Prečo si vybrať maďarskú školu? (3. časť)

2017-03-16_12-13

Aj tento rok sa po celom Slovensku uskutočnili programy a kampane, ktorých cieľom bola popularizácia škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Školy a maďarské civilné organizácie sa snažia rôznymi akciami a besedami osloviť rodičov a zdôrazniť im výhody maďarských škôl a výučby v materinskom jazyku dieťaťa. Najúčinnejším stimulom je však to, ak vidíme hodnoverné a nasledovaniahodné príklady zo života, a aj preto organizátori kampane oslovili niekoľko úspešných Maďarov zo Slovenska, ktorí navštevovali školu s vyučovacím jazykom maďarským, aby na základe vlastných skúseností porozprávali o tom, prečo je dobré ak maďarské dieťa navštevuje maďarskú školu na Slovensku.

Barbara Szalai (1988)

Čím sa zaoberáte a v ktorej sfére pôsobíte?

Spolu s mojou rodinou sme majiteľmi úžasnej zmrzlinárne KOUN v srdci Bratislavy – v Starom meste. Pracujem tu od rána do večera a v prípade potreby mi vypomáhajú členovia mojej rodiny, či už moja babka, otec, alebo prípadne môj súrodenec. Počas letnej sezóny máme zamestnaných 26 ľudí, keďže pracujeme na dve smeny: od rána do tretej hodiny popoludní, a od tretej hodiny do večera. Tým pádom máme aj veľa brigádnikov. Sme tu ako jedna malá rodina.

Ako ste sa dostali až sem?

V mojej predošlej práci som sa zaoberala proteínmi, ich importom-exportom z Maďarska. Neskôr som však cítila, že toto nie je moja cesta, lebo nie je už kde rásť ďalej. Vtedy mi mamka ukázala gastronomický dokument o starej pani, ktorá vyrábala zmrzlinu. To bol ten moment, kedy som si povedala, že túto prácu chcem robiť aj ja. Na Googli som vyhľadala informácie a kúpila som si letenku do Bologne konkrétne na Gelato University. Povedala som si, že to skúsim a odcestovala som tam. Zúčastnila som sa týždenného kurzu (ktorý inak trvá 4 týždne), aby som si premyslela, či toto je vlastne to, čo chcem. Prvý deň som mala pocit, že to predsa nie je ono, lebo sme na kurze preberali samú matematiku a chémiu, a tieto predmety som neznášala už aj na gymnáziu. Ale na ďalších hodinách to už bola láska na prvý pohľad.

Zmrzlináreň som otvorila, keď som mala 24 rokov. Samozrejme mi pomáhala aj moja rodina, ale pamätám si, že na veľa vecí som si musela vystačiť sama, aj s takými vecami, ktoré podľa mňa vôbec nie sú ženské záležitosti ale skôr mužské. Tým pádom som niekedy pociťovala aj to, že ostanem celý život sama, lebo som mužom a ženou v jednej osobe.

Práca bol veľmi ťažká, a ťažko som si zvykala aj na to, že musím skoro ráno vstávať a neskoro večer ísť do postele. Byť majiteľom zmrzlinárne je náročná fyzická robota. A samozrejme som aj veľa-veľa plakala od únavy, a keď som si nevedela poradiť s určitými vecami, teraz si ale myslím, že to určite stálo za to.

Barbara Szalai (v strede) s pomocníčkami pred zmrzlinárňou KOUN. (Zdroj: Cas.sk; han)

Prvé kroky boli veľmi náročné a doslova som potila krv. Stávalo sa, že som spávala len 5 hodín denne, k tomu prišla aj ťažká fyzická práca v zmrzlinárni, a tak mi niekedy prišlo až tak zle, že museli zavolať sanitku. Predtým som ale navštevovala Crossfit tréningy, takže som kvôli tomu mala aj dobrú výdrž (na týchto tréningoch sme zdvíhali denne aj 8 kilové závažia). Ťažká robota je tá moja, vyslovene mužská práca, aj preto sa výrobe zmrzliny venujú väčšinou muži, a to aj v samotnom Taliansku. Je veľmi výnimočné, ak sa tomu venuje žena.

