Viktor Orbán začínal s politikou na konci osemdesiatich rokov ako uznávaný opozičný aktivista. Tento demokrat dokonca istý čas sa venoval liberálnej filozofii na oxfordskej Pembroke College, až sa z neho nakoniec vykľul konzervatívny ľudovec, s ktorým si dnes nevedia rady ani v Bruseli. Viktor Orbán je politicky aktívny od svojich študentských čias, verejnosť ho spoznala v roku 1989, vďaka odvážnemu prejavu na slávnostnom pohrebe lídra antikomunistickej revolúcie z roku 1956, Imreho Nagya. Táto dôležitá udalosť sa v Maďarsku považuje aj za oficiálny koniec komunizmu v krajine. Orbán je jedným zo zakladateľov politickej strany Fidesz. V roku 1990 po prvých slobodných voľbách vo farbách novozaloženej strany sa dostal do národnej rady.
Zaujímavé je, že na začiatku svojej politickej kariéry Orbán vyznával liberálne hodnoty, k národnému konzervativizmu začínal inklinovať asi od roku 1992. Tento nový kurz strany vyvolal nesúhlas mnohých zakladateľov Fideszu, ktorí opúšťajú stranu. V roku 1993 bol Viktor Orbán zvolený za predsedu strany. V nasledujúcom roku sa Fidesz dostal vďaka volebnému neúspechu Maďarského Demokratického Fóra (strana bývalého zosnulého premiéra Józsefa Antalla) do pozície najsilnejšej stredopravej strany v krajine. V roku 1998 strana vyhrala parlamentné voľby a Viktor Orbán sa stal predsedom koaličnej vlády. Jeho vtedajšia vláda sa mohla pochváliť istými ekonomickými úspechmi, ako napríklad zníženie vysokej zadlženosti krajiny. Počas jeho vlády došlo k mnohým symbolickým krokom, ako napríklad k rekonštrukcii mostu Márie Valérie, ktorý spája slovenské Štúrovo s maďarským Ostrihomom.
Od roku 2002 až 2010 sa Orbán prejavuje ako tvrdý opozičný líder a kritik vládnucich socialistov. Vďaka zhoršujúcej sa ekonomickej situácii v krajine jeho popularita stúpa. Po škandáloch socialistov požaduje úradnícku vládu, neskôr predčasné voľby. Tie sa nakoniec nekonajú, no hnev a nedôvera voličov k skorumpovaným socialistom a liberálom vyústi do vysokého volebného víťazstva Fideszu.
