Problém nových učebných plánov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským

Cieľom nasledujúceho článku je informovať verejnosť o dlhšie existujúcich problémoch týkajúcich sa učebných plánov pre prvý stupeň základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Prednedávnom spôsobil veľký rozruch nový Rámcový učebný plán z rúk Ministerstva školstva pre 1. stupeň základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V novom učebnom pláne totiž Ministerstvo školstva prakticky znížilo počet hodín maďarského jazyka (v učebnom pláne pod názvom „jazyk národnostnej menšiny a literatúra“) pre deti na prvom stupni základných škôl. Z tohto dôvodu rôzne súkromné osoby, ako aj inštitúcie Maďarov na Slovensku zorganizovali petíciu, kde žiadajú Ministerstvo školstva SR o prešetrenie tohto rozhodnutia.

Aké sú problémy nového učebného plánu?

V novom učebnom pláne skutočne došlo k zníženiu počtu hodín maďarského jazyka a literatúry pre deti na prvom stupni základných škôl (ďalej len „1. stupeň ZŠ“). Počet povinných hodín uvedených v učebnom pláne sa síce nezmenil, ale zmenil sa počet tých voliteľných hodín, ktoré jednotlivé školy čerpali na zvýšenie počtu hodín maďarského jazyka.

Učebný plán ustanovuje pre všetky štyri ročníky 1. stupňa ZŠ týždenný počet vyučovacích hodín. To znamená, že celkovo 21 vyučovacích hodín maďarského jazyka a literatúry sa má rozdeliť v štyroch ročníkoch. Na základe toho dostanú prváci 5, druháci 6, tretiaci a štvrtáci po 5 povinných vyučovacích hodín maďarského jazyka týždenne. Nemusíme byť pedagógom k tomu, aby sme pochopili, že tento počet hodín malým žiakom nestačí. V porovnaní s tým, na slovenských školách majú žiaci na osvojenie si slovenského jazyka a literatúry určených týždenne 9 vyučovacích hodín.

Nový učebný plán. Červeným vyznačená časť, ktorá ustanovuje počet hodín maďarského jazyka a literatúry pre 1. stupeň ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

Je menej známy fakt, že aj bývalom Rámcovom učebnom pláne bolo dokopy tiež len 21 vyučovacích hodín týždenne určených na osvojenie si maďarského jazyka a literatúry na 1. stupni ZŠ. Vtedy však bol ešte k dispozícii vyšší počet tzv. voliteľných hodín. Tieto hodiny použili dané školy podľa vlastného uváženia na zvýšenie počtu vyučovacích hodín tých predmetov, ktoré uznali za potrebné. Školy s vyučovacím jazykom maďarským využili tieto voliteľné hodiny takmer vždy na zvýšenie počtu hodín maďarského jazyka a literatúry. Toto samozrejme malo aj svoju nevýhodu. Školy s vyučovacím jazykom maďarským sa totiž tým pádom ťažšie vedeli špecializovať, mali totiž k dispozícii menší počet voliteľných hodín, ktoré by vedeli využiť na posilnenie humanitných alebo prírodovedných predmetov.

Nový učebný plán. Červeným vyznačená časť, ktorá ustanovuje počet hodín slovenského jazyka a literatúry pre 1. stupeň ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským.

Teraz však majú školy k dispozícii oveľa nižší počet voliteľných hodín ako predtým. V bývalom učebnom pláne mal 1. stupeň ZŠ k dispozícii ešte 10 voliteľných hodín týždenne, tento počet teraz klesol na 6 (viď. obrázok).

Učebný plán platný od 1. septembra 2015. Červeným vyznačená časť vzťahujúca sa na voliteľné hodiny na 1. stupni ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

Tieto predtým voľné hodiny teraz obsadzujú predmety ako pracovné vyučovanie či informatika. Tým pádom sa aj najvyšší počet dostupných hodín pre vyučovanie maďarského jazyka a literatúry z 31 hodín týždenne (21 povinných + 10 voliteľných) znížil len na 27 hodín týždenne (21 povinných + 6 voliteľných).