Ako prebiehal prvý deň otvorenia Vašej zmrzlinárne?

velky-koun3Môj prvý deň v zmrzlinárni vyzeral tak, že som rozdávala zmrzlinu zadarmo, aby ku nám ľudia začali chodiť. Predstavovala som si, že tu bude prevládať rodinná atmosféra, ľudia budú prichádzať-odchádzať, budeme sa spolu rozprávať. Nečakala som až taký veľký boom, že ľudia budú čakať až 40 minút v radoch, aby si mohli kúpiť moju zmrzlinu. K nim sa potom pridali turisti, ktorí sa postavili do veľkého radu ľudí len zo zvedavosti. A tak naša popularita rástla a rástla. Potom ako sme prerástli pôvodné miesto našej zmrzlinárne, kde sme mali kuchyňu veľkosti len 7 metrov štvorcových, dostala som od kamaráta nápad, aby sme prišli na to miesto v Starom meste, kde sídlime aj teraz. Je to trikrát väčšie ako naše pôvodné miesto.

Teraz sme dosiahli ten bod, že vyrábame kvalitnú a fantastickú zmrzlinu. Človek sa ale učí stále, a jednotlivé chute môžu byť stále lepšie a intenzívnejšie.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Za svoj najväčší úspech pokladám to, že sme získali ocenenie druhej najlepšej zmrzlinárne na svete. Pred nami sa na prvom mieste umiestnila jedna americká zmrzlináreň, čo je aj logické, lebo v Amerike žije oveľa viac ľudí. Zároveň sa naša zmrzlináreň nachádza medzi 13 najlepšími zmrzlinárňami v celej Európe podľa blogu spoločnosti Ryanair. Napísali o nás veľa článkov, vystupovali sme v televízii ako aj v rádiách. Napriek tomu za svoj najväčší úspech pokladám to, že ľudia sa k nám radi vracajú kvôli našej zmrzline, keď sa usmievajú, a keď ma objímu len s tým, že „som rada, že ťa mám”.

Zmrzlináreň KOUN v bratislavskom Starom meste. Celkovo tu môžete vyskúšať takmer 100 príchutí zmrzliny. (Zdroj: Cas.sk; han)

4UVwPD_JRECkWB-KDyQlRg-Celkovo-tu-m-ete-vysk-a-takmer-100-pr-chut

Zmrzlináreň KOUN v bratislavskom Starom meste. Celkovo tu môžete vyskúšať takmer 100 príchutí zmrzliny. (Zdroj: Cas.sk; han)

Mali ste nejaké jazykové ťažkosti kvôli tomu, že ste navštevovali školu s vyučovacím jazykom maďarským?

Nikdy som nemala ten pocit, že neviem po slovensky vyjadriť to, čo chcem predať. Rozprávam viacerými jazykmi, práve teraz sa učím piaty jazyk, takže nemám problém v mojej práci s jazykom.

Čo Vám dala škola s vyučovacím jazykom maďarským?

Moja škola mi dala veľa krásnych spomienok a silné priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Dostala som tam tie základy, ktoré ma nasmerovali k tomu, čím som sa stala. Ja sama som toho názoru, že život naučí človeka najlepšie.

Čo je to najlepšie načo si spomínate zo školy?

Pamätám si, že som sa veľa nasmiala, a pamätám si aj na naše slávne šatne, ktoré sú dodnes známe, tak ako aj náš vrátnik je dodnes veľmi populárnym. A potom sú tu niektorí učitelia na ktorých si rada spomínam.

Ak by ste mohli začať odznova, volili by ste dnes inú školu?

Nevybrala by som si inú školu ako školu s vyučovacím jazykom maďarským už aj preto, lebo som maďarskej národnosti, a zároveň aj moji rodičia by ma určite zapísali do tejto školy. Napriek tomu, že som Maďarka, nestretla som sa so žiadnou diskrimináciou, ba dokonca aj v slovenských novinách zapísali moje meno v maďarskej podobe ako „Barbara Szalai“. Myslím si, že som z toho vyťažila len výhody.

Do našej zmrzlinárne chodia rôzne národnosti – Slováci, Maďari, Nemci, Angličania, Taliani, a s každým sa viem porozprávať v jeho jazyku. Ako bratislavská Maďarka som sa nestretla s diskrimináciou preto, že som na Slovensku navštevovala školu s vyučovacím jazykom maďarským.