10. september 1898: Zavraždenie cisárovnej Alžbety-Sissi

20170920-1537-f

Rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Alžbeta-Sissi zomrela 10. septembra 1898 následne potom ako ju v Ženeve trojhranným pilníkom bodol do srdca taliansky anarchista Liugi Lucheni. Smrť čarokrásnej Sissi hlboko otriasla celým Uhorskom, keďže práve ona bola z cisárskej rodiny tou osobou, ktorá sa s láskou a veľkým záujmom starala o maďarský národ.

„Jej postavu zahaľuje akási mysteriózna slávožiara, akoby kedysi dávno, veľmi dávno žila jedna kráľovná, ktorá nás veľmi milovala a veľa spravila pre nás. Čo vlastne pre nás spravila, nestačíme analyzovať, z historických kníh, dokumentov, kroník to nevidíme jasne, ale prežíva to v pocitoch a ako určitosť v nás žije vedomie, že táto svätá žena bdela v ťažkých hodinách nad Uhorskom, že z jej srdca, ktoré teraz prebodla dýka vraha, prvýkrát vyvreli tie lúče, ktoré nás dnes zalievajú svojím svetlom a teplom.“
(Mikszáth Kálmán: A királyné meghalt. Országos Hírlap, 1898. szeptember 11.)   

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo celé meno cisárovnej) sa narodila 24. decembra 1837 v Bavorsku. Jej otec, bavorský vojvoda Maximilián Jozef pochádzal z vedľajšej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Keďže sa Alžbeta narodila v poradí ako tretia dcéra vojvodu, nemohla rátať s manželom pochádzajúceho z vyššieho spoločenského kruhu. Vďake rozmaru osudu však predsa len skrze manželstvo vstúpila do jednej z najvýznamnejších dynastií v Európe.

Osud mladej Alžbety-Sissy nabral nové obrátky v roku 1853, potom ako 23-ročný cisár František Jozef, na nátlak svojej matky, arcivojvodkyne Žofie, odcestoval do Bavorska, aby požiadal o ruku najstaršiu dcéru bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa, Helenu. Cisár sa však počas svojho pobytu v Mníchove zamiloval do inej dcéry bavorského vojvodu a to do iba 16-ročnej Alžbety prezývanej „Sissy“, s ktorou sa napokon v apríli 1854 aj oženil. Úplne prvý vstup novej cisárovnej do exkluzívnej spoločnosti nebol najúspešnejší, keďže predovšetkým vo oblasti vzdelania sa musela mladá Alžbeta ešte mnohým veciam priučiť, pričom ju na každom kroku stíhalo ponižovanie od blízkych členov rodiny.

genf

Cisárovná Alžbeta s Irmou Sztáray vo Švajčiarsku.

Jej najväčším neprajníkom bola samotná svokra – arcivojvodkyňa Žofia, ktorá mala povesť veľmi panovačnej a autoritatívnej ženy. Dokonca sa povrávalo aj to, že Žofia je jediným mužom na viedenskom dvore. Arcivojvodkyňa denno-denne dala Sissi pociťovať jej menejcennosť, pričom svojej neveste neponechala ani kúsok slobody.

Alžbeta sa stala matkou už v pomerne mladom veku. Prvú dcérku Žofiu porodila ako 17-ročná. Despotická svokra schválne zobrala od Alžbety obe dcéry, Žofiu aj Gizelu, a úplne si privlastnila ich výchovu. Zároveň mladá cisárovná stratila úctu členov rodiny následne potom ako násilím vynútila od svokry, aby v roku 1857 si mohla zo sebou zobrať deti na svoju cestu do Uhorska. Práve počas tejto cesty totiž zomrela jej najstaršia dcéra Žofia po nakazení sa týfusom. Úmrtie mladej Žofie pripísali nedbanlivosti Sissy, a práve preto, keď sa narodil korunný princ Rudolf, bol chlapec ihneď odlúčený od matky a vychovávaný podľa želania arcivojvodkyne Žofie a to prakticky v sparťanských podmienkach.

sissi16

Šaty, ktoré mala na sebe cisárovná počas atentátu si môžu záujemcovia pozrieť vo Viedni. Na šatách vidno miesto po bodnutí vražednou zbraňou.

Alžbeta sa na cisárskom dvore necítila dobre následkom čoho postupne upadala z jednej choroby do druhej. Dôvodom boli predovšetkým chladné a neprívetivé pomery, ktoré panovali na zámku Hofburg, neustále ponižovania a konflikty zo strany rodiny, smrť jej dcéry ako aj pocit odlúčenia od vlastných detí. Mimo fyzických chorôb postihla Alžbetu aj hlboká depresia. V roku 1859 preto opustila cisársky dvor a na radu svojho lekára sa pustila na plavbu po mori, neskôr žila v Benátkach. Po uplynutí dvoch rokoch sa už cisárovná cítila byť dostatočne silná na to, aby sa vrátila do Viedne a mohla si pre seba vydobyť vlastnú autonómiu a presadiť svoj názor nielen vo vláde ale aj v oblasti výchovy svojich detí. Práve Sissy, ktorá bola vychovávaná v slobodnom duchu, zohrala dôležitú úlohu v tom, že cisár František Jozef sa poddal liberalizačným tendenciám. Zároveň sa traduje, že svoj silný vplyv uplatnila aj v prípade rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867 a získala súhlas cisára pre plány Maďarov.