Učebný plán platný od roku 2011. Červeným vyznačená časť vzťahujúca sa na voliteľné hodiny na 1. stupni ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.

Zároveň je dôležité poznamenať aj to, že na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským bol počet hodín maďarčiny prakticky vždy nižší, ako na slovenských školách počet hodín slovenčiny. Presnejšie povedané, na základe možností, ktoré školský systém ponúkol, bol maximálny počet hodín maďarčiny vždy nižší, ako maximálny počet hodín slovenčiny. V tomto smere sú teda školy s vyučovacím jazykom maďarským dlhé desaťročia diskriminované, a čo je horšie, sú diskriminovaní aj malí žiaci s maďarským materinským jazykom.

Môže sa položiť otázka, kedy a prečo vznikla takáto situácia? Štátny pedagogický ústav vypracoval roku 2013 návrh pre Rámcový učebný plán, ktorý po značných zmenách prijal a podpísal vo februári 2015 minister školstva Juraj Draxler.

Podľa menovanej inštitúcie návrh uverejnený v roku 2013 hovoril ešte o 23 povinných vyučovacích hodinách určených pre maďarský jazyk. Návrh, ktorý však bol napokon prijatý obsahoval už len 21 povinných vyučovacích hodín pre maďarský jazyk. Ministerstvo spravilo túto zmenu bez toho, aby vzalo do úvahy hocijaké zlepšovacie námety. Prijalo teda tú variantu učebného plánu, ktorý sa v dôležitých bodoch značne líšil. V tomto pláne pre 1. stupeň ZŠ je už menej možností na vyučovanie maďarského jazyka, naopak počet hodín pre iné predmety bezdôvodne zvýšili.

Viacero pedagogických špecialistov v tomto smere uviedlo, že Ministerstvo školstva často argumentuje odvolávajúc sa na školský zákon (12§, 3. odsek), podľa ktorého na školách s vyučovacím jazykom maďarským treba v dostatočnej miere vyučovať slovenský jazyk preto, aby si ho žiak správne osvojil. Toto si vláda často vykladá tak, že počet hodín na vyučovanie maďarského aj slovenského jazyka má byť totožný. A skutočne, počet povinných hodín v učebných plánoch je v prípade oboch jazykov rovnaký.

Najlepším riešením by bolo keby sa jednoducho zvýšil počet hodín maďarského jazyka, a tým by sa zvýšil aj celkový počet hodín za týždeň. Toto ale zákon neumožňuje, lebo v súvislosti s tým stanovuje prísnu hornú hranicu.

Zároveň si treba uvedomiť, že v prípade menšinových škôl by nemalo byť cieľom, aby malé dieťa sa pre neho cudzí jazyk (v tomto prípade slovenčinu) učilo už od začiatku s takou intenzitou (t.j. rovnaký počet hodín slovenčiny a maďarčiny atď.), že je to na úkor osvojenia si svojho vlastného materinského jazyka. Cieľom je, aby si dieťa najprv dokonale osvojilo svoj vlastný materinský jazyk, jeho gramatiku a cez tieto vedomosti si neskôr osvojilo iné jazyky (napr. slovenčinu, angličtinu atď.).

Deti z kruhu menšín na Slovensku by zároveň mali dostať rovnaké šance na spoznanie kultúry a histórie svojho národa, ako deti slovenské. Zatiaľ to ale tak nie je. Ako je to v prípade systému výučby jazyka, tak aj v prípade dejepisu si deti z kruhu menšín majú podľa učebných plánov si najprv na dobrej úrovni osvojiť slovenskú históriu a až potom kultúru a históriu maďarskú. Lenže potom povstáva otázka, aký je zmysel v zakladaní menšinových škôl na Slovensku?

Petícia

Pred niekoľkými týždňami sa objavila iniciatíva o spísanie petície. V nej podpísaní žiadajú zvýšenie počtu hodín na vyučovanie maďarského jazyka a literatúry, ako aj zvýšenie počtu voliteľných hodín, zároveň žiadajú o jednu hodinu najviac v prípade predmetu Dejepis.

Na základe článku: Miért is van veszélyben a szlovákiai magyar alsó tagozatos oktatás?