János Esterházy – vojnový zločinec alebo hrdina? (1. časť)

János Esterházy

Jedným z ústredných bodov slovensko-maďarských historických konfliktov je posúdenie osobnosti Jánosa Esterházyho. Obvinenia so slovenskej strany sú známe. Esterházy je vinný, lebo zradil Československo, bol fašista a kolaboroval s nacistickým Nemeckom.

V roku 1947 bratislavský Národný súd na základe týchto obvinení uznal Esterházyho za vinného a udelil mu trest smrti. Celý súdny proces bol však zjavne koncepčný.

Čo bol Národný súd?

Národný súd bol mimoriadny súd zriadený po druhej svetovej vojne na vysporiadanie sa s predstaviteľmi režimu prvej Slovenskej republiky. Aktívny bol v rokoch 1946 – 1947. Bol zriadený v roku 1946 ako mimoriadny súd. Procesy vedené na Národnom súde vykazovali mnohé charakteristiky politických procesov.

Obžalovaný si nesmel vybrať obhajcu, ale bol mu pridelený. Proti rozsudkom nebolo možné sa odvolať a žiadosť o milosť nemala odkladný účinok. Obhajcovia nesmeli hovoriť so svojimi klientmi bez úradného dozoru.

Rozsudok bol vynesený bez podloženia viny konkrétnymi dôkazmi. Zároveň maďarského politika odsúdili v jeho neprítomnosti, teda mu nedali ani šancu na obhajobu. Popritom československá vláda dobre vedela, že bol v tom čase väznený v sovietskom lágri. Nebol by problém ho odtiaľ vypýtať, keďže veľkým patrónom Československa bol práve Sovietsky zväz.
Esterházyho však priviezli domov len na začiatku roku 1949 a už po vynesení smrteľného rozsudku. Československá vláda ho potom väznila v rôznych československých väzniciach až kým v roku 1959 nezomrel. O jeho smrti sa nemohla objaviť žiadna správa a do zmenu režimu sa o ňom ani nemohlo hovoriť. Iba v posledných rokoch sa začala akási diskusia o jeho osobe, úlohe a činnosti. Vytvorili sa dve názory ohľadom posúdenia jeho osoby. Na jednej strane sú tí, ktorí pokladajú Esterházyho za zločinca. Na druhej strane sú tí, ktorí naopak podporujú jeho nevinu. Kto má teda pravdu?

Kariéra Esterházyho sa dá rozdeliť na tri obdobia. Prvým obdobím je obdobie prvej Československej republiky (1918-1938), kedy bol Esterházy predsedom Krajinskej kresťanskosocialistickej strany (maď. Országos Keresztényszocialista Párt) a neskôr Zjednotenej maďarskej strany (maď. Egyesült Magyar Párt). Druhým obdobím je obdobie autonómneho a neskôr samostatného Slovenského štátu (1938-1945). Tretím obdobím je obdobie od roku 1945 do jeho smrti v roku 1959.

Kým v prvých dvoch obdobiach bol formovateľom politiky, tretie obdobie už len pasívne prežíval ako obeť. Zbavený slobody a ako väzeň musel stráviť posledných 14 rokov svojho života.

I keď sa tieto tri obdobia čo sa týka podmienok značne odlišujú, jedna vec sa nezmenila. Esterházyho pohľad na svet a jeho politické krédo bolo nemenné. On sa totiž do konca držal svojho hlbokého kresťanského presvedčenia a silného maďarského povedomia. Na týchto dvoch pilieroch stála aj jeho pravičiarska, konzervatívna politika. K tomuto presvedčeniu sa hlásil nielen počas masarykovskej demokracie, ale aj v samostatnom nacistickom Slovenskom štáte, či vo väzniciach stalinistického Československa.

V čase prvej Československej republiky bol zásadným pilierom Esterházyho politiky odmietnutie nastoleného versailského systému. Nikdy sa nezmieril s Trianonom, pričinením ktorého sa pre neho ideálny štátny útvar historického Uhorska musel rozpadnúť. Nikdy sa netajil tým, že vyriešenie situácie Maďarov na Slovensku vidí v revízii trianonských hraníc. Dokonca aj zo slovenského pohľadu pokladal za optimálne riešenie práve spoločný domov.
Prijal však Československo ako realitu, a po celý čas chránil záujmy svojho národa dodržujúc československé zákony.

Aj v búrlivých mesiacoch roku 1938, keď už sudetskí Nemci ozbrojenými akciami napádali republiku, Esterházy po celý čas nástojil na prostriedkoch parlamentnej politiky. Aj Maďarov v Slovenskom štáte povzbudzoval k tomu, aby trpezlivo vyčkali na súhlasné rozhodnutie európskych mocností.

Po viedenskej arbitráži zostal v Slovenskom štáte, aby chránil tu uviaznutých Maďarov. Na osamostatnení Slovenského štátu v marci 1939 mal Esterházy minimálnu úlohu.

Pravdepodobne práve vtedy sa vzdal idey o prinavrátenie historického Uhorska. Prijal fakt, že Slováci si svoju budúcnosť nepredstavujú v Maďarsku. Jemu zostala úloha, aby viedol maďarský národ v rámci Slovenského štátu. Esterházy vystupoval v slovenskom parlamente ako predseda Maďarskej strany na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Párt). Tým, že bol jediným Maďarom v slovenskom parlamente niesol veľmi veľkú zodpovednosť. On sa však celý čas držal svojho hlbokého kresťansko-konzervatívneho presvedčenia. Práve kvôli tomu dokázal svoju stranu a aj maďarské spoločenstvo držať bokom od nacistických ideí.

Už aj jeho slovenskí súčasníci uznali, že v nacistickom slovenskom parlamente bola osoba Esterházyho jedinou opozíciou.

Avšak tým, že bol poslancom parlamentu je takisto zodpovedný za politiku Slovenského štátu v tom období (kolaborácia s Nemcami, rozklad demokracie, zvyšovanie nenávisti voči Židom).

Esterházy mal tiež predsudky voči Židom. Keď však videl, že už nejde len o ich hospodárske a spoločenské oslabenie ale o ich existenciu, začal ich chrániť. Ako jediný poslanec nehlasoval za zákon, ktorý zlegalizoval deportáciu Židov (15. máj 1942). Bol dokonca jedným z tých, ktorý sami pomáhali, chránili a skrývali prenasledovaných Židov. Gestapo, Hlinkova Garda či Strana šípových krížov (maď. Nyilaskeresztes Párt) ho práve preto pokladali za nepriateľa.

Bol teda Esterházy zločinec alebo nie? Ak ho hodnotíme podľa dnešných merítok, jeho vzťah k demokratickým princípom nebol v každom smere dobrý. Napriek tomu sú obvinenia ohľadom jeho osoby falošné. Síce nemal rád Československo a vždy odmietal Trianon, ale na rozpade Československa mal len skutočne malú úlohu. Zároveň vždy odmietal nacistickú ideológiu. Esterházy bol len politikom, ktorý sa silno držal svojho presvedčenia. A ako to už býva u politikov mal aj svoje chyby a zlé rozhodnutia.

Attila, SIMON, Dr. hab., PhD.
autor je historik

Preložené z originálu: Attila Simon: Háborús bűnös vagy hős? Esterházy János megítélése

Preložila: Anita Radi