Bálint Balassi: Zvolenský sukničkár

14637649411700528_original

Významný maďarský renesančný básnik a barón z Ďarmôt a Modrého Kameňa Bálint Balassi (slov. Valentín Balaši) sa narodil 20. októbra 1554 vo Zvolene (Zólyom). Pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny, ktorá vlastnila v 13. storočí liptovské obce Iľanovo a Paludzu, neskôr získali aj panstvo Modrý Kameň (Kékkő). Balassi prežil svoje detstvo na Zvolenskom zámku, ale aj na hrade v Liptovskom Hrádku.

Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie – ovládal mimo maďarčiny až osem ďalších jazykov. Študoval na univerzitách v Nemecku i v Taliansku a dosiahol výborné vzdelanie v literatúre. Jeho výchovu v maďarskom duchu a v reformovanom náboženstve usmerňoval kalvínsky dvorný kazateľ a známy reformátor Peter Bornemissza.

Pamätná tabuľa Bálinta Balassiho na nádvorí Zvolenského zámku

Pamätná tabuľa Bálinta Balassiho na nádvorí Zvolenského zámku

Balassi sa stal vedúcou osobnosťou druhého obdobia maďarskej renesancie. Bol prvým prominentným autorom lyrickej poézie písanej v maďarskom jazyku a prvým klasikom maďarskej literatúry. Pohnutý a dobrodružný život Balassiho sa odzrkadľuje aj v jeho tvorbe. Vytvoril originálnu podobu maďarskej renesančnej poézie obohatenú novými veršovými formami. Veľmi známa je jeho ľúbostná a erotická lyrická tvorba, vyznačujúca sa prudkou vášnivosťou a melodičnosťou. Patrí medzi najvýznamnejších maďarských básnikov na rozhraní renesancie a baroka. Je zakladateľom novodobej maďarskej lyriky a prvým tvorcom maďarskej erotickej poézie a drámy.

Veľká láska Anna Losonczy

Z milostnej lyrickej tvorby Balassiho je najznámejší jeho cyklus básní venovaný jeho láske Anne Losonczy. S manželkou jágerského hradného kapitána a chorvátskeho bána Krištófa Ungnáda Annou Losonczy sa Balassi zoznámil roku 1578. Ungnád bol majiteľom rozsiahlych statkov na území historickej Hornej zeme (Felvidék). Vznikla osudová láska medzi básnikom a Annou, ktorá sa stala pre neho múzou a venoval jej niekoľko krásnych milostných básní. V romantickej poézii Balassiho vystupuje Anna pod pseudonymom Júlia. Ich vášnivý a značne pohnutý vzťah trval šesť rokov. Aj napriek veľkej láske bol Balassi nie raz neverný k svojej milej, čo napokon prispelo aj k tomu, že mladá žena na básnika zanevrela. Ich milenecký pomer sa definitívne ukončil vtedy, keď sa básnik rozhodol oženiť sa s inou ženou, aby sa skrze manželstvo dostal k väčším majetkom.

25. decembra 1584 obsadil so svojimi vojakmi hrad v Sárospataku (blízko slovensko-maďarských hraníc) a berie si za manželku svoju vlastnú sesternicou Kristínu Dobó, vdovu po Michalovi Várdaim. Toto jeho rozhodnutie sa ale neskončilo najšťastnejšie. Kvôli násilnému obsadeniu hradu v Sárospataku bol obvinený z velezrady, zároveň ho kvôli manželstvu s vlastnou sesternicou obžalovali z incestu. Onedlho na to ho zradila a opustila aj vlastná manželka. V roku 1587 bolo ich manželstvo anulované pápežom. Balassi sa vyhol hroznému súdu jedine preto, že nevlastnil žiadne majetky, ktoré by mu mohli prípadne súdnou cestou zhabať.

V tom istom roku umiera manžel Anny Losonczy, Balassi preto dúfa, že sa ich vzťah môže obnoviť. Básnik sa aj skontaktoval s vdovou, lenže po predošlých skúsenostiach ho hrdá Anna rázne odmietla. Zúfalý a sklamaný Balassi preto odchádza do Poľska kde chce nastúpiť do vojska.

Nová láska Célia

ir181bbk063

Básne Bálinta Balassiho (Balassa-kódex; FOTO: mek.oszk.hu)

Roku 1590 bol Balassi hosťom u Františka Wesselényiho, kde sa zoznamuje s jeho manželkou Annou Szárkándy, do ktorej sa šialene zamiluje. Táto žena sa stáva novou láskou a múzou básnika. Predpokladá sa, že práve Anna Szárkándy bola tá tajomná žena, ktorej autor venuje cyklus svojich básní, kde vstupuje pod pseudonymom Célia. Z básní k Célii však už chýbajú silné emócie a prudkosť, ktoré boli príznačné pre cyklus básní venovaných Júlii. Táto láska už nebola taká planúca, a ani nepriniesla toľko utrpení a vnútorných bojov. Básne sú predovšetkým opisom Céliinej krásy a vnútorného šťastia z opätovanej lásky.

Za krátkych štyridsať rokov svojho života prežíva Balassi veľa lások a dobrodružstiev. Pre jeho život bolo príznačné, že často prechádzal z jedného extrému do druhého, čo sa odzrkadľuje aj v jeho tvorbe. Bol bohatým šľachticom ako aj prenasledovaným utečencom, bol vzdelaným humanistom inokedy výtržníckym dobrodruhom, zamilovaným básnikom ako aj samopašným sukničkárom. Ani napriek veľkej láske k aktuálnej milej nikdy nezostal chladný voči ostatným ženám a asi aj práve to spôsobilo, že ku koncu života obviňuje nenaplnenú lásku zo všetkých nesplnených túžob a nešťastí, ktoré ho postihli v živote.

V roku 1593 sa zapojil do bojov pätnásťročnej vojny proti Osmanom v radoch cisárskeho vojska, bojoval vo vojsku Mikuláša Pálfiho a zúčastnil sa dobytia hradov Divín (hrad) a Modrý Kameň. Pri obliehaní Ostrihomu bol však ťažko ranený a do troch dní skonal (umiera 30. mája 1594). Významný maďarský renesančný básnik Bálint Balassi je pochovaný v rodinnej hrobke v rímskokatolíckom kostole v obci Hybe (maď. Hibbe; dnes na území Slovenska).