Čaro maďarského volebného systému

2014-04-23_11-06

Smer – SD Roberta Fica na Slovensku ako aj Fidesz Viktora Orbána v Maďarsku získali v parlamentných voľbách približne rovnaký celkový výsledok: 44,5 %, resp. 45%. Smeru to v roku 2012 vynieslo v parlamente 55% poslaneckých kresiel, kým Fideszu v roku 2014 až 66%. Ako je to možné? Vysvetlenie spočíva vo volebnom systéme.

Dôležitosť volebného systému si voliči väčšinou neuvedomujú. Volebné zákony sú podrobné, komplikované, ťažko zrozumiteľné. Okrem niekoľkých desiatok odborníkov ich nikto detailne neštuduje. Ľudia sa spravidla sústreďujú len na samotný akt volieb, ktorý spočíva vo výbere hlasovacieho lístku preferovanej strany či preferovaného kandidáta, alebo ich zakrúžkovanie a následné vhodenie lístku do urny.

Na Slovensku je volebný systém pomerný, voliči a voličky si vyberajú spomedzi kandidátnych listín politických strán. Krajina tvorí jediný volebný obvod, každý hlasujúci, či volí v Bratislave, Rimavskej Sobote alebo Medzilaborciach, dostane do rúk tú istú sadu volebných lístkov, s tými istými menami kandidátov. Vyhráva strana, za ktorú hlasuje najviac ľudí. Hlasy odovzdané pre strany, ktoré neprekročili 5%-nú hranicu pre vstup do parlamentu, sa prerozdelia medzi strany, ktoré 5% dosiahli. Vo voľbách roku 2012 na Slovensku prepadlo až 20% hlasov. Najviac z nich pri prerozdeľovaní profitovala najúspešnejšia strana, čiže Smer-SD, a svoj volebný zisk vo výške 44% hlasov nakoniec zúročila v podobe 55% mandátov v NR SR.

V Maďarsku je volebný systém odlišný – kombinovaný. Voliči a voličky v Maďarsku majú dva hlasy: jeden odovzdajú individuálnemu kandidátovi v danom volebnom obvode, a druhý politickej strane. Kombinovaným systémom sa konali voľby už od roku 1990. V roku 2011 Fidesz zmenil volebné pravidlá, kombinovaný charakter volebného systému však ostal zachovaný. Predtým sa z 386 poslaneckých miest 176 rozdeľovalo v jednomandátových obvodoch, 152 na základe regionálnych (župných) straníckych listín (tých bolo 22) a 58 na základe celoštátnej, tzv. kompenzačnej listiny.

Najväčšie zmeny volebných pravidiel sa dajú zhrnúť takto:

1. Znížil sa počet kresiel v Národnom zhromaždení (parlamente) z 386 na 199.

2. V jednomandátových obvodoch sa volí teraz 106 poslancov a poslankýň, avšak nie dvojkolovo, ako pred tým, ale jednokolovo. To znamená, že rozhoduje relatívna väčšina: mandát nadobudne okamžite ten kandidát, ktorý získa čo i len o jeden hlas viac ako druhý v poradí, čo teoreticky môže byť aj okolo 30% hlasov. (V skutočnosti sa zisk víťazov v jednotlivých obvodoch v nedávnych voľbách pohyboval medzi 38 až 52%. Napríklad v 8. budapeštianskom obvode získal kandidát Fideszu 38,25%, kandidát ľavicovej koalície 36,96%, kandidátka Jobbiku 13,31%, kandidát LMP 8,32%. Mandát získal kandidát Fideszu). Predtým v prvom kole mohol nadobudnúť kandidát mandát priamo len vtedy, ak získal viac ako 50% hlasov v danom obvode. Ináč sa konalo druhé kolo, do ktorého postupovali traja najúspešnejší kandidáti. Z nich potom vzišiel víťaz. V nedávnych voľbách podľa nového systému získal Fidesz v jednomandátových obvodoch až 96 parlamentných miest, ľavicová koalícia 10, Jobbik žiaden.

3. Zrušili sa župné kandidátne listiny, ktoré boli nahradené jedinou celoštátnou listinou za každú stranu. 93 mandátov sa teda rozdeľuje pomerným systémom, medzi strany, ktoré prekročili 5%-ný podiel všetkých odovzdaných hlasov.

4. Celkový počet 93 mandátov prideľovaných z celoštátnej listiny sa môže znížiť o mandáty získané kandidátmi za národnostné menšiny. Voliči identifikujúci sa s niektorou národnostnou komunitou sa však musia dopredu rozhodnúť, či budú voliť celoštátnu listinu, alebo národnostnú listinu. V prípade záujmu voliť národnostnú listinu sa registrujú do osobitného národnostného voličského zoznamu. Nakoniec však v nedávnych voľbách „národnostný mandát“ nezískala žiadna menšina, k tomu potrebných približne 20 tisíc hlasov sa nepodarilo zhromaždiť ani jednej z nich. (Trinásť registrovaných národnostných menšín bude mať v parlamente „hovorcov“, s právom prehovoriť, avšak nie hlasovať.)

