Porovnávajúc výsledky ostatných dvoch prezidentských volieb je takmer nepochopiteľné, ako mohol populárny a neohrozený premiér Robert Fico výrazne prehrať s takmer neznámym Andrejom Kiskom, a nevýrazný Ivan Gašparovič pred piatimi rokmi jednoznačne porazil značne populárnu a známu Ivetu Radičovú. Komentátori sa zhodujú, že Iveta Radičová prehrala kvôli tzv. maďarskej karte, ktorú proti nej vytiahol jej súper so svojimi podporovateľmi. Iveta Radičová však prehrala aj preto, že je žena.
Slovensko sa občas vzoprie a vyprodukuje niečo výnimočné, ale ešte nedozrelo na to, aby na jeho čele stála žena. (Dá sa to stupňovať: žena maďarskej alebo rómskej národnosti. Horribile dictu.) Slovensko je (vraj) kresťanská krajina s prevahou osôb katolíckeho vyznania. V ňom významnú úlohu hrá kult ženy-matky, Márie. To však nebráni mnohým kresťanom-katolíkom viesť doslova štvavú kampaň proti ženám, ktoré sa zastávajú práv žien, ako napríklad Oľge Pietruchovej, či iným.
Vari aj pre tieto okolnosti si mocní tohto štátu môžu dovoliť správať sa k ženám neslušne, dokonca si ich môžu dovoliť aj šikanovať. Novinárku Janu Teleki orgány už pätnásť rokov bezdôvodne šikanujú kvôli akejsi básničke, ktorá sa znepáčila istému potentátovi. Obmudsmanku Janu Dubovcovú vláda po tom, čo si ju zavolala na zasadnutie, nepripustila k slovu a za odplatu, že sa snaží plniť svoje úlohy zodpovedne, ju chce „deportovať“ do Košíc, alebo do Prešova. Prezident si dovolí strčiť lakťom do premiérky Radičovej a ešte na ňu zavrčať, aby „nezavadzala„.
Hedvigu Malinovú pred takmer ôsmimi rokmi v Nitre napadli a zranili. Naše orgány tento útok „vyšetrili“ expresne za dva týždne a potom premiér s ministrom vnútra vyhlásili, že skutok sa nestal. V ostrom kontraste s úsilím vyšetriť pôvodné podanie o napadnutí stojí urputná snaha prokuratúry za každú cenu zhromaždiť dôkazy o jej údajnom krivom svedectve. Na základe podania bývalého SIS-kára a druhého podania muža, ktorý medzitým spáchal samovraždu. Snahe dokázať Hedvige klamstvo naše orgány venovali svoju energiu sedem rokov. V krajine, kde sa nevyšetruje Gorila, emisné podvody a iné závažné korupčné kauzy, kde si niektorí mafiáni pokojne behajú po slobode a kde extrémisti môžu (v tom istom meste, kde napadli Hedvigu) beztrestne napádať priamo pred zrakom kamier zákazníkov a zákazníčky reštauračného zariadenia.
Prokuratúrou nazhromaždené „dôkazy“, ktorým trónia znalecké posudky vypracované niekoľko rokov po útoku, pričom pôvodné lekárske správy a nezávislé psychiatrické posudky sa ignorujú, stoja na veľmi chatrných nohách. Napriek tomu Hedvigu nakoniec obžalovali a pohnali pred súd. Hedviga sa stala – možno napriek svojej vôli – symbolom. Symbolom ženy, ktorá vzdoruje. Symbolom maďarskej ženy, ktorá vzdoruje. To zrejme mocných mužov strašne irituje. Nezapadá to do ich obrazu sveta. Do ich obrazu Slovenska.
A mohla pritom tú kauzu tak inteligentne ukončiť. Mohla podať sebakritiku, „dobrovoľne“ sa priznať, ako v politických procesoch za komunizmu, a štát by bol potom k nej zhovievavý. Možno. A možno ani nie. Ale ona si zvolila vzdor. Bojovať za svoju pravdu. Prosím vás, za akú pravdu? Záujmy štátu (čítaj štátnej moci) sú predsa prednejšie a dôležitejšie ako pravda jednej ženy. Záujmy kolektívu („národnoštátne záujmy“) sú dôležitejšie ako práva jednotlivca.
Necháme to tak? Necháme si vnútiť takéto chápanie spravodlivosti? A budeme čakať, kým príde rad na nás? Nie: musíme sa postaviť za Hedvigu Žákovú – Malinovú. Musíme sa postaviť za Janu Dubovcovú, za Janu Teleki, za Oľgu Pietruchovú. Ony všetky bojujú nielen za seba, ale za nás všetkých. Nenechajme ich v tom samotné.
Kálmán Petőcz
Žena v spároch moci (06. 04. 2014 )
kalmanpetocz.blog.sme.sk
FOTO: para
