Významný maďarský renesančný básnik a barón z Ďarmôt a Modrého Kameňa Bálint Balassi (slov. Valentín Balaši) sa narodil 20. októbra 1554 vo Zvolene (Zólyom). Pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny, ktorá vlastnila v 13. storočí liptovské obce Iľanovo a Paludzu, neskôr získali aj panstvo Modrý Kameň (Kékkő). Balassi prežil svoje detstvo na Zvolenskom zámku, ale aj na hrade v Liptovskom Hrádku.
Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie – ovládal mimo maďarčiny až osem ďalších jazykov. Študoval na univerzitách v Nemecku i v Taliansku a dosiahol výborné vzdelanie v literatúre. Jeho výchovu v maďarskom duchu a v reformovanom náboženstve usmerňoval kalvínsky dvorný kazateľ a známy reformátor Peter Bornemissza.
Pamätná tabuľa Bálinta Balassiho na nádvorí Zvolenského zámku
Balassi sa stal vedúcou osobnosťou druhého obdobia maďarskej renesancie. Bol prvým prominentným autorom lyrickej poézie písanej v maďarskom jazyku a prvým klasikom maďarskej literatúry. Pohnutý a dobrodružný život Balassiho sa odzrkadľuje aj v jeho tvorbe. Vytvoril originálnu podobu maďarskej renesančnej poézie obohatenú novými veršovými formami. Veľmi známa je jeho ľúbostná a erotická lyrická tvorba, vyznačujúca sa prudkou vášnivosťou a melodičnosťou. Patrí medzi najvýznamnejších maďarských básnikov na rozhraní renesancie a baroka. Je zakladateľom novodobej maďarskej lyriky a prvým tvorcom maďarskej erotickej poézie a drámy.
Veľká láska Anna Losonczy
Z milostnej lyrickej tvorby Balassiho je najznámejší jeho cyklus básní venovaný jeho láske Anne Losonczy. S manželkou jágerského hradného kapitána a chorvátskeho bána Krištófa Ungnáda Annou Losonczy sa Balassi zoznámil roku 1578. Ungnád bol majiteľom rozsiahlych statkov na území historickej Hornej zeme (Felvidék). Vznikla osudová láska medzi básnikom a Annou, ktorá sa stala pre neho múzou a venoval jej niekoľko krásnych milostných básní. V romantickej poézii Balassiho vystupuje Anna pod pseudonymom Júlia. Ich vášnivý a značne pohnutý vzťah trval šesť rokov. Aj napriek veľkej láske bol Balassi nie raz neverný k svojej milej, čo napokon prispelo aj k tomu, že mladá žena na básnika zanevrela. Ich milenecký pomer sa definitívne ukončil vtedy, keď sa básnik rozhodol oženiť sa s inou ženou, aby sa skrze manželstvo dostal k väčším majetkom.
25. decembra 1584 obsadil so svojimi vojakmi hrad v Sárospataku (blízko slovensko-maďarských hraníc) a berie si za manželku svoju vlastnú sesternicou Kristínu Dobó, vdovu po Michalovi Várdaim. Toto jeho rozhodnutie sa ale neskončilo najšťastnejšie. Kvôli násilnému obsadeniu hradu v Sárospataku bol obvinený z velezrady, zároveň ho kvôli manželstvu s vlastnou sesternicou obžalovali z incestu. Onedlho na to ho zradila a opustila aj vlastná manželka. V roku 1587 bolo ich manželstvo anulované pápežom. Balassi sa vyhol hroznému súdu jedine preto, že nevlastnil žiadne majetky, ktoré by mu mohli prípadne súdnou cestou zhabať.
V tom istom roku umiera manžel Anny Losonczy, Balassi preto dúfa, že sa ich vzťah môže obnoviť. Básnik sa aj skontaktoval s vdovou, lenže po predošlých skúsenostiach ho hrdá Anna rázne odmietla. Zúfalý a sklamaný Balassi preto odchádza do Poľska kde chce nastúpiť do vojska.
Nová láska Célia
Básne Bálinta Balassiho (Balassa-kódex; FOTO: mek.oszk.hu)
Roku 1590 bol Balassi hosťom u Františka Wesselényiho, kde sa zoznamuje s jeho manželkou Annou Szárkándy, do ktorej sa šialene zamiluje. Táto žena sa stáva novou láskou a múzou básnika. Predpokladá sa, že práve Anna Szárkándy bola tá tajomná žena, ktorej autor venuje cyklus svojich básní, kde vstupuje pod pseudonymom Célia. Z básní k Célii však už chýbajú silné emócie a prudkosť, ktoré boli príznačné pre cyklus básní venovaných Júlii. Táto láska už nebola taká planúca, a ani nepriniesla toľko utrpení a vnútorných bojov. Básne sú predovšetkým opisom Céliinej krásy a vnútorného šťastia z opätovanej lásky.
Za krátkych štyridsať rokov svojho života prežíva Balassi veľa lások a dobrodružstiev. Pre jeho život bolo príznačné, že často prechádzal z jedného extrému do druhého, čo sa odzrkadľuje aj v jeho tvorbe. Bol bohatým šľachticom ako aj prenasledovaným utečencom, bol vzdelaným humanistom inokedy výtržníckym dobrodruhom, zamilovaným básnikom ako aj samopašným sukničkárom. Ani napriek veľkej láske k aktuálnej milej nikdy nezostal chladný voči ostatným ženám a asi aj práve to spôsobilo, že ku koncu života obviňuje nenaplnenú lásku zo všetkých nesplnených túžob a nešťastí, ktoré ho postihli v živote.
V roku 1593 sa zapojil do bojov pätnásťročnej vojny proti Osmanom v radoch cisárskeho vojska, bojoval vo vojsku Mikuláša Pálfiho a zúčastnil sa dobytia hradov Divín (hrad) a Modrý Kameň. Pri obliehaní Ostrihomu bol však ťažko ranený a do troch dní skonal (umiera 30. mája 1594). Významný maďarský renesančný básnik Bálint Balassi je pochovaný v rodinnej hrobke v rímskokatolíckom kostole v obci Hybe (maď. Hibbe; dnes na území Slovenska).
