Jazykové práva na Slovensku a v zahraničí – Úradný styk

2015-10-19_12-03

Pokiaľ ide o jazykové práva maďarskej menšiny na Slovensku odborníci sa často odvolávajú na systém Fínska a Južného Tirolska, a na zákonom garantované práva menšín v týchto krajinách.

Jazykové práva v úradnej komunikácii

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvorí maďarská menšina 8,5% populácie (pre porovnanie, v roku 1991 to bolo ešte 10,8%). Vo Fínsku je 5,8% švédsky hovoriacich obyvateľov (výrazne nižší je počet domorodých Laponcov, ako aj podiel iných etnických skupín). V Južnom Tirolsku je podiel Nemcov len niekoľko desiatok tisíc.

O štatúte švédskeho jazyka vo Fínsku hovorí 14. článok ústavy, podľa ktorého sú vo Fínsku národnými jazykmi fínčina a švédčina, pričom oba jazyky môžu byť rovnako väčšinovým i menšinovým jazykom v závislosti od toho, kde a v akom kontexte sa používajú.

Jazykové práva nemeckej menšiny žijúcej v Južnom Tirolsku (kedysi súčasť Rakúska, v roku 1919 pripojené k Taliansku) sa zhodujú s jazykovými právami talianskej jazykovej skupiny. Článok 99. ústavného zákona o autonómii ustanovuje, že v danom regióne má nemecký jazyk také isté postavenie, ako taliansky jazyk, ktorý je oficiálnym štátnym jazykom. Slovenský zákon o štátnom jazyku z roku 1995 je však v tomto smere oveľa menej tolerantný. Podľa jeho úvodných ustanovení na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a slovenčina má prednosť oproti jazykom iných etnických skupín žijúcich na území Slovenska.

Na Slovensku o pravidlách používania menšinových jazykov hovorí jazykový zákon z roku 1999. Podľa neho osoba patriaca k národnostnej menšine môže v úradnom styku používať svoj materinský jazyk jedine v tom prípade, ak je v danej obci (či v danom meste) podiel národnostnej menšiny minimálne 20% (súpis týchto sídiel určila vláda Slovenskej republiky vo vládnom nariadení a to na základe údajov zo sčítania obyvateľstva).

Podľa 3. článku fínskeho jazykového zákona má každý fínsky občan právo používať svoj materinský jazyk v úradnom styku. To znamená, že švédsky hovoriaca osoba môže vyžadovať aj v meste s väčšinovým fínskym obyvateľstvom, aby ho polícia vypočúvala vo švédskom jazyku. Vo Fínsku sa v prípade používania materinského jazyka často užíva tzv. teritoriálny princíp, respektíve osobný princíp. Na základe toho na tých miestach, kde viac ako 8% obyvateľstva rozpráva iným jazykom (nezávisle od toho, či ide o fínsky alebo o švédsky jazyk), treba všetky úradné informácie zabezpečiť v oboch jazykoch. Tento predpis sa vzťahuje dokonca aj na dopravné značenia na cestách! V prípade jednojazyčných sídel (kde počet obyvateľstva druhej jazykovej skupiny neprekračuje 8%) má občan (nezávisle od toho či hovorí švédskym alebo fínskym jazykom) používať väčšinový jazyk daného sídla.

V Južnom Tirolsku má talianska aj nemecká etnická skupina právo používať svoj vlastný materinský jazyk v každej spoločenskej situácii. Podľa ustanovenia z roku 1946 sú úrady verejnej aj štátnej správy povinné zabezpečiť vybavenie úradných záležitostí v materinskom jazyku danej osoby. Takisto i úradníci sú povinní používať ten jazyk, ktorým komunikuje daný zákazník.