199. výročie narodenia Mihálya Tompu

2016-010-12_14-10

Pred 199 rokmi – 28. septembra 1817, sa v Rimavskej Sobote (Rimaszombat) narodil významný uhorský básnik a reformovaný kňaz Mihály Tompa. Tompa sa pokladá za významného predstaviteľa ľudovo-národnej poézie, keďže v centre jeho tvorby stáli ľudovosť a vlastenecká poézia. Popri Sándorovi Petőfim a Jánosovi Aranyovi bol tretím členom tzv. „veľkej triády“ básnikov.

Utrápené a starosťami sužované obdobie je príznačné pre počiatočnú etapu životnej cesty významného maďarského básnika. Tompa veľmi skoro stráca svojich rodičov a dostáva sa do opatery k starým rodičom, ktorí ho vychovávajú vo veľmi zlých a chudobných podmienkach v obci Igrici (Boršodsko-abovsko-zemplínska župa). Práve v tejto obci navštevoval básnik základnú školu, kde si jeho talent a šikovnosť veľmi rýchlo všimol jeho vtedajší učiteľ. Jeho pričinením sa mladý Tompa dostáva pod patronát bohatej rodiny Szentimrey. S ich pomocou mohol mladík odísť študovať do Sárospataku. Po ukončení filozofických štúdií, Tompa úspešne zvládol aj právnické a teologické štúdium.

Svoju prvú báseň napísal ako 24 ročný s názvom Mohos váromladékon (1841). Táto básnická skladba bola len začiatkom jeho neskoršieho veľkého úspechu. V nasledujúcom období vychádzali rad za radom jeho diela a za krátky čas sa stal veľmi populárnym. Ľudové povesti, ktoré napísal ešte počas svojich vysokoškolských rokov sa stali známymi pod názvom Népregék, népmondák (Ľudové povesti, ľudové báje; 1846).

V čase vypuknutia revolúcie a boja za slobodu (1848-49) pôsobil ako reformovaný kňaz, avšak jeho život neustále strpčovali choroby. Oženil sa pomerne neskoro, ale jeho šťastie netrvalo dlho. Veľmi skoro stráca svoje dieťa, jeho manželka zas bola nevyliečiteľne chorá. Rôzne tragédie dominujúce v jeho živote ako aj neúspech revolúcie ho inšpirovali k napísaniu svojej najsmutnejšej elégie, ktorá nesie názov A gólyához (K bocianovi), kde zároveň protestoval proti habsburskému teroru a vyjadril túžbu po slobode. V tejto skladbe vylial na svet všetok svoj osobný smútok a žiaľ, ktorý celý uhorský národ prežíval s ním.

Tompa sa po mnohých smutných a tragických udalostiach, ktoré ho v živote postihli, utiekal práve do sveta poézie. Predstavuje umelca, ktorý sa z najchudobnejších vrstiev spoločnosti vypracoval až na jej vrchol. Zdravotný stav talentovaného básnika sa neustále zhoršoval. Umiera 30. júla 1868 ako 50-ročný v obci Chanava (Hanva; dnes súčasť Slovenska). Jeho úmrtie prežívalo celé Uhorsko ako národný smútok.

Pamiatka Mihálya Tompu na Slovensku

V kruhu Maďarov na Slovensku sa každoročne organizuje Recitačná súťaž Mihálya Tompu (Tompa Mihály Szavalóverseny), ktorá je celoslovenskou súťažou v prednese poézie, prózy, spievaných básní a divadelnej poézie pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Pri tejto príležitosti sa stretávajú maďarskí žiaci a študenti v rôznych kategóriách, tí, ktorí boli najlepší v okresných i krajských kolách. Je to senzačný festival mládeže, ktorej záľubou je krásna reč, beletria, umelecký prednes poézie a prózy.

330px-RimSobota_Tompa_Mihaly

Básnik Mihály Tompa je azda najvýznamnejším rodákom mesta Rimavská Sobota. V roku 1902 bola umiestnená socha Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote, ktorého autorom je sochár Barnabás Holló. Socha bola v roku 1946 zbúraná, až v roku 1965 ju umiestnili v mestskom parku. Na svoje dnešné miesto bola umiestnená v roku 1994. Básnikovo meno nesie námestie, ulica, ale i základná škola a gymnázium v Rimavskej Sobote.

Básnik Mihály Tompa je azda najvýznamnejším rodákom mesta Rimavská Sobota. V roku 1902 bola umiestnená socha Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote, ktorého autorom je sochár Barnabás Holló. Socha bola v roku 1946 zbúraná, až v roku 1965 ju umiestnili v mestskom parku. Na svoje dnešné miesto bola umiestnená v roku 1994. Básnikovo meno nesie námestie, ulica, ale i základná škola a gymnázium v Rimavskej Sobote.


Zachoval sa pozoruhodný predmet: pravítko Mihálya Tompu

V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je uchovávaný vzácny predmet – pravítko básnika Mihálya Tompu. Pravítko pochádza z kúpeľného mesta Gräfenberg (dnes Jeseník, Česká republika), kde sa Mihály Tompa liečil na radu lekára v roku 1848, kvôli stálym zdravotným ťažkostiam a bolestiam očí. Moravské kúpele, patriace k mestu Freywaldau, vznikli v roku 1831 ako prvý liečebný ústav studenej kúry na svete. Prvé obdobie aktívnej činnosti ústavu v rokoch 1831-1851 sa viaže ku zakladateľovi kúpeľov, Vincenzovi Priessnitzovi. V čase Tompu kúpele v Gräfenbergu navštevovali už tisíce pacientov. Spomedzi hostí môžeme nájsť prominentov európskej šľachty a reprezentantov vyššej vojenskej a verejnej správy. Kúpele boli takisto obľúbené aj medzi maďarskou šľachtou a inteligenciou. Tu napísal Tompa aj svoje tzv. „Gräfenberské listy”, ktoré adresoval svojim priateľom. Práve vtedy sa mohlo dostať do rúk Mihálya Tompu aj uvedené pravítko, ktoré pravdepodobne kúpil ako pamiatkový predmet, akýsi suvenír z kúpeľov.

Predmet, žiaľ, neušetril ani zub času. Na povrchu je ešte čitateľný nápis „Gräfenberg”, vidieť portrét Priessnitza, hlavné námestie mesta Freywaldau, a minerálny prameň, na miniatúrach však môžeme už len tušiť, ako asi vyzeral celý kúpeľný komplex, budovy a liečebné kúry. Snahy na reštaurovanie pravítka, žiaľ, rad radom stroskotali. Uvedený zbierkový predmet je jedným z množstva artefaktov, ktoré sa zachovali v pozostalosti Mihálya Tompu. Do historického fondu Gemersko-malohontského múzea ho daroval v roku 1902 Gyula Farkas z Putnoku.

i_1972871

i_1972869

Pravítko Mihálya Tompu (Gemersko-malohontské múzeum, Rimavská Sobota).

Preložené z originálu: Ágnes Berta: „Szívet cseréljen az, aki hazát cserél!” – Tompa Mihály születésének 199. évfordulójára. (www.felvidek.ma).

Predmet mesiaca september: Pravítko básnika Mihálya Tompu.