Ut, 19. marca 2024.

Jazykové práva na Slovensku a v zahraničí – Školstvo

Pokiaľ ide o jazykové práva maďarskej menšiny na Slovensku odborníci sa často odvolávajú na systém Fínska a Južného Tirolska, a na zákonom garantované práva menšín v týchto krajinách.

V roku 1995 prijala Národná rada Slovenskej republiky jazykový zákon, ktorého ustanovenia sa vzťahujú okrem úradného styku aj na ďalšie oblasti verejného života, medzi nimi aj na oblasť školstva. Hoci Ústava SR garantuje menšinám právo na vzdelávanie vo vlastnom materinskom jazyku, súčasne však samotné platné jazykové zákony umožňujú diskrimináciu menšín.

Medzi ustanovenia, ktoré porušujú rovnoprávnosť menšín s väčšinou patrí obmedzovanie používania zemepisných názvov v jazyku danej menšiny. Slovenské jazykové zákony napríklad na mapách (vrátane máp a školských atlasov používaných v školských inštitúciách menšín) vyslovene zakazujú používanie názvov v jazyku menšín. A to sme ešte nespomenuli kalváriu učebníc zemepisu určených pre školy s vyučovacím jazykom maďarským v roku 2009. Toho času slovenský parlament po dlhom spore schválil návrh zákona, na základe ktorého sa v učebniciach určených pre menšinové školy majú na prvom mieste objaviť zemepisné názvy v maďarčine (a bezprostredne po nich má nasledovať ich ekvivalent v štátnom jazyku). Dve vládne strany sa však nemohli zmieriť s rozhodnutím, a tak sa obrátili s týmto prípadom na Ústavný súd.

Diskriminačný charakter menovaného zákona sa prejavuje aj v tom, že v školských inštitúciách menšín stanovuje vedenie celej pedagogickej dokumentácie v oboch jazykoch (t.j. v jazyku danej menšiny a aj v štátnom jazyku), a to s prvenstvom slovenčiny. Toto spomínané ustanovenie nemá žiadny praktický úžitok, prináša len nadbytočnú prácu pre pedagógov menšinových škôl, ako pre samotnú školskú inštitúciu.

Naopak vo Fínsku je vyučovacím jazykom (v závislosti od materinského jazyka žiaka), fínčina alebo švédčina. Jednotlivé sídla (bez ohľadu na štatút dominujúceho jazyka) sú povinné vytvoriť skupiny pre oba typy vyučovacích jazykov, v prípade ak v hociktorej triede patrí k niektorej skupine národných jazykov minimálne 13 detí. Na vytvorenie okruhu pre druhý stupeň základnej školy, ako aj okruhu pre sekundárne školy je možnosť v takom prípade, ak najmenej 90 detí rozpráva rovnakým národným jazykom. Vo Fínsku funguje viacero dvojjazyčných vysokoškolských inštitúcií ako napr. Helsinská univerzita, Technická univerzita a Univerzita veterinárskeho lekárstva. Vyučovanie prebieha len po švédsky na Švédskej vysokej škole ekonomickej, ako aj na Švédskej vysokej škole sociálnej práce.

Vzdelávacie inštitúcie ostatných menšín vo Fínsku má na starosti štát alebo dané sídlo. Laponská, rómska a ruská komunita sa učia svoj materinský jazyk vo vlastných školách, vyučovanie tatársko-turkického jazyka zas zabezpečuje islamské cirkevné spoločenstvo (v podobe jazykových kurzov raz za týždeň, zároveň v podobe dvoj, a trojtýždenných jazykových táborov).

V Južnom Tirolsku je najdôležitejším princípom školského vzdelávania vyučovanie v materinskom jazyku. Zákon hovorí, že predškolské vzdelávanie, vzdelávanie na základných a stredných školách prebieha v materinskom jazyku žiakov (t.j. po taliansky alebo po nemecky), pričom pedagóg má byť rodeným hovorcom. Predpisy zohľadňujú aj špeciálne jazykové prostredie, práve preto od druhého ročníka základnej školy je pre každého žiaka povinná výučba druhého jazyka (na školách s vyučovacím jazykom talianskym je to nemčina, na školách s vyučovacím jazykom nemeckým je to taliančina). V Južnom Tirolsku nie sú dvojjazyčné školy, mnohí si totiž myslia, že ich zavedenie by ohrozilo právo na vzdelávanie v materinskom jazyku.

FOTO: ujszo.sk