16. januára 1847 sa narodil významný maďarský spisovateľ a novinár Kálmán Mikszáth pochádzajúci zo Sklabinej (maď. Szklabonya), označovaný aj ako „legnagyobb palóc“ (slov. najväčší Polovec). Mikszáth je dodnes jedným z najčastejšie prekladaných maďarských autorov vôbec, jeho diela sú preložené takmer do všetkých európskych jazykov. Za jeho najznámejšie diela sa pokladajú romány „Gavalieri“ (A gavallérok) a „Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou“ (A Noszty fiú esete Tóth Marival), ktoré zobrazujú morálny pokles uhorskej džentry.
Kálmán Mikszáth sa narodil v obci Sklabiná (Szklabonya; okres Veľký Krtíš), ktorá bola toho času ešte súčasťou historickej Novohradskej župy. Predkovia Mikszátha boli evanjelickí farári s klasickým vzdelaním. Túto rodinnú tradíciu ukončil jeho otec János, ktorý sa stal dedinským statkárom, mimo toho prenajal aj miestne mäsiarstvo a krčmu. Spisovateľské ambície Mikszátha sa prejavili už počas jeho stredoškolského štúdia. Z tých časov pochádza jeho balada o vitézovi Gyulovi, s ktorou vyhral aj ocenenie. Na žiadosť matky začal štúdium práva v Győri, neskôr v Pešti, diplom však nezískal.
V roku 1871 prijal miesto miestoprísažného sudcu pri Mátyásovi Mauksovi v Balažských Ďarmotácha (Balassagyarmat) a v roku 1872 tam pracoval ako advokátsky osnovník. Pritom však neustále písal, jeho básne a novely vychádzali na stránkach rôznych novín. V roku 1873 si bez rodičovského súhlasu a vedomia zobral za manželku Ilonu Mauks (dcéru prísažného sudcu Mátyása Mauksa) a odsťahoval sa s ňou do Pešti. Mladý pár však následne zasiahla séria nešťastí. Medzi prvými sa dostavili finančné problémy, totiž Mikszáthova zbierka, ktorú vydal na vlastné náklady, neuspela, následkom čoho sa spisovateľ veľmi zadlžil. Ilona čoskoro porodila ich prvé dieťa, bábätko však o niekoľko dní zomrelo a aj u samotnej Ilony sa dostavili zdravotné problémy. Po týchto tragických udalostiach sa manželka Mikszátha rozhodla vrátiť sa späť k svojim rodičom a v roku 1875 sa so spisovateľom aj rozviedla. Rozvod si vraj vynútil sám Mikszáth, keďže ju nechcel zaťažovať neľahkou existenčnou situáciou.
Následne sa Mikszáth stal spolupracovníkom opozičných novín Budapesti Napilap a od roku 1878 aj novín Szegedi Napló. Tri roky, ktoré strávil v meste Szeged, boli v jeho kariére veľmi priaznivým obdobím. Mohol slobodne písať, nikto ho neobmedzoval, publikum si ho v Szegede veľmi obľúbilo. S obnovenými silami sa v roku 1881 vrátil do Pešti, kde sa stal novinárom v redakcii Pesti Hírlap. V ten rok bola vydaná aj jeho zbierka próz s názvom „Slovenskí rodáci“ (Tót atyafiak), v roku 1882 zas zbierka „Dobrí Polovci“ (Jó palócok), a k tomu ešte ďalšie dve zbierky noviel, ktoré mu priniesli dlho očakávaný úspech. Stal sa členom spolku Kisfaludy Társaság a zlepšila sa aj jeho finančná situácia. Následkom týchto pozitívnych udalostí sa Mikszáth rozhodol požiadať o ruku Ilony aj druhýkrát. V decembri 1882 sa tak mladý pár znovu zosobášil. Narodili sa im traja synovia, Kálmán, János a Albert (ich syn János umrel ešte v detskom veku).
