Béla László: Maďarské národnostné školstvo


Maďarské národnostné školstvo.
In.: Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.

1. prehľad maďarského národ-nostného školstva na slovensku od roku 1918 do novembra 1989

K tomu, aby sme pochopili procesy prebiehajúce v maďarskom národnostnom školstve na Slovensku po zmene režimu roku 1989, aby sme vystihli charakteristické črty uskutočnených zmien a načrtli obrysy žiaducich korekcií, je nevyhnutné poznať udalosti predchádzajúce roku 1989, je potrebné poznať vznik a históriu maďarského školstva na Slovensku.

1.1. Vznik maďarského národnostného školstva na Slovensku po prvej svetovej vojne

Prvý zákon v Československu, ktorý sa meritórne zaoberal vzdelávaním menšín v ich materinskom jazyku, prijalo pražské Národné zhromaždenie 3. apríla 1919.[1] Tie ustanovenia uvedeného zákona, ktoré upravovali spôsob zriaďovania škôl, umožňovali existujúcim školám s vyučovacím jazykom maďarským aj naďalej pôsobiť, navyše, nevylučovali ani možnosť zriadenia takýchto škôl trebárs aj na území s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. Podľa dikcie predmetného zákona mohla byť totiž verejná ľudová škola zriadená v každej obci, ak o to žiadali rodičia aspoň 40 školopovinných detí. Tam, kde počet žiakov navštevujúcich ľudovú školu dosiahol aspoň 400, mohla byť zriadená aj meštianska škola. Podľa zmieneného zákona mal byť v týchto školách vyučovacím jazykom materinský jazyk žiakov. Zákon však z pohľadu maďarských škôl ostal len v rovine právnej možnosti, pretože na území Slovenska nikdy nenadobudol platnosť.[2] O zachovaní maďarských škôl svojvoľne rozhodoval Referát školstva a národnej osvety Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.

Na území obývanom maďarskou menšinou sa po prvej svetovej vojne zachovala v podstate nedotknutá sieť značne zanedbaných obecných a cirkevných ľudových škôl zdedených z Rakúsko-Uhorska. Československé úrady pristúpili na tomto území k zriaďovaniu dobre vybavených štátnych škôl s vyučovacím jazykom slovenským, čím chceli slovenské školy urobiť príťažlivejšími pre maďarských rodičov. Do rozvoja maďarských škôl, ktoré boli väčšinou preplnené, úrady neinvestovali temer žiadne prostriedky.

Zo 727 maďarských ľudových škôl na Slovensku bolo len 75 štátnych, 32 obecných a 4 boli súkromné. Ostatných 616 škôl patrilo  cirkvám. Z 18 meštianskych škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli 2 štátne, 4 obecné a 12 bolo cirkevných. Zo 4 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským boli 2 cirkevné, 1 štátne a 1 obecné. Z ďalších 9 gymnázií s maďarským oddelením bolo 7 štátnych a 2 boli cirkevné.

Štyri maďarské gymnáziá a reálne gymnáziá boli nasledovné:[3] Benediktínske katolícke gymnázium v Komárne, Obecné katolícke gymnázium v Nových Zámkoch, Československé štátne gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách a Zjednotené protestantské reálne gymnázium v Rimavskej Sobote.

Do roku 1921 ostala len jedna pedagogická škola s vyučovacím jazykom maďarským, a to Rímskokatolícka pedagogická škola rádu sv. Uršule pre ľudové a meštianske školy v Bratislave.

Okrem toho boli ešte maďarské triedy v 4 odborných školách, v 2 obchodných školách (Bratislava, Košice), na 1 priemyselnej škole (Košice) a na 1 poľnohospodárskom učilišti (Komárno).

Do roku 1918 na území dnešného Slovenska fungovalo podľa vtedajšieho poňatia 6 vyšších školských inštitúcií s vyučovacím jazykom maďarským:[4] Uhorská kráľovská vysoká škola banícka a lesnícka v Banskej Štiavnici (Selmecbányai Magyar Királyi Bányászati és Erdészeti Főiskola), Evanjelické kolégium (Teologická fakulta, Právnická fakulta) v Prešove (Eperjesi Evangelikus Kollégium Teológiai Kar, Jogtudományi Kar), Všeobecná evanjelická teologická akadémia v Bratislave (Egyetemes Evange- likus Teológiai Akadémia), Uhorská kráľovská Alžbetínska univerzita v Bratislave (Pozsonyi Magyar Királyi Erzsébet Tudományegyetem), Štátna hospodárska akadémia v Košiciach (Kassai Állami Gazdasági Akadémia) a Štátna právnická akadémia v Košiciach (Kassai Állami Jogakadémia).

Do roku 1921 úrady všetky tieto školy buď zrušili alebo ich vyučovací jazyk zmenili na slovenský. V Československu existovala len jediná inštitúcia vysokoškolského charakteru s vyučovacím jazykom maďarským, a to roku 1925 zriadená kalvínska teológia v Lučenci.1

Je zaujímavé pozrieť si prehľad poslucháčov maďarskej národnosti podľa počtu a odbornosti. Po zrušení maďarských vysokoškolských inštitúcií sa maďarskí vysokoškoláci hlásili väčšinou na nemecké univerzity v Prahe a v Brne.

1

Tieto údaje poskytujú celkový obraz o systéme maďarských škôl na Slovensku v stave, v akom po rýchlej zmene štátneho zriadenia ostal zachovaný, resp. ako sa vyvíjal. V tomto systéme už do druhej svetovej vojny podstatné zmeny nenastali. Jednotlivé prvky tohto systému a ich niektoré zmeny však do istej miery charakterizujú vzťah vtedajšej moci k maďarskému školstvu.

1.2. Prehľad vývoja maďarského národnostného školstva po druhej svetovej vojne

Slovenská národná rada, ktorá vznikla po Slovenskom národnom povstaní 1. septembra 1944, už 6. septembra vydala nariadenie o zrušení všetkých typov a stupňov škôl nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny s výnimkou ľudových škôl, ktoré boli zriadené do 6. októbra 1938.[5]

Nová československá vláda vyhlásila svoj program 5. apríla 1945 pod názvom Košický vládny program, ktorého XV. kapitola nariaďuje zavrieť všetky maďarské školy bez výnimky. „V českých a slovenských mestách zavrieme každú nemeckú a maďarskú školu… “ – píše sa vo vládnom programe.[6]

Podľa údajov za školský rok 1937/1938 teda úrady zavreli viac ako 800 maďarských škôl, čím znemožnili asi 95 000 žiakom vzdelávať sa v materinskom jazyku.

Podstatná zmena vo vyučovaní v materinskom jazyku nastala až roku 1948. Školským zákonom prijatým 21. apríla 1948 boli všetky školy zoštátnené, bