Spomienková slávnosť pri príležitosti 250. výročia narodenia Jána Lipského

2016-09-12_14-15-fb

Dňa 17. septembra 2016 sa uskutoční spomienková slávnosť pri príležitosti 250. výročia narodenia významného uhorského kartografa, vojenského dôstojníka a rodáka zo Sedličnej (Szedlicsna) Jána Lipského (Lipszky János). Spomienková slávnosť sa uskutoční v Trenčianskych Stankovciach (Trencsénsztankóc) od 13.00 hodiny. Ján Lipský vydal začiatkom 19. storočia významné kartografické dielo, ktoré sa stalo kvalitatívnym medzníkom v oblasti uhorskej kartografie.

 

Ján Lipský bol významným uhorským kartografom a dôstojníkom cisárskej armády. Narodil sa 10. apríla 1766 v obci Sedličná (Szedlicsna; kedysi súčasť historickej Trenčianskej župy/Trencsén vármegye) ako syn Imricha Lipského (Lipszky Imre) a Borbály Petteney. Medzi rokmi 1776-1777 navštevoval reformované gymnázium v Lučenci (Losonc), od roku 1778 školu piaristov v Trenčíne, od roku 1779-1782 zas toho času veľmi známe evanjelické lýceum v Prešporku. Mladý Lipský navštevoval školy s pokrokovou výučbou, ktoré boli charakteristické tým, že uprednostnili namiesto klasickej výučby latinčiny (dovtedy príznačné pre väčšinu uhorských škôl), výučbu moderných učebných predmetov ako zemepis, dejepis, matematika, fyzika ako aj rad ďalších iných prírodných vied. Lipský tak získal kvalitné základy medzi inými aj zo zememeračstva, na ktorého výučbu bol na týchto školách takisto kladený veľký dôraz.

Po stredoškolských štúdiách v roku 1784 nastupuje Lipský do armády (v roku 1807 sa stal majorom; v roku 1809 plukovníkom v husárskom regimente č. 2; medzi rokmi 1805-1809 sa zúčastnil výprav Jozefa Habsburského), kde sa zoznamuje s vojenskou kartografiou.

Ako 17-ročný kadet začal pracovať vo vojenskej kartografickej komisii, ktorá robila zememeračské práce pre vojenské mapovanie v Habsburskej monarchii. Už ako dôstojník začal súkromne zhromažďovať materiály a uvažoval o spracovaní mapy Uhorska. Palatín Jozef a armádny veliteľ arciknieža Karol mu umožnili preštudovať príslušné materiály v mapových zbierkach Uhorskej komory a Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Dáta a údaje, ktoré počas preštudovania materiálov získal sa značne odlišovali v mierkach, v spôsoboch zobrazovania aj mapovania. Jednotlivé stoličné úrady preto vyzval, aby tieto materiály preskúmali, doplnili a opravili. On sám medzitým pripravoval matematickú kostru mapy. Lipský vyrátal polohy lokalít, vypočítal aj plošné veľkosti Uhorska a susediacich krajín. Roku 1803 dokončil prvé štyri listy mapy a prostredníctvom Kráľovskej miestodržiteľskej rady ich predložil panovníkovi. Po vyjadrení Hlavnej vojenskej rady Kráľovská kancelária túto koncesiu vydala.

Lipského diela:

Mappa generalis regni Hungariae (1804—1808): mala bohatý kartografický obsah, podrobnú kresbu riečnej siete a pohorí, ako aj rôzne druhy sídiel, samôt. Veľkou prednosťou mapy bola jej presnosť a samotná legenda mapy.

Repertorium (1808): register, ktorý obsahoval takmer 33 000 hesiel, ktoré sú uvedené po latinsky, nemecky, maďarsky, ale hlavne názvy uvádzal v domácom jazyku.

Tabula generalis regni Hungariae (1810): prehľadná mapa.

mapa_generalis_hung

Mappa generalis regni Hungariae od Jána Lipského

Lipsky_-_plagat2Lipského mapa bola veľkým krokom vpred, totiž vytvorila nový smer v mapovom zobrazovaní Uhorska a nadlho ovplyvnila dianie v tejto disciplíne. Vysoko ju ocenil aj samotný Napoleon. Jeho práca vyšla v mnohých vydaniach v zahraničí. Okrem tohto priekopníckeho diela vypracoval Lipský aj plán Budína a Pešti.

Ján Lipský sa po penzionovaní v roku 1813 vrátil na územie historickej Hornej zeme, kde žil s otcom v Práznovciach. Neskôr odišiel do rodnej Sedličnej, kde 2. mája 1826 umiera.

Informácie z: Ján Lipský