Mikszáthovo meno celonárodne preslávili nielen jeho novely, ale aj publicistické diela a reportáže z parlamentu so satirickým podtónom. V roku 1887 bol zvolený za poslanca, v roku 1889 sa stal dopisujúcim členom Maďarskej Akadémie vied. V júli roku 1896 vznikol Zväz budapeštianskych novinárov (Budapesti Újságírók Egyesülete), ktorého predsedom sa stal práve Mikszáth. V roku 1908 mu bola udelená Veľká cena Maďarskej akadémie vied, najväčšia pocta, akú mohol dostať spisovateľ v Uhorsku.
Spisovateľ Kálmán Mikszáth si Ilonu Mauks zobral dvakrát za manželku.
Od roku 1904 sa spisovateľ najčastejšie zdržoval na svojom statku v obci Horpács (Novohradská župa). V roku 1910 sa uskutočnili oslavy pri príležitosti 40-teho výročia spisovateľskej činnosti Mikszátha. V rámci osláv bol Mikszáth vyznamenaný malým krížom Kráľovského rádu Svätého Štefana, zároveň získal titul čestného doktora peštianskej univerzity. V tento rok kandidoval za poslanca Marmarošskej župy, počas kampane však dostal vážny zápal pľúc, dôsledkom čoho 28. mája 1910 zomrel.
Známy román Kálmána Miszátha „Dážnik Svätého Petra“ (Szent Péter esernyője) bol v roku 1958 aj sfilmovaný. Ide o prvú československo-maďarskú filmovú koprodukciou. Hlavnú úlohu si zahrala populárna maďarská herečka Mari Törőcsik.
V počiatočných fázach svojej spisovateľskej činnosti inklinoval Mikszáth skôr k romantizmu. Neskôr sa vo svojich dielach zameriaval na dôveryhodné zobrazenie života typických maďarských spoločenských vrstiev koncom 19. storočia. Svoje historické romány (napr. Dvaja žobraví študenti/A két koldusdiák, Hovoriaci župan/A beszélő köntös, Szelistyei asszonyok, Akli – císařův šašek /Akli Miklós) písal prispôsobiac sa vkusu doby, v ktorých história slúžila len ako scenéria k zábavným príbehom. Jeho dielo „Dáždnik Svätého Petra“ (A Szent Péter esernyője) sa stalo svetoznámym, v ňom skrze romantické nástroje zobrazil životný štýl malého hornozemského mestečka. Tento román vraj patril medzi obľúbené knižné diela samotného Theodora Roosevelta. V diele „Nová Zríniáda“ (Új Zrínyiász) ukázal krivé zrkadlo spoločnosti a odsúdil uhorskú džentry, šľachtu ako aj meštianstvo. Podobnú ostrú kritiku nastolil aj v diele „Obliehanie Bystrice” (Beszterce ostroma).
Pamätný dom Kálmána Mikszátha v Sklabinej vtedy a dnes.
Za najznámejšie Mikszáthove diela sa považujú jeho romány „Gavalieri“ (A gavallérok) a „Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou“ (A Noszty fiú esete Tóth Marival), v ktorých poukazuje na pokles a morálny úpadok uhorskej džentry. V dielach „Podivné manželstvo“ (Különös házasság) a „Sipsirica“ zobrazuje tragický obraz sveta na začiatku 20. storočia s prvkami secesie. Autor vo svojej poslednej knižnej publikácii s názvom „Čierne mesto“ (A fekete város) zobrazuje maďarskú históriu ako večné dejisko pascí, v ktorom osudové nešťastie je rovnako prirodzené ako nevyspytateľná absurdita každodenného života.
Viacero Mikszáthových románov bolo sfilmovaných. Medzi prvými bol v roku 1941 nakrútený (sčasti farebný film) na základe jeho románu Hovoriaci župan (A beszélő köntös). V roku 1971 bol uvedený maďarský televízny seriál Čierne mesto nakrútený na základe Mikszáthovho rovnomenného románu, ktorý sa tešil veľkej popularite po celom Maďarsku. Mimo toho bol v roku 1958 sfilmovaný aj veľmi známy román Kálmána Miszátha „Dážnik Svätého Petra“ (Szent Péter esernyője). Ide o prvú československo-maďarskú filmovú koprodukciou. Hlavnú úlohu si zahrala populárna maďarská herečka Mari Törőcsik.
Preložené z originálu: Kétszer is ugyanazzal a nővel házasodott össze Mikszáth Kálmán
