Existuje nejaký slovenský dialekt maďarčiny, podľa ktorého je počuť, že ide o Maďara zo Slovenska?

Áno. Všetky jazyky majú svoje dialekty, a samozrejme aj maďarský jazyk existuje aj v dialektoch. Znamená to, že tak  ako v prípade iných jazykov, nikto nehovorí dokonalým literárnym jazykom, ktorý je pravidlami presne stanovený. Platí to pre všetky jazyky, pretože literárny jazyk je skôr teoretický pojem, je iný než živý jazyk, ktorý sa používa v bežnom styku. Na základe toho, ktorý variant jazyka daný človek používa, dá sa zistiť, z ktorého regiónu pochádza. Je tomu tak preto, že v rámci jazyka sa rozlišujú jednotlivé varianty podľa zemepisných daností. Zamyslime sa napríklad nad tým, ako jednoducho a ľahko sa dá identifikovať človek východniar, keď počujeme východoslovenský dialekt, ihneď nás napadne, že ten človek pochádza z východnej časti Slovenska.

Je to rovnako platné aj pre Maďarov žijúcich na Slovensku. Maďarská menšina rozpráva svojským nárečím, ktoré je príznačné pre danú oblasť. Kto má na to „cit”, „sluch”, rýchlo zistí, že rozprávajúci pochádza zo Slovenska. V prípade maďarskej menšiny na Slovensku však ani to nie je jednotné, pretože Maďari obývajú dlhé pásmo na juhu Slovenska, a keďže na tomto území žijú už dlhé stáročia, nerozprávajú jedným nárečím typickým pre Maďarov na Slovensku, ale nárečím daného historického regiónu.
Maďarské nárečia sa delia na tri hlavné skupiny: zadunajské (južné Slovensko), palócke – plavecké, polovecké (od Nových Zámkov po Košice), a severovýchodné (hlavne v medzilaboreckom regióne).

V súvislosti s plaveckým nárečím treba spomenúť diela maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha, ktorý pochádzal práve z tohto regiónu a väčšina jeho diel – noviel a románov – sa odohráva v plaveckom regióne. Mikszáthove diela sú zaujímavé aj z pohľadu spolužitia Maďarov a Slovákov na tomto území, sú dostupné v slovenskom jazyku vo vynikajúcom preklade Karola Wlachovského.