Imrich Bugár – zlatý diskár zo Žitného ostrova

IMRICH BUGÁR

Narodil sa 14. apríla 1955 v Ohradách pri Dunajskej Strede. Na olympijských hrách v Moskve roku 1980 získal striebornú medailu, o tri roky neskôr zlato na majstrovstách sveta. Má však zlato aj z majstrovstiev Európy (Atény, 1982) a tiež bronz z majstrovstiev Európy (Praha, 1978). Športovcom roka v Československu bol v roku 1982. Vyštudoval pražskú FTVŠ na Karlovej univerzite. Bol trénerom olympijského víťaza v desaťboji Roberta Změlíka. Športovú kariéru ukončil v roku 1995. Jeho osobným rekordom je výkon 71,26 metrov z roku 1985. Šesťkrát bol atlétom roka (1980–1985). IMRICH BUGÁR.

V roku 2006 sa ocitol aj na českej politickej scéne, no počas kampane na senátorské voľby náprotivná strana ho obvinila z toho, že pred ME 1987 mal pozitívny dopingový test. Vtedy Bugár povedal iba toľko: „Na majstrovstvách sveta 1983 som bol čistý, a prípad ma neznepokuje .“

Neskôr dodal, že je to nezmysel. Ak by ho totiž pozitívne testovali, na majstrovstvá sveta by ho neboli pustili. V Ríme skončil siedmy. Bol v poriadku, lebo bol aj na dopingovej skúške. Ten rok bol pre neho z tohto pohľadu tiež náročný, bol na skúške sedemnásťkrát, a vždy v poriadku. Vymyslenú dopingovú aféru vytiahli vtedy, keď ohlásil kandidatúru do českého Senátu. Na Medzinárodnej asociácii atletických federácií však sú doklady o tom, že je nevinný.
Imrich Bugár pracuje v pražskej Dukle, kde zabezpečuje cesty českým armádnym športovcom. Je tiež manažérom diskárskeho Memoriálu Ludvíka Daňka v Turnove. Žije v Prahe, je ženatý, má dcéru Olgu, ktorá sa narodila v roku 1995.
Deň pred pretekmi vždy užíval pohár vína ako prášok na spanie. A spal vždy bez problémov. Nikdy však pred pretekmi nepil pivo, lebo z piva vraj tvrdne noha.

Zlomil brankárovi prst

V základnej škole hrával hádzanú, mal strely ako hrom, vraj lámal spoluhráčom kosti. Často si spomína, ako napríklad pri sedmičke zlomil brankárov prst. “Mal som z toho zlý pocit, tak s hádzanou som radšej skončil,” hovorí atlét. Vyrastal na dedine, kde pomáhal, čo bolo treba. V zime chodil do lesa po drevo, pílil ho ručne. Robil aj kostolníka, každý deň musel zvoniť ručne. Aj z toho vznikala tá obrovská sila v jeho rukách. K hodu diskom sa dostal už ako žiak základnej školy. “Dobre som hádzal kriketovou loptičkou. Učiteľ mi povedal, že bude okresná súťaž v hode diskom, aby som prišiel. Vtedy som nevedel ani to, ako sa vlastne disk drží. No šiel som. A vyhral som výkonom 31,14 metra,” hovorí Imrich Bugár.

V roku 1974 narukoval do pražskej Dukly. Býval na Juliske, kde trénoval aj netradičným spôsobom – kosením trávy. Burinou obrastený kopec vždy perfektne vyčistil. Sekanie buriny sa stalo súčasťou jeho tréningového procesu! Alebo presnejšie: bolo to plusom v jeho prípravách. Aj takýmto spôsobom…

Atény – 1982, Helsinki – 1983

Na atletických majstrovstvách Európy v gréckych Aténach Imrich Bugár získal ten najcennejší kov. Vôbec to však nebola jednoduchá a jednoznačná súťaž. Po dvoch pokusoch bol totiž diskár zo Žitného ostrova beznádejne posledný. Pred súťažou výdatne napršalo, v mokrom kruhu sa mu nedarilo. Pozrel sa na trénera, aby mu niečo poradil. Ten samozrejme nebol dvakrát spokojný. Nič vlastne nevedel svojmu pretekárovi poradiť. Akurát iba zareval, aby nechal bokom techniku, nech hodí disk čo najďalej zo všetkých svojich síl. Tak sa Imrich Bugár stal majstrom Európy.

