Ut, 19. marca 2024.

Nové učebné plány opäť diskriminujú maďarských žiakov na Slovensku

V nasledujúcom článku sa venujeme novému Rámcovému učebnému plánu, podľa ktorého sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským radikálnym a diskriminačným spôsobom znížil počet hodín výučby materinského (t.j. maďarského) jazyka na polovicu.

Kým pre žiakom prvého stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je odteraz predpísaných len 5 povinných vyučovacích hodín týždenne, zatiaľ v prípade žiakov slovenských škôl je tento počet oveľa vyšší (viď. tabuľku).

1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník
ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským 9 8 7 7
ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským 5 6 5 5

Porovnanie počtu vyučovacím hodín určených na výučbu materinského jazyka na základných školách s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským podľa nového Rámcového učebného plánu.

Keďže žiaci si čítanie a písanie osvojujú v rámci vyučovacích hodín materinského jazyka, zníženie počtu týchto hodín stavia žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským do veľkej nevýhody. Tým pádom sú totiž ohrozené nielen osvojenie si znalosti čítania a písania, ale aj osvojenie si iných základných zručností (porozumenie textu atď.), čiže vedomosti, na ktorých sa zakladá výučba neskorších odborných predmetov.

Predpokladá sa, že veľmi nízky počet hodín maďarského jazyka bude mať negatívny dopad predovšetkým na najvyššie ukončené vzdelanie Maďarov na Slovensku, kde môžeme vidieť v porovnaní s majoritou pomerne nízke hodnoty. Medzi Maďarmi na Slovensku je vysoký počet nízkovzdelaných osôb (t.j. len so stredoškolským vzdelaním, alebo len s ukončeným základným vzdelaním), kým podiel osôb s maturitou, alebo vysokoškolským vzdelaním je pomerne nízky. Dôsledkom toho sa Maďari na Slovensku umiestňujú skôr do sektorov s nižším príjmom a s obvykle nižšou prestížou. Podľa výskumu sociológa Lászlóa Gyurgyíka, v odvetviach s nižšími príjmami a s nižšou prestížou je podiel Maďarov vyšší, ako v sektoroch s vyššími príjmami a s vyššou prestížou.

Nový rámcový plán je teda z mnohých hľadísk nebezpečný vzhľadom na maďarskú komunitu na Slovensku. Doteraz jediná, ale bohužiaľ veľká nevýhoda škôl s vyučovacím jazykom maďarským spočívala v tom, že vyučovanie slovenčiny prebieha nekvalitnými metódami, a tak majú maďarskí žiaci veľmi často problém s komunikáciou v slovenskom jazyku. Kvôli zlej výučbe slovenčiny preto veľa maďarských rodičov zapisuje svoje dieťa do slovenských škôl, aby sa dieťa dobre naučilo štátny jazyk a ako dospelý nemalo problém pri hľadaní zamestnania. Je to však opäť len „zásluha“ Ministerstva školstva, že slovenčinu dlhé roky nechce dovoliť vyučovať metódou cudzieho jazyka, ale striktne sa drží pravidla vyučovať slovenčinu ako štátny jazyk.

Nový Rámcový učebný plán však prináša ďalšie nebezpečenstvo. Dieťa bude mať problém už nielen so slovenským jazykom, ale aj s vlastným materinským jazykom. Taký nízky počet hodín totiž evidentne nestačí na správne osvojenie si maďarskej gramatiky a maďarskej literatúry. Zároveň zníženie počtu hodín dejepisu (takisto súčasť nového učebného plánu) v podstate znemožňuje, aby deti spoznali vlastnú (maďarskú) históriu. Výsledok nových učebných plánov bude teda jedine len to, že maďarské deti nebudú vedieť ani po slovensky, ale ani nebudú mať možnosť osvojiť si vedomosti z maďarského jazyka, histórie a literatúry. Nevedomosť a nepoznanie vlastných koreňov a histórie svojich predkov však v konečnom dôsledku vedie k strate záujmu o pestovanie maďarskej kultúry a jazyka, a k nezastaviteľnej asimilácii maďarskej menšiny.

Slovenské úrady teda novým učebným plánom prakticky stavajú predstaviteľov maďarskej menšiny pred kruté rozhodnutie: buď sa Maďari asimilujú, alebo sa zmieria s tým, že vďaka diskriminačnému školskému systému budú celý život ekonomicky aj sociálne v znevýhodnenej pozícii oproti Slovákom. Situácia teda veľmi jasne poukazuje na to, že práva pre menšiny sa netýkajú len národnostnej identity, ale ich nedodržanie či obmedzovanie môže mať nepriaznivý dopad aj na každodenné životy stoviek tisíc ľudí. Spochybňovanie práva menšín na vzdelanie, rôzne diskriminačné praktiky (napr. etnická segregácia, prípadne popieranie práva na vzdelanie v materinskom jazyku) vytvárajú nespravodlivé ekonomické a sociálne rozdiely. Zároveň produkujú ľudí s nižším vzdelaním, odsúdených na roboty s veľmi nízkym platom len kvôli tomu, že sa daný človek narodil do rodiny s iným národným, etnickým a ekonomickým pozadím.

Informácie z: Németh Dániel: A szlovákiai magyarok jövője a funkcionális analfabetizmus?

FOTO: www.diakhalozat.sk