Komu sú určené dnešné školské učebnice? Učebnica a národná identita

2015-04-14_12-11

Na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským sa až na malé výnimky používajú učebnice, ktoré sú prekladom zo slovenčiny (občas z češtiny). Nevyhovujúca úroveň týchto prekladov je už viaceré desaťročia chronickým problémom, napriek tomu preložené učebnice doteraz neboli systematicky a dôkladne evalvované, prípadní recenzenti nanajvýš kritizovali nesprávne používanie maďarskej terminológie. Mimoriadne vážnym problémom je etnická orientácia použitých učebníc: učebnice sú určené príslušníkom väčšiny, menšiny sa v nich objavujú okrajovo.

Návrh z roku 2007, ktorý sa zaoberá vzdelávacími a výchovnými otázkami národnostných menšín na Slovensku hovorí, že štát zabezpečí každému dieťaťu rovnocenné vzdelávanie. Predpokladom toho je zabezpečenie jednotnosti vo vzdelávaní, čo znamená aplikáciu školských učebníc s rovnakým obsahom a s jednotnou koncepciou. Aj tento návrh teda posilnil tú doterajšiu prax, že v školách národnostných menšín (s výnimkou výučby materinského a cudzieho jazyka) sa majú v prípade všetkých predmetov používať tie učebnice, ktoré sú doslovnými prekladmi slovenských učebníc (t.j. učebníc v štátnom jazyku).

Hlavným argumentom podporovateľov jednotného školského systému a jednotných učebníc je, že chcú zabezpečiť rovnaké možnosti pre každého. Zabúdajú však pri tom na ten dôležitý fakt, že pôvodný a preložený text nevznikol pre tú istú cieľovú skupinu (dobrým príkladom sú na to učebnice dejepisu). Keď aj odhliadneme od jazykovej úrovne daného prekladu a budeme sa pozerať na iné, predovšetkým obsahové a didaktické hľadiská, u daných dvoch cieľových skupín môže ten istý text vyvolať úplne iné reakcie. Síce v prípade maďarských a slovenských žiakov je širšie politicko-spoločenské prostredie rovnaké, ale poznatky získané vplyvom mikroprostredia, národnej identity, ako aj ich materinského jazyka sú značne odlišné.

Slovenské učebnice píšu autori, ktorí majú za materinský jazyk slovenčinu a v slovenskom prostredí sú socializovaní ako Slováci. Títo autori zároveň píšu pre žiakov, ktorí rozprávajú takisto po slovensky a tiež sú socializovaní ako Slováci. Deti, ktoré majú za materinský jazyk maďarčinu a sú socializované ako Maďari, sa učia z takých učebníc, ktoré sú síce písané po maďarsky, ale dané témy sú predstavované len z jednej, a to zo slovenskej perspektívy. Toto môže byť v prípade konkrétnych predmetov problémom, načo chceme poukázať v ďalších častiach.

Vzdelávanie a školské učebnice majú za funkciu vytvárať etnickú identitu u daného žiaka. Už aj z tohto hľadiska učebnice napísané členom väčšinového národa nevyhovujú tým žiakom, ktorí sú príslušníkmi iných etník a menšín.

V najdôležitejších medzinárodných dokumentoch (predovšetkým v dohodách Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej rady) sa píše, že menšiny majú právo na zachovanie si svojho materinského jazyka a kultúry, čoho najdôležitejším prostriedkom je práve školstvo. Príslušné štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušníci väčšiny v rámci školského systému oboznámili s históriou, kultúrou a zvykmi svojich menšín. Prieskumy na medzinárodnej pôde však dokazujú, že štáty si túto svoju povinnosť neveľmi plnia. V školských učebniciach prevažujú vo veľkej miere názory a pohľad väčšiny, v určitých prípadoch sa učebnice jednoducho „zabudnú” zmieniť o menšinách, či ich vykresľujú v negatívnom svetle (ako nepriateľov väčšinového národa).

Uvedené fakty platia v plnej miere aj v prípade školských učebníc na Slovensku. Presadenie názoru väčšiny sa najzreteľnejšie odzrkadľuje v učebniciach dejepisu.

POKRAČOVANIE NASLEDUJE!

Na základe článku: SZABÓMIHÁLY Gizella: Kinek szól a tankönyv? Tankönyvek és nemzeti identitás. (IN: Nemzetkép és identitás a nemzetiségi iskolák tankönyveiben/Obraz národa a identita v učebniciach pre národnostné školy, 2013, 38-43 s.).

FOTO: ujszo.sk