Štrnásteho augusta 1984 v Helsinkách prebiehalo finále v hode diskom na prvých majstrovstvách sveta v atletike. V československých štátnych farbách medzi najlepšími bol aj Imrich Bugár. Do kruhu súťažiacich kráčal v teplákovej súprave. Do ruky pokojne bral športové náradie. A disk zrazu letel ako malé lietadielko. Až do diaľky 67,72 metrov! Zlatý pokus, len tak, jednoducho, akoby z ničoho nič. Ako každodenná samozrejmosť. Veľmi jednoducho, priam ponižujúco. Že takto treba hádzať, pozrite sa, slávni súperi moji… Tento výkon znamenal zlatú medailu pre rodáka zo Žitného ostrova. Od tohto momentu Imrich Bugár už iba len tak zo zaujímavosti súťažil ďalej. Uvoľnene, poľahky… Mohol si to dovoliť, lebo určite cítil, že ak by bolo potrebné, určite by bol vedel pridať. Niečo lepšie, niečo navyše. Súťažil sebaisto, no nie flegmaticky. Nebol totiž nikdy typom flegmatickým. Jednoduchý, veľmi sympatický človek. Po zlatom hode povzbudzoval svojho českého kolegu Valenta, fandil bežkyniam na štvorstovke… Majstrom sveta sa stal spôsobom štart – cieľ. Tvrdo na neho útočil Kubánec Delis. Ten pred posledným pokusom si ľahol do tieňa, sústreďoval sa. Za ním stáli obrovské bubny, ktoré boli pripravené na záverečný ceremoniál. Bugár na ne ľahko buchol. Kubánec sa ho spýtal, čo robí. Hrám ti na nervy, odpovedal Bugár. “Stal som sa prvým majstrom sveta v disku, je to moje najväčšie víťazstvo,” pripomína slávny rok 1983.

O niekoľko dní neskôr ho už oslavovali v jeho rodnej obci, v Ohradách. Tam letel disk z jeho ruky až do vzdialenosti 69,30 metrov, o meter a pol ďalej ako v Helsinkách! Obrovská ovácia v kruhoch obecenstva. Ich Imre – a taký senzačný výkon. A predtým samozrejme to prekrásne zlato v Helsinkách! „Bol som vo forme, súťažil som uvoľnene,“ hovoril aj v Ohradách o helsinských majstrovstvách sveta Bugár. Športovec, ktorý si svoje hody pamätá na centimeter presne. A ku každému má aj nejakú historku.

Bojkotovaná olympiáda v roku 1984 – zlom v Bugárovej športovej kariére

Pred olympiádou 1984 bol jasným favoritom, no do Los Angeles pre bojkot socialistických krajín nemohol cestovať. Bol z toho úplne nešťastný. Hovorí, že mu zabránili, aby získal olympijské zlato. Vtedy mal pocit, že niečo v jeho tele i duši sa zlomilo. Napriek tomu naďalej vytrvalo a poctivo trénoval, dokonca v roku 1985 vytvoril aj československý rekord 71,26 m, ktorý doteraz nikto v Česku ani na Slovensku neprekonal. No na veľkých pretekoch už nebol úspešný. Diskom hodil naposledy 17. septembra 1995. Vtedy dosiahol výkon 55,44 m. Odvtedy disk nechce ani vidieť. Akurát ho má v ruke vtedy, keď prednáša študentom na pražskej FTVŠ. Jednoducho disk ho prestal baviť. Má však nesmiernu radosť z toho, že po pätnásťročnom manželstve sa im narodila dcérka Olinka. Bugár neskončil iba s aktívnym športom, ale aj s trénovaním. Dovtedy viedol desaťbojárskeho olympijského víťaza Změlíka.

Po aktívnom športe však prišli nadbytočné kilogramy, Imrich Bugár vážil aj okolo 130 kíl. Zvýšil sa mu tlak, cukor… A vtedy lekárka zdvihla varovný prst: treba konať, určite je potrebné upraviť životosprávu, začať cvičiť. A bývalý majster sveta si dal záležať, začal cvičiť, pozmenil životosprávu – a zhodil trinásť kilogramov.

Zostavil a preložil Béla Susla