„Žili sme dlho spolu v monarchii, potom obe krajiny zažili socializmus, ale aj jeho pád“

Vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a hungaristika. Titul PhD obhájila v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave v odbore literárna veda so zameraním na maďarskú literatúru s prácou Lajos Grendel, autor multietnického regiónu. Nedávno prebrala ocenenie Dobré susedstvo a porozumenie, čo je cena ministrov zahraničných vecí Slovenska a Maďarska. Táto cena sa každoročne udeľuje osobnostiam a inštitúciám, ktoré svojím osobným postojom a odbornou prácou prispievajú k porozumeniu medzi dvoma národmi: Slovákmi a Maďarmi. Rozprávame sa s prekladateľkou Renátou Deákovou.

Kedy ste aktívne začali s prekladateľskou činnosťou? Pri čítaní ktorého diela vám to napadlo?

Prekladať som začala ku koncu štúdia na univerzite. Strávila som pol roka v Budapešti na tamojšej univerzite ELTE (Eötvös Loránd Tudományegyetem, pozn. autora) a bola som očarená špičkovými literárnymi vedcami, čo tam prednášali. Tam som sa stretla s najnovšími trendmi literárnej vedy, s hermeneutikou, recepčnou estetikou. Zároveň som sa zaujímala o súčasnú maďarskú prózu, v ktorej v tom čase – koncom devätdesiatych rokov minulého storočia, to som ani netušila, že to bolo tak dávno  –  zúrila postmoderna. Mladí autori písali texty bez príbehov založené na jazykových hrách, bez ambície vypovedať o okolitom svete, alebo sa snažili zaujať tým, že ich texty boli „vyprázdnené”, hovoriť o tom, že neovládame jazyk, ale jazyk ovláda nás. Bolo to úžasné obdobie, literárny život v Budapešti vrel, všade sa hovorilo o konci veľkých rozprávaní, konci histórie atď. Bola to taká malá, veselá literárna revolúcia. V tom čase som začala prekladať texty dvoch mladých autorov, uznávaných predstaviteľov nových trendov, a to Lászlóa Garacziho a Gábora Németha. Ich poviedky boli prvé, čo som vôbec z maďarskej literatúry preložila. Vyhrala som s nimi súťaž mladých prekladateľov, ktorú organizoval Spolok prekladateľov umeleckej literatúry, a publikovala som ich v Dotykoch. Ten úspech bol pre mňa prekvapením aj povzbudením.

Ktorá kniha bola vôbec vašou prvou tvorbou?

O nejaký čas prišla ponuka z vydavateľstva Kalligram preložiť román Pála Závadu Jadviga párnája – Jadvigin vankúšik. To bola ohromná výzva, lebo ten román bol v Maďarsku najväčšou literárnou udalosťou posledných rokov. Kritikou i čitateľmi bol vysoko hodnotený. Bol to bestseller. Mala som z tej práce strach, dokonca stačilo málo a chcela som ju vrátiť. Chcela som vydať z rúk prácu hodnú predlohe, a desilo ma, že to nezvládnem. Autor mi však dôveroval, dobre sa mi s ním spolupracovalo.Tiež ma podporil aj môj pedagóg z univerzity Rudolf Chmel. Dávala som úryvky z prekladu čítať priateľom, ale čítal ich napríklad aj Árpád Tőzsér, ktorý originál dobre poznal. Takto som si overovala svoje riešenia. Zásadné bolo, keď moju prekladateľskú koncepciu schválil môj redaktor Karol Chmel. Takže som preklad nakoniec dokončila. Dostal Cenu Jána Hollého, čo bol pre mňa doslova šok.

Čo je pre vás ťažké v prekladateľskej činnosti v maďarčine, čo zasa v slovenskom jazyku?

Na túto otázku nedokážem jednoznačne odpovedať. Neporovnávam nikdy jazyky z jazykovedného hľadiska. Dostanem maďarský text a snažím sa z neho spraviť text slovenský. Neuvažujem o pravidlách viazaných na jazyk. Pre mňa je určujúci literárny, kultúrny, spoločenský kontext. A jazyk už potom zareaguje tak, ako má, ak sa to vydarí. Slovenský a maďarský spoločenský a historický kontext sú si podobné, ba dokonca identické. Žili sme dlho spolu v monarchii, potom obe krajiny zažili socializmus, ale aj jeho pád. To, čo je podobné, vysvetľovať netreba. Maďarské texty dávajú nahliadnuť z iného aspektu na ten istý, nám známy kontext a problémy, hľadajú otázky na podobné problémy.

Ktoré svoje preklady máte najradšej? Opýtam sa radšej takto: Ktorý preklad bol ľahký? A vôbec, bol taký…?

