov, predávaných v najväčšom počte. Počas ďalších rokov vybudoval Pulitzer skutočné impérium. V jednej ruke sústredil tri permanentne ziskové a masové tlačené formáty New York World, Evening Post a St. Louis Dispatch.

Pulitzer však získava aj spoločenskú prestíž vďaka svojmu prístupu k prípadu známej Sochy slobody. V júli roku 1884 odovzdal francúzsky ľud ako dar americkým poslancom 93 metrov vysokú sochu bohyne Slobody. Francúzi chceli aj Sochou slobody vyjadriť sympatie novej republike vzniknutej za Atlantickým oceánom. Lenže nebolo peňazí na inštaláciu sochy. Pulitzer vtedy odplával loďou do Paríža, kde zorganizoval zbierku. Vrátil sa do Ameriky s viac ako 100 000 dolármi. Socha bola slávnostne odhalená v októbri roku 1886, kedy jeden z politikov vo svojej slávnostnej reči povedal:

„Koľko toho môže Amerika ďakovať Maďarsku. Veď bez úsilia jeho rodáka Josepha Pulitzera sa možno nikdy nedostane Socha slobody do newyorského zálivu.“

Pulitzerove zdravie sa koncom osemdesiatych rokov značne zhoršilo. Už predtým mal problémy so zrakom, ale vtedy mu oznámili naisto, že sa jeho zrak už nedá zachrániť. Odsťahoval sa do Európy, lebo dúfal, v nádeji, že mu tamojší lekári pomôžu. Jeho úsilie vyzdravieť sa však ukázalo byť márne. V roku 1890 oslepol. Od tohto obdobia až do svojej smrti navštívil svoju redakciu len trikrát, v dôležitých veciach však naďalej rozhodoval on. Ani napriek tejto smutnej udalosti sa jeho politický vplyv nezmenšil.

20. storočie sa začalo katastrofou pre Pulitzerovu rodinu. V januári roku 1900 ich dom zhorel, a s ním aj veľká časť ich vzácneho majetku (drahé porcelány, šperky, sochy, maľby ako aj knižnica). Nielen zdravie Pulitzera bolo značne ohrozené, ale aj osud jeho novín, ktoré utrpeli straty.

V roku 1901 zavraždili amerického prezidenta Wiliama McKilneyho a na jeho miesto sa dostáva Theodore Roosevelt. Roosevelt sa stáva Pulitzerovým politickým nepriateľom číslo jeden. Pulitzer v roku 1909 napísal o korupčnej afére okolo Panamského prieplavu, kvôli čomu Roosevelt začína s vydavateľom súdny proces pre ohováranie. Pulitzerovi hrozilo dokonca aj zatknutie. Najvyšší súd však zrušil obvinenie. Tento prípad sa pokladá v americkej žurnalistickej histórii za vzorový model. Pulitzer uchránil slobodu tlače pred prezidentom, ktorý chcel zneužiť svoju moc a cez koncepčný súdny proces chcel znemožniť vydavateľa novín.

Pulitzer-díj

Pulitzerova cena je prestížne americké žurnalistické a umelecké ocenenie. Jej zakladateľom bol americký novinár maďarského pôvodu Joseph Pulitzer. Cena sa udeľuje od roku 1917.

Krátko po skončení tohto prípadu Joseph Pulitzer zomiera 30. októbra 1911. Vo svojom závete zanechal milión dolárov na založenie katedry žurnalistiky na Kolumbijskej univerzite. Ďalších štvrť milióna dolárov zanechal na založenie fondu žurnalistického ocenenia nesúceho jeho meno.

Zdroj: TANKA László: Magyarok a nagyvilágban.
Spracovala: Anita Radi