Klavírny virtuóz Ferenc Liszt

2016-08-10_12-42

Pred 130 rokmi, 30. júla 1886 umrel svetoznámy klavirista a hudobný skladateľ Ferenc Liszt (slov. Franc Liszt). Napriek tomu, že sa nikdy nenaučil dokonale po maďarsky, je známe, že sa hlásil k maďarskej národnosti. Od roku 2011 nesie jeho meno najväčšie a najvýznamnejšie medzinárodné letisko v Budapešti, kde pred pár rokmi odhalili na jeho počesť aj pamätnú tabuľu.

Ferenc Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v obci Raiding (maď. Doborján; obec v Rakúsku v spolkovej krajine Burgenland). Otec Adam Liszt bol maďarskej národnosti, predtým hral v hudobnom orchestri rodiny Esterházy, neskôr sa stáva správcom dvora kniežaťa Esterházyho. Matka Anna Liszt bola „Rakúšanka“.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ferenc Liszt na litografii z roku 1832.

Hudobný talent Ferenca Liszta sa prejavil už veľmi skoro, mladý Liszt vystupuje pred verejnosťou v Šoproni už ako deväťročný. Svojím vystúpením zožal veľký úspech. Následne potom ho Miklós Esterházy povolal do svojho kaštieľa v meste Eisenstadt (maď. Kismarton; do roku 1920 súčasť Mošonskej župy v Uhorsku, dnes hlavné mesto spolkovej krajiny Burgenland) a po jeho koncerte obdaroval zázračné dieťa unikátnym šľachtickým maďarským odevom (díszmagyar). Práve v tomto krásnom odeve vystúpil neskôr List aj v historickom Prešporku/Bratislava. Prešporské noviny Städtische Preßburger Zeitung z 28. novembra 1820 priniesli vôbec prvú recenziu o mladom umelcovi, kde sa písalo o jeho mimoriadnej pianistickej zručnosti, vzbudzujúcej veľkolepé očakávania. Po  koncerte sa časť zámožnej maďarskej šľachty rozhodla finančne podporiť talentovaného mladého chlapca, aby mohol ďalej študovať hudbu v zahraničí.

V Pešti sa publiku predstavil 1. mája 1823, neskôr pokračuje v štúdiu vo Viedni. Hru na klavíri mu vyučoval bývalý Beethovenov žiak Carl Czerny, teóriu hudby zas Antonio Salieri, známy ako veľký rival Mozarta. Podľa legendy bol na prvom viedenskom koncerte Liszta prítomný aj sám Beethoven, ktorý po skončení predstavenia verejne pobozkal na čelo talentovaného mladíka. Liszt po tomto úspechu precestoval celú Európu. Od Paríža po Londýn bol všade oslavovaný.

Lisztove lásky

Ako sedemnásťročný stráca svojho otca, vzápätí prežíva prvé sklamanie v láske. Liszt upadá do smútočného a melancholického stavu a zo sveta sa utiahol až natoľko, že niektoré noviny písali dokonca o jeho smrti. Z tohto stavu sa dostáva len roku 1830 príchodom francúzskej revolúcie. V Paríži na neho výrazne zapôsobili svojimi vystúpeniami Fryderyk Chopin a Niccolò Paganini, zároveň hudobní skladatelia Hector Berlioz a Felix Mendelssohn-Bartholdy. Medzi rokmi 1830-40 bol viackrát na dlhších turné v Rusku.

Roku 1835 vzniká vášnivý vzťah medzi Lisztom a grófkou Marie d’Agoult. Grófka mu porodila tri deti (ich dcéra Cosima sa neskôr stáva manželkou Richarda Wagnera). Grófka a zároveň známa francúzska spisovateľka bola už toho času rozvedená. S Lisztom sa nikdy nezosobášili, ich partnerský vzťah trval do roku 1844, po ktorom sa pár definitívne rozišiel.

Liszt a Maďari

V marci roku 1838 otriasla celým svetom obrovská povodeň v Pešti. Liszt na pomoc postihnutým zorganizoval benefičný koncert, vystúpil v Pešti a neskôr uvažuje aj o zriadení národného hudobného konzervatória s názvom Nemzeti Zenede. „Aj napriek tomu, že neovládam maďarský jazyk, ostávam v srdci a v duši Maďarom od svojho narodenia až po hrob, a chcel by som prispieť k rozvoju maďarskej hudobnej kultúry,“ píše v máji 1873 Liszt. Nakoniec sa sen mnohých o maďarskej Kráľovskej hudobnej akadémii v Pešti stal 14. novembra 1875 skutočnosťou. Liszt bol jej prezidentom a učil len tých najlepších študentov, maďarských i zahraničných. V tom čase sa Liszt prvýkrát zdržal dlhšie v Pešti (býval na ulici Nádor/Nádor utca). Jeho obľúbená kaplnka stála na mieste dnešnej baziliky Sv. Štefana. Mimo toho stavbu samotnej katedrály aj finančne podporoval.

