Je snaha o zavedenie dvojjazyčnosti radikálnou činnosťou?

2015-02-24_12-56

Snahu o zavedenie dvojjazyčnosti titulujú niektorí za radikálny prejav proti Slovensku a Slovákom. Takýto ľudia sa zároveň domnievajú, že Maďari požadovaním nápisov aj v maďarčine iba provokujú Slovákov, a len prekážajú v spolunažívaní v mieri. To je jeden z najrozšírenejších stereotypov ohľadom zavedenia dvojjazyčnosti. Teda, že dvojjazyčnosť je tá vec, ktorá by bránila v spolunažívaní tunajších Maďarov a Slovákov. Tí, ktorí s tým súhlasia si však neuvedomujú, že dlhé roky spôsobuje konflikty medzi Maďari a Slovákmi práve to, že slovenská vláda pokladá Maďarov len za druhoradých občanov, a aj ich základné požiadavky odmieta splniť. To, čo v iných krajinách je pre menšiny bez problémov zrealizované, naráža na Slovensku na odpor a nepriateľský postoj.

Snahu o zavedenie dvojjazyčnosti nemožno v žiadnom prípade nazvať radikálnou činnosťou ani provokáciou. Dvojjazyčnosť je prirodzený jav spoločnosti, ktorý vo viacerých európskych štátoch funguje bez problémov. Neexistuje žiadna taká objektívna prekážka, ktorá by znemožnila používanie dvojjazyčnosti aj u nás a to na verejných miestach, v hospodárskom, v kultúrnom živote ako aj v štátnej správe. Možnosť vybavovania úradných záležitostí v jazyku menšiny a dvojjazyčné nápisy nám dovoľujú práve tie zákony, ktoré pomohli nášmu štátu stať sa členom Európskej únie. Krajným prístupom možno nazvať práve ignoranciu voči používaniu maďarčiny, ktorá ponižuje celú maďarskú komunitu.

Podľa medzinárodných dohôd a domácich zákonov teda Maďari majú právo na dvojjazyčné nápisy. Bolo by dobré, keby sa na celom Slovensku rešpektovali všetky jazyky bez ohľadu na to, či sa jedná o štátny alebo o menšinový jazyk. To isté platí aj čo sa týka vzťahu tu žijúcich Slovákov a Maďarov. Maďari sa takisto snažia o spolunažívanie v mieri. Vzájomný rešpekt je totiž nevyhnutný.

V tomto smere spomeňme ešte ďalší často prezentovaný stereotypný názor: „Zachovanie jazykov národnostných menšín je nebezpečné, a môže viesť k rozpadu Slovenska. Zo Slovenska sa stane silná krajina vtedy, keď každý jeho občan bude lojálny k štátu. Toto sa dá dosiahnuť rozširovaním slovenského jazyka a kultúry.“

Toto je radikálne stanovisko. Európske príklady – od Švajčiarska po Škandinávsky polostrov – dokazujú, že čím viacej podporuje štát jazykovú pestrosť, tým je životná úroveň jeho obyvateľov vyššia. Pracovná sila, ktorá ovláda viac jazykov a pozná viac kultúr, môže znamenať hospodársku výhodu pre štát. Čo sa týka získania si priazne národnostných menšín: môže nám pomôcť práve to, ak menšiny nepociťujú, že sa s nimi zaobchádza, ako s druhoradými. Na južnom Slovensku je preto jednou z najdôležitejších podmienok dvojjazyčnosť.

Štát je vtedy spravodlivý, keď dáva rovnakú šancu každému, bez ohľadu na pôvod, jazyk a náboženstvo. V záujmu toho, aby sa toto uskutočnilo, štát musí brať do úvahy charakter spoločnosti: keď spoločnosť je jazykovo pestrá, tak aj štát musí byť jazykovo pestrý. Na Slovensku žije pol milióna občanov s maďarským materinským jazykom. Preto je nevyhnutné, aby štát zabezpečil fungovanie školstva, verejnej správy, kultúrnych, politických a justičných inštitúcií v ich materinskom jazyku.

foto: www.ketnyelvu.info