Generál, čo dobyl Berlín

András Hadik

András (Andreas, Andrej) Hadik patrí medzi najúspešnejších vojenských vojvodcov novodobých dejín. Do análov sa zapísal predovšetkým svojím slávnym ťažením na Berlín v službách rakúskej cisárovnej Márie Terézie počas sedemročnej rakúsko-pruskej vojny o Sliezsko. V októbri 1757 generál Hadik postupoval nepozorovane v tyle pruských vojsk s pomerne malou skupinou 4000 vojakov na hlavné mesto Pruska. Rôznymi manévrami sa mu podarilo nepozorovane dostať až k hradbám mesta, kde prekvapených obrancov zneškodnil a ujal sa vlády nad mestom. Nenechal však svojich vojakov vyčíňať, ale žiadal od vedenia mesta výkupné. Nakoniec mesto s 300 tisíc toliarmi opustil ešte pred tým, ako by pribehol na pomoc veľký pruský kontingent zo západu, a úspešne sa vrátil so svojimi vojakmi za rakúske línie. Hadika uznávajú vo Viedni i v Budapešti, v obidvoch mestách má jazdeckú sochu na frekventovanom mieste, v maďarských učebniciach dejín zaujíma popredné miesto.

Hadika považujú za svojho aj niektorí slovenskí vojenskí historici. Časopis .týždeň vo svojom č. 51/2010 generála jednoznačne označuje za Slováka pôvodom zo zemianskej rodiny z Turca, a slovenská Wikipédia za možné miesto jeho narodenia označuje Kysak pri Prešove. Slovenský parlament v roku 2004 dokonca zriadil Národnú akadémiu obrany maršala Hadika v Liptovskom Mikuláši, avšak ďalšia vláda túto akadémiu v roku 2008 necitlivo zrušila.

Podľa nášho názoru si generála Hadika pokojne môžu považovať za svojho Maďari, Rakúšania i Slováci. Narodil sa zrejme na hornom Žitnom ostrove v roku 1716 do rodiny husárskeho kapitána Mihálya Hadika, matka Franziska Hardy mala nemecký pôvod. Nie je vylúčené, že Hadikovci mali slovenský, či slovanský pôvod, dokonca je to celkom možné. Jeho etnický pôvod však vôbec nie je podstatný – v tom období národnosť nehrala v živote ľudí takú rolu ako neskôr. Fakt je ten, že všetky písomnosti, ktoré sa po ňom zachovali, sú buď v nemčine, maďarčine alebo latinčine, a doma sa tiež rozprávali po maďarsky a po nemecky.

Pôvodne sa pripravoval za kňaza v jezuitskom lýceu v Kőszegu (súčasné západné Maďarsko), kde strávil asi osem rokov. Keďže aj Kysak pri Prešove sa v maďarčine povie Kőszeg, niektorí slovenskí autori z toho vyvodzujú, že žil v Kysaku. Neskôr ešte študoval dva roky v jezuitskom seminári v Košiciach, až vo veku 22 rokov sa dal do služieb armády. Hadik patrí medzi tie významné osobnosti našich spoločných dejín, ktoré by sme si mali všetci s úctou a obdivom pripomínať, bez ohľadu na to, k akej národnosti sa hlásime.