Acheter-ou-vendre-de-A-a-Z542a8a2b43cdb

Veľká láska Ferenca Liszta grófka Marie d’Agoult.

Klavírny virtuóz

Ferenc Liszt dokázal ohromiť svoje publikum predovšetkým vďaka svojím technickým znalostiam ako aj úžasnou schopnosťou improvizácie. Za svoje bravúrne klavírne predstavenia vďačí v nemalej miere úzkym rukám a dlhým prstom, ktorými disponoval. Liszt mal i nezvyčajne dlhý prstenník, ktorý mu tiež napomáhal pri hraní na klavíri. Pod jeho veľmi silnými a dynamickými údermi sa nie raz zničilo piano, niektoré klavíry sa dokonca jednoducho zrútili priamo uprostred koncertu. Liszta preto označovali aj „vrahom klavírov“. Strhujúcou virtuozitou Liszta boli unesení všetci jeho súčasníci. Podľa jednej legendy vraj sprevádzal na klavíri vtedy ešte pätnásťročného huslistu Josepha Joachima takým spôsobom, že pri hraní držal horiacu cigaru medzi ukazovákom a prostredníkom.

Od roku 1848 do roku 1861 žil vo Weimare, kde bol hlavným dirigentom tunajšej Staatskapelle. Jeho bývalé letné sídlo je dnes prebudované do podoby múzea. Práve v tomto meste sa prehĺbilo aj jeho priateľstvo s Richardom Wagnerom a aj vďaka Lisztovmu pričineniu sa toto mesto stalo jedným z hlavných hudobných centier Európy. Počas pobytu vo Weimar sa venoval skôr skladaniu hudby, jeho kompozičný štýl bol umiernenejší, začal klásť menej dôrazu na vonkajší lesk. V tomto období zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.

V auguste roku 1865 sám dirigoval v Pešti svoje oratórium s názvom Legenda o sv. Alžbete (Szent Erzsébet legendája), pri príležitosti 25. jubilea národného konzervatória Nemzeti Zenede. Roku 1867 pri príležitosti korunovácie Františka Jozefa I. skomponoval omšu Missa coronationalis (Korunovačná omša/Koronázási mise). Posledné roky svojho života strávil vo Weimare, v Pešti a v Ríme. V tom čase už vystupoval bez nároku na finančnú odmenu a aj vyučovaniu svojich žiakov sa venoval zadarmo. V novembri 1873 sa v Pešti uskutočnila veľká oslava pri príležitosti 50. výročia jeho hudobnej kariéry, kde prvýkrát zaznelo aj jeho oratórium s názvom Kristus (Krisztus).

2016-08-10_12-17

Busta Ferenca Liszta na Rudnayovom námestí a pamätná tabuľa na budove paláca Leopolda de Pauliho v Bratislave

Franz Liszt zomrel 31. júla 1886 vo veku 74 rokov, oficiálne na zápal pľúc. Ochorel zrejme na miestnom hudobnom festivale v meste Bayreuth. Súčasníci predpokladajú, že jeho smrť zapríčinila aj nesprávna lekárska starostlivosť. Je pochovaný na cintoríne v Bayreuth. Na mieste hrobu bolo neskôr postavené mauzóleum.

Ferenc Liszt skomponoval viac ako 600 hudobných skladieb, v raných obdobiach jeho tvorby išlo hlavne o virtuózne skladby. Po roku 1848 sa zrodili jeho monumentálne klavírne skladby, ako Sonata h moll, klavírne koncerty, symfonické skladby medzi nimi Faustovská symfónia, Tasso a Les Preludes, ako aj Missa Solemnis, skomponovaná pri príležitosti vysvätenia ostrihomskej baziliky.

Na území Uhorska veľmi rád počúval cigánsku hudbu. V prípade 19 maďarských rapsódii sa inšpiroval melódiou maďarských ľudoviek a čardášu. V neskorom období jeho tvorby sa skladateľ rozchádza s romantikou a pre jeho diela je príznačný už skôr pocit samoty a trpkosti.

Komu patrí Ferenc Liszt?

Liszt sám maďarčinu veľmi dobre neovládal, ale vždy sa hlásil k Maďarom a nie k Nemcom. Pochodil celú Európu, všade mu ponúkali občianstvo, ale on cestoval na svoj „uhorský“ pas a jeho deti sa tiež hlásili k Maďarom. Spory o jeho národnostnej identite sa začali po Trianone v roku 1918, keď sa ho ako významného umelca snažili prisvojiť viaceré národy. Franz Liszt svojou tvorbou a životným dielom, ale aj súkromným životom jasne deklaroval svoju maďarskú identitu (aj napriek tomu, že dlhšie žil vo viacerých krajinách a mestách Európy). Dnes by už vlastne mohlo byť jedno, kam patril. Treba hodnotiť jeho tvorbu a genialitu.

Preložené z originálu: Csodagyerekből lett „zongoragyilkos” virtuóz Liszt Ferenc

Pozrite aj článok: Najväčší klavirista všetkých čias – Franz Liszt alias Liszt Ferenc