Vianočný stôl – maďarské ľudové tradície a povery

2014-12-29_13-05

Počas histórie vzniklo u Maďarov veľa ľudových tradícií a povier spojených s vianočnými sviatkami. V úvode nášho článku sa nachádza jedna z mnohých ľudových novoročných vinšovačiek, s ktorými sa prialo všetko dobré do Nového roka (veľa vína, pšenice, pokoja, peňazí atď.).

„Bort, búzát, békességet,
fát, füvet, feleséget,
diót, disznót, derelyét,
pénzt, paripát, pecsenyét,
ebben az új esztendőben!”
/maďarská ľudová slovesnosť/

V predvečer Vianoc (24. decembra) sa pripravoval vianočný stôl. Stôl sa v minulosti zakrýval pekným sviatočným obrusom a položil sa naň chlieb alebo koláč. V starších časoch gazda uložil pod stôl aj seno či slamu, alebo v nádobe pšenicu či jačmeň. Na druhý deň sa tento pokrm dával domácim zvieratám. Podľa ľudovej povery ak totiž zvieratá zjedia túto slamu či obilie, budú zdravé celý nasledujúci rok.Keď nadišiel vianočný večer, rodina si sadla k stolu. Počas večere malo všetko svoj presný priebeh a svoj význam. Napríklad pekne vyšitým vianočným obrusom bol prestretý stôl len v tieto dni. Keď na druhý rok niekto ochorel, bol zakrytý týmto obrusom, lebo ľudia verili, že sa chorý takto rýchlejšie vylieči.

image245

Pred večerou sa ľudia pomodlili. Ako prvý chod na stole bol cesnak alebo orechy namočené do medu. Cesnak bol totiž najstarším magickým prostriedkom na odohnanie zlých duchov. Podobne aj medu pripisovali ochrannú funkciu a mal zabezpečiť dobré zdravie. Jedenie orechov bolo rozšírené aj v iných krajinách. Zdravý orech symbolizoval prirodzene zdravie, kým orech s červami vo vnútri chorobu.

Večera sa začínala podávaním polievky, ktorá väčšinou obsahovala fazuľu, proso či slivky. Potom nasledovali cestoviny s makom, alebo tzv. „mákos guba” (koláč namočený do mlieka a posypaný makom a práškovým cukrom). „Mákos guba” je veľmi známa tradičná maďarská pochúťka, ktorá sa pôvodne pripravovala len na Vianoce. Jedenie maku bolo dôležité preto, lebo malé zrnká maku symbolizovali hojnosť.

image3Chlieb, ktorý sa kládol na stôl musel byť celý. Podľa povery totiž iba takto bude na budúci rok vždy dostatok chleba. Ďalej nasledovali hlavné jedlá pripravované zo zabíjačkového mäsa. Sem patrili pečienka, varené mäso, jaternica a klobása. Druhým hlavným jedlom bola ryba, ktorú pôvodne si mohli dovoliť len bohaté rodiny. O jedení rýb verili, že prináša šťastie. Veľké množstvo rybích šupín totiž symbolizovalo hojnosť peňazí. A tak ako rýchlo pláva ryba vo vode, tak rýchlo by mali napredovať aj záležitosti danej rodiny.

Súčasťou vianočnej večere boli aj koláče. Ľudia pripravovali najčastejšie makové koláče, práve pre symbol hojnosti. Veľmi typickou sladkosťou bola aj tzv. „mákos bejgli” (slov. makové beigle). Názov pochádza z nemeckého slova beugen, ktoré znamená „ohnúť“ (V našek gastro rubrike nájdete články o tomto druhu koláča – pozn. red.). Táto výborná pochúťka pochádza zo 16. storočia. Podľa iných povier, ten kto na Vianoce je makové jedlá bude mať v nasledujúcom roku dobré i manželstvo.

Keď sa skončila večera na mnohých miestach zobrala gazdiná do ruky krásne červené jablko a rozkrojila ho na toľko kúskov, koľko bolo ľudí pri stole. Gazdiná vtedy riekla: „Amilyen kerek az alma, olyan összetartó legyen a család!” (slov. Aké je celé toto jablko, nech je tak súdržná aj táto rodina!). Každý potom dostal kúsok z jablka.

Po skončení sviatočnej večere sa pozbierali kúsky chleba a koláčov zo stola, ktoré sa nazývali „karácsonyi morzsa” (slov. vianočné omrvinky). Verilo sa, že omrvinky majú magickú moc, preto ich dávali jesť domácim zvieratám, aby boli zdravé. Zároveň ich rozsypali po zemi, aby priniesli na budúci rok bohatú úrodu. Potom celá rodina zostávala hore až do polnoci, kedy začínala polnočná omša v kostoloch.

„Adjon Isten füvet, fát,
Tele pincét, kamarát,
Sok örömöt a házban,
Boldogságot a családban.”
Preklad:
„Nech dá Boh trávu, strom, plnú pivnicu, komoru, veľa radostí v dome, šťastia v rodine.”
/maďarská ľudová slovesnosť /

Zdroj: A karácsonyi asztal – magyar népszokások, hiedelmek