Má, ale kvôli tomu, že občania zo zákona nie sú povinní nahlásiť dvojité občianstvo, nemôžeme presne určiť, koľko z nich ho má. Na Slovensku bola tradícia dvojitého občianstva praktizovaná od vzniku samostatného štátu (na rozdiel od Česka). Kritériá boli najliberálnejšie medzi rokmi 1997 a 2005, v tomto období umožňovali zákony získať slovenské občianstvo aj bez trvalého bydliska na Slovensku, iba na základe slovenskej národnosti. Toto nariadenie bolo neskôr zmenené, najprv roku 2005, potom o dva roky neskôr a napokon po prijatí maďarského zákona o dvojitom občianstve.
Podľa štatistík a odhadov má asi dvestotisíc občanov aj iné než slovenské občianstvo. V časoch liberálneho slovenského zákona prijali slovenské občianstvo ročne tisíce ľudí, ktorí mimochodom môžu voliť vo voľbách do parlamentu aj bez trvalého bydliska. Poznáme aj súčasných a bývalých poslancov, ktorí majú dvojité občianstvo: napríklad poslanec za SNS Sergej Chelemendik má ruské občianstvo, bývalý poslanec Slovenskej národnej strany, Jozef Rydlo je občanom Švajčiarska. Podľa našich vedomostí ani jeden z maďarských poslancov nemal maďarské občianstvo, čiastočne aj kvôli prísnej maďarskej legislatíve v tejto otázke pred rokom 2010. Predseda mimoparlamentnej strany SMK József Berényi avizoval, že požiadal o maďarské občianstvo, ale stále nevieme, či jeho žiadosť maďarské orgány posúdili, ani ako dopadla.