Je známe, že počas rokovaní, ktoré predchádzali rakúsko-maďarské vyrovnanie sa cisárovná Alžbeta-Sissi a neskorší maďarský ministerský predseda, gróf Gyula Andrássy, stali veľmi blízkymi priateľmi. Ich vrúcny vzťah si verejnosť vysvetľovala aj ako tajný milostný pomer. Neexistujú dôkazy o tom, či medzi Sissi a Andrássym bolo skutočne viac než priateľstvo, ale táto klebeta sa tak hlboko vryla do verejnej mienky, že niektorí dokonca považovali princeznú Máriu Valériu za dcéru Sissi a Andrássyho. Tento fakt by vraj mala dokazovať dvojzmyselná prezývka „maďarské dieťa“ („Ungarische“), ktorým titulovali Máriu Valériu.

ttrrdf

Potom ako Alžbetu v roku 1897 korunovali za uhorskú kráľovnú v Kostole Najsvätejšej Panny Márie (Nagyboldogasszony-templom) v Budíne, v kruhu Maďarov ju obklopovala stále väčšia popularita a sympatia. Alžbeta nešťastná medzi chladnými múrmi cisárskeho dvora sa odvtedy často utiekala na územie Maďarska, kde sa zdržiavala predovšetkým v Budíne, alebo v Grassalkovichovom kaštieli v Gödöllő, ktorý dostala ako svadobný dar. Alžbetino manželstvo s Františkom Jozefom sa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní neodvratne rútilo do skazy, cisár sa totiž stále viac poddával skostnatenému systému a Sissi robila všetko preto, aby sa mohla vyhnúť spoločnej prezentácii s vládcom. Potom ako ich syn, korunný princ Rudolf, spáchal v januári 1889 samovraždu, Sissi a František Jozef sa od seba definitívne odcudzili.

f1835f6ea71f19f6f3be8e6bf61f5da5--empress-sissi-elisabeth

Noviny informujú o zavraždení cisárovnej 10. septembra 1898.

02

Alžbeta sa kvôli obrovskému smútku zo straty svojho milovaného syna úplne uzavrela do seba, pričom príčinu smrti Rudolfa videla v neprívetivom prostredí viedenského dvora ako aj vo vlastnej slabosti. Cisárovná až do svojej smrti nosila smútočné šaty a takto sa objavila aj na maďarských miléniových oslavách v roku 1896. Zároveň bolo o nej známe, že cestovala po svete a po Rakúsku-Uhorsku pod nepravým menom „Mater dolorosa” (matka bolestná). Na svoje cesty ju sprevádzala jej verná maďarská dvorná dáma Ida Ferenczy, ktorá bola pri cisárovnej aj v osudný deň. Nešťastná Sissi sa počas posledných rokov svojho života zdržiavala predovšetkým na svojich troch obľúbených rezidenciách: v Bad Ischl, v kaštieli v Gödöllő a na ostrove Korfu, prípadne odcestovala do zahraničia, pričom mala pred sebou len jediný cieľ: zostať čo najďalej od Viedne.

Práve s týmto úmyslom cestovala Sissi aj na svoju osudnú cestu do Švajčiarska. 10. septembra 1898 sa rozhodla urobiť si výletnú plavbu po Ženevskom jazere. Plavba však vyústila do tragédie, lebo v prístave cisárovnú prepadol protihabsburgsky orientovaný taliansky anarchista Luigi Lucheni a ostrým pilníkom bodol Alžbetu do hrude. Po atentáte anarchistu sa Alžbeta ihneď postavila na nohy, aj preto sa zdalo, že jej zranenie nie je až tak vážne. Lucheni však bodol cisárovnú priamo do srdca, čo zistili len neskôr. Strata krvi mala zachvíľu za následok mdlobu a sprievodcovia kráľovnej až po vyplavení lode zistili, že Sissi je vo veľkom nebezpečenstve a jej život už nevedia zachrániť.

lucheni

Paradoxom je, že vrah cisárovnej Alžbety, 25-ročný Luigi Lucheni, ani nevedel, koho zavraždil. Bol anarchistom, ktorého cieľom bolo v ten deň zavraždiť osobu zo šľachtického stavu. Alžbetu si vybral jedine na základe oblečenia a sprievodu, podľa výzoru ju totiž tipoval na ženu z bohatých kruhov, avšak nevedel že išlo o cisárovnú. Alžbeta bola teda len v zlom čase na zlom mieste. Je zaznamenané, že keď polícia oznámila Luchenimu, koho práve zabil, vyjadril svoju pýchu a radosť nad svojim činom. Lucheni bol odsúdený na doživotie. O 10 rokov na to sa vo väzení obesil.

Tragická a nečakaná smrť cisárovnej Alžbety otriasla celou Rakúsko-Uhorskou Monarchiou. Na území Maďarska venovali jej pamiatke osobitnú úctu. V Budapešti ako aj v ďalších iných častiach krajiny pomenovali po cisárovnej ulice a sídla (napr. Pesterzsébet), boli postavené sochy a busty cisárovnej na verejných priestranstvách, na jej počesť boli zriadené parky atď. Takýmto spôsobom sa na začiatku 20. storočia vytvoril okolo osoby cisárovnej silný kult. Cisárovná Alžbeta-Sissi stelesňuje v maďarskej ľudovej pamäti ženský ideál doby, súčasne však aj bolestivý osud matky a jej boj za slobodu, kým na iných miestach sa skôr dostáva do popredia jej obraz revoltujúcej a romantickej krásky. Od jej smrti uplynulo viac ako 100 rokov, za tento čas vzniklo veľa filmov, románov a hudobných skladieb, ktorých námetom sa stal život cisárovnej. Tieto diela však vkladajú Alžbetu do zidealizovaného, priam rozprávkového sveta, pričom sa stále viac zatláča do úzadia bolestivo realistická postava tejto nevšednej ženy.

Preložené z originálu: Tarján M. Tamás: 1898. szeptember 10. | Erzsébet királyné meggyilkolása.