Všetky svoje preklady mám rada, lebo som s nimi strávila roky, keďže pracujem, žiaľ, dosť pomaly. Zrejme najviac si vážim tie, nad ktorými som sedela najdlhšie a vypotila som zo seba najviac potu aj žlče nad vlastnou bezmocnosťou. A to je už spomínaný Jadvigin vankúšik a tiež Esterházyho Harmonia Caelestis a Jedna žena, ale aj román Alfonza Talamona Samuel Borkopf: Mojim priateľom…. Z ľahkých textov nemám radosť. Každý text totiž nesie v sebe obťažnosť, ktorú treba riešiť.

Na čom pracujete teraz a čo máte v pláne v blízkej budúcnosti?
Práve prekladám román Sándora Máraiho Hosťovanie v Bolzane a plánujem preklad románu od Györgya Spiróa.

Preklad prózy či drámy? Čo vám viac vyhovuje, ktorú prácu robíte radšej?

Veľmi rada prekladám drámu. A som ešte radšej, keď sa dostane na javisko v podaní dobrých hercov a režiséra. Lebo v tej chvíli jazyk naozaj ožije. A keď si ho herci prispôsobia, alebo dokonca časom zmenia, je to úžasné a pre mňa ako prekladateľku veľmi zaujímavé a poučné. Takto preklad nemá šancu zostarnúť. Čo sa próze a poézii stať môže. Napríklad v prípade hry Györgya Spiróa Prach, ktorý sa hrá na javisku Štúdia L&S. Szidi Tobiás a Attila Mokos text naozaj oživili, a zdá sa mi, že je časom – práve zásluhou hercov – čoraz lepší.

Béla Susla

Renáta Deáková v roku 2006 založila OZ Mona Sentimental spolu s Gabikou Magovou a s Martinom Domčekom. Z jej prekladu prózy vyberáme: 1999 – Pál Závada Jadvigin vankúšik, Kalligram 1999 (Jadviga párnája, Magvető, 1997), 2001 – Alfonz Talamon Samuel Borkopf: Mojim priateľom z predtrianonskej krčmy Kalligram (Samuel Borkopf: Barátaimnak egy Trianon előtti kocsmából, Kalligram, 1999), 2005 – Péter Esterházy Harmonia Caelestis, Kalligram 2005 (Harmonia Caelestis, Magvető, 2000), 2006 – Péter Esterházy Opravené vydanie, Kalligram, 2006 (Javított kiadás, Magvető 2002), 2008 – Péter Zilahy AŽ (Posledná žirafa v okne)Kalligram 2008 (Az utolsó ablakzsiráf ), 2010 – Pál Závada Potomkovia fotografa, Kalligram, 2009 (A fényképész utókora), 2011 – Péter Esterházy Jedna žena, Kalligram, 2011 (Egy nő).

Z jej prekladateľskej činnosti drámy vyzdvihujeme: 2001 – Egressy Zoltán: Portugália (Portugál), premiéry: 8. 10. 2001 Divadlo P. O. Hviezdoslava Bratislava; 23. 10. 2003 Štátne divadlo Košice, 2002 – Szép Ernő: Ženích (Vőlegény), pre potreby Divadla P. O. Hviezdoslava Bratislava, 2003 – Lőrinczy Attila: Fahim (Fahim), pre potreby Divadla P. O. Hviezdoslava Bratislava, 2004 – Háy János: Šteňa (Gézagyerek), Revue svetovej literatúry, 2004/3-4, 2005 – Tasnádi István: Verejný nepriateľ (Közellenség), pre Divadlo Andreja Bagara, Nitra. Premiéra: november 2005, 2006 – Háy János: Manželstvom sem, manželstvom tam (Házasságon innen és túl), in: Vlna 2011, 2007 – Örkény István: Mačacia hra (Macskajáték), premiéra: 4. apríl 2008, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, 2010 – Egressy Zoltán: Rozhodcovia (Sóska sultkrumpli), premiéra: jún 2011, Bratislava, 2010 – György Spiró: Prach (Prah), premiéra: september 2011, Bratislava Štúdio L+S, 2011 – János Háy: Manželstvo sem a tam. (Házasságon innen és túl), VLNA.

Bohatá škála ocenení Renáty Deákovej: 1995 – Cena za najlepší preklad v prekladateľskej súťaži pre začínajúcich prekladateľov, 2000 – Cena Jána Hollého za preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, 2007 – Prémia Ceny Jána Hollého za preklad románu Péter Esterházy: Opravené vydanie, 2008 – Cena Tibora Déryho za výnimočný prínos v preklade maďarskej literatúry do slovenčiny.

(sb)