5. Pri rozdeľovaní mandátov z celoštátnej listiny sa prihliada aj na tzv. zlomkové (prepadnuté) hlasy z jednomandátových obvodov. Systém zlomkových hlasov sa uplatňoval aj v predchádzajúcom volebnom systéme. Jeho účelom bolo kompenzovať relatívnu „nespravodlivosť“ väčšinového systému v jednomandátových obvodoch. (Táto relatívna nespravodlivosť je zrejmá z údajov uvedených v bode 2.) Hlavný rozdiel medzi predchádzajúcim a súčasným volebným systémom je v tom, že predtým sa kompenzovali len hlasy kandidátov za strany, ktoré v jednomandátových obvodoch neuspeli. Podľa nových pravidiel sa kompenzačné hlasy pripočítavali aj 96 víťazným kandidátom Fideszu, pričom vzorec pre ich výpočet spočíval v rozdiele medzi ziskom víťaza a druhého v poradí. Teda ak napríklad podpredseda Fideszu Lajos Kósa získal v debrecínskom obvode 21 013 hlasov, a druhý v poradí István Szegedi za ľavicovú koalíciu 12 012 hlasov, k počtu celkových hlasov získaných za kandidátku Fideszu (2 264 730 hlasov) sa prirátalo ešte ďalších 9 001 hlasov. (Všetkých 12 012 prepadnutých hlasov Szegediho sa samozrejme pripočítalo ku zisku ľavicovej koalície. Tá získala navyše spolu 1 141 684 kompenzačných hlasov.) Celkovo takýmto spôsobom Fidesz vylepšil svoju bilanciu o 940 885 hlasov, vďaka čomu získal približne 6-7 parlamentných mandátov navyše. Na základe hlasovania za stranícke listiny získal Fidesz celkovo 37 mandátov, ľavicová koalícia dostala 28, strana Jobbik 23 a LMP 5 mandátov.

6.  Prvý krát mohli hlasovať aj občania susedných krajín, ktorí získali aj maďarské občianstvo na základe zákona z roku 2010. Títo mohli hlasovať korešpondenčne, avšak len na stranícke kandidátky. (Za kandidátov v jednomandátových obvodoch mohli hlasovať len ľudia s trvalým pobytom v Maďarsku). Takýchto hlasov prišlo asi 128 000, z čoho až 95% zveľadilo zisk Fideszu. Celkovo tieto hlasy priniesli víťaznej strane len asi jeden mandát navyše.

Záverom možno povedať, že z elementov nového volebného systému najvýznamnejším spôsobom ovplyvnil výsledok volieb práve spôsob prideľovania kompenzačných mandátov. Skutočnosť, že kompenzácia prináleží aj strane víťazného kandidáta v jednomandátovom obvode, ktorý je tým vlastne dvojnásobne „honorovaný“, sa dá označiť za spochybniteľný, nie celkom férový prvok volieb. Takýto spôsob kompenzácie nenájdeme v žiadnej inej európskej krajine, okrem Grécka. Možno povedať, že hlavne vďaka tejto okolnosti Fidesz opätovne získal v Národnom zhromaždení ústavnú väčšinu (2/3 kresiel), a to napriek tomu, že jeho volebný výsledok bol o približne 600 tisíc hlasov horší ako pred štyrmi rokmi. (Vtedy získal až 53% hlasov). Neférovým však samo osebe nemožno označiť väčšinový, alebo kombinovaný systém. Nakoniec, podobný rozdiel medzi celkovým počtom získaných hlasov a počtom mandátov v parlamente nastal aj vo voľbách v roku 1994: vtedy socialisti získali celkovo 37% hlasov, čo po prepočítaní rezultovalo v 57% mandátov v parlamente.

Súčasný volebný systém v Maďarsku je dizajnovaný na dvojpólovosť. Mohol by dobre fungovať, keby bola politická scéna ovládaná dvoma veľkými stranami, ktoré by sa striedali pri moci. V situácii, keď existuje viacero strán, z ktorých niektoré už z povahy veci nemôžu uzavrieť vzájomné spojenectvo (napr. socialisti a Jobbik), však takýto systém vedie k prevažovaniu väčšinového efektu volieb v jednomandátových obvodoch a tým k jednoznačnému zvýhodňovaniu relatívne najväčšej strany. Paradoxne, takáto výhoda sa môže zmeniť aj na nevýhodu, ak sa nálady voličstva obrátia.
(Pozn.: V tejto analýze sa nezaoberáme pravidlami vedenia volebnej kampane, jej charakterom a obsahom, či inými okolnosťami, ktoré mohli ovplyvniť výsledok volieb.)