Béla A. Kis: Reformovaná kresťanská cirkev na slovensku


3. ŽIVOT V REFORMOVANEJ CIRKVI PO ZMENE REŽIMU

Zmena režimu roku 1989 zastihla reformovanú cirkev nečakane, ale otvorila jej nové možnosti, nový priestor pre činnosť; okamžite sa začalo s hľadaním jej ďalšieho smerovania.

3.1. Vytvorenie nového právneho rámca

Prvou veľkou úlohou bola práca na príprave novej ústavy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Česko-slovensku, ktorej zavŕšením bolo jej schválenie Synodou (najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom reformovanej cirkvi) v novembri 1991. Následne bola ústava niekoľkokrát zmenená, prvý raz po rozdelení štátu roku 1993. V súčasnosti je v platnosti ústava schválená v decembri 2002.

Z hľadiska riadenia cirkvi sa za najdôležitejšie zmeny považujú úpravy v organizačnej štruktúre RKCS tvoriacej jeden dištrikt: Synoda popri siedmich maďarských seniorátoch (bratislavskom, komárňanskom, tekovskom, gemerskom, západno-košickom, východnokošickom a užskom) vytvorila aj dva slovenské senioráty (michalovský a ondavsko-hornádsky). Poslednému kroku predchádzalo rozhodnutie Synody z roku 1991, podľa ktorého sa vytvorila trojčlenná komisia na kontrolu situácie slovenských veriacich v západno-košickom, východno-košickom a prešovskom senioráte: vo februári 1992 Synoda jednohlasne prijala rozhodnutie o vytvorení dvoch slovenských seniorátov. Týmto krokom vyhovela požiadavke slovenských veriacich reformovanej cirkvi, ktorá sa objavila už počas Československej republiky a znovu sa vynorila po roku 1989, a možno im vyšla v ústrety aj nad rámec pôvodných očakávaní, keďže spočiatku sa hovorilo o vytvorení iba jedného seniorátu. Michalovský seniorát začal oficiálne svoju činnosť 14. novembra 1993, ondavsko-hornádsky 27. januára 1994.

3.2. Ustanovenie nových cirkevných orgánov

Po zmene režimu sa v riadiacich orgánoch reformovanej cirkvi uskutočnili len čiastkové zmeny, aj tie len na úrovni seniorátov. Aj keď ,mali senioráty možnosť odvolať alebo ponechať vo funkciách tých predstavených, ktorí boli zvolení ešte za komunizmu (voliť sa mohli len tí, s ktorými súhlasil štát), neuskutočnenie všeobecnej obnovy cirkevných orgá-nov bolo zdrojom pomerne vážneho napätia až do prvých slobodných volieb. Prvá veľká „výmena stráží“ sa začala roku 1995 obnovou presbytérií, vedení seniorátov a napokon Synody. Prvá slobodne zvolená Synoda zasadala 30. mája 1996 v Komárne, kde bol za biskupa Géza Erdélyi, duchovný z Chanavy. Generálnym kurátorom cirkvi sa stal Árpád Asszonyi z Veľkých Kapušian.

Po ukončení šesťročného volebného cyklu sa ďalší volebný cyklus začal znovu voľbami presbytérií. V zmysle medzitým prijatého zákona o voľbe biskupa, generálneho kurátora a ich zástupcov bolo najvyššie vedenie RKCS, Predsedníctvo synody po prvý krát volené priamo. Hlasmi presbytérií sa biskupom znova stal Géza Erdélyi (teraz už duchovný v Rimavskej Sobote), za generálneho kurátora zvolili cirkevné zbory Lászlóa Koncsola (Bratislava).

Do najužšieho vedenia cirkvi patrí okrem duchovného a svetského predsedu aj jeden maďarský a jeden slovenský podpredseda: oni šiesti tvoria Predsedníctvo synody. Ďalší šiesti členovia Synodnej rady sú volení Synodou, rada má teda dvanásť členov. V najvyššom zákonodarnom a výkonnom orgáne cirkvi, v Synode, majú jednotlivé senioráty svojich zástupcov podľa počtu veriacich. Počet takto zvolených zástupcov je 36 (polovica je duchovných, polovica svetských), potom sú to členovia Predsedníctva synody a zástupca Teologickej akadémie J. Calvina. Keďže dvaja členovia Predsedníctva synody boli zvolení aj v zastúpení svojich seniorátov, Synoda má v súčasnosti namiesto 43 členov len 41 členov s hlasovacím právom.

3.3. Prezentácia Synody, zahraničné a vnút-roštátne vzťahy

Synody v práci pomáhajú komisie. V zmysle ostatného rozhodnutia Synody zo začiatku decembra 2003 sa stanovil počet komisií na 11, a to: hospodárska a stavebná komisia, Partnerhilfe a zahraničná komisia, komisia pre ochranu umeleckých pamiatok, misijná a diakonická komisia, právna komisia, teologická komisia, etická komisia, komisia pre spev a liturgiu, školská a katechetická komisia, kontrolná komisia, tlačová a mediálna komisia.

RKCS je členom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike (podpredsedom je biskup Géza Erdélyi), Svetovej rady cirkví, Svetového zväzu reformovaných, Svetového zväzu maďarských reformovaných, Konzultatívneho konventu maďarských reformovaných cirkví (duchovným predsedom je biskup RKCS Géza Erdélyi) a Konferencie európskych cirkví.

K prehĺbeniu charakteru RKCS prispel aj jej erb, ktorý roku 2000 vytvoril budapeštiansky heraldik L. Dániel Pécsi, a je na ňom dvojjazyčné biblické motto RKCS: „Buď verný až do smrti …“ (Zjav 2,10).

V novembri 2000 RKCS uzavrela bratskú zmluvu s Reformovaným dištriktom Királyhágómellék (Rumunsko). Tento priekopnícky krok je nasledovaniahodným vzorom pre ostatné reformované cirkvi Karpatskej kotliny.

Prijatie zmluvy medzi štátom a cirkvami v Národnej rade SR sa prirodzene dotýka aj reformovanej cirkvi. Dokument podpísaný v apríli 2002 má historický význam, keďže menšie cirkvi zrovnoprávňuje s katolíckou cirkvou, ktorá má osobitné právne postavenie. Zmluvný vzťah by bolo potrebné doplniť zákonom o financovaní cirkví, ktorého prijatie sa pre rôznorodé politické záujmy odďaľuje už niekoľko rokov.

Stránky: 1 2 3 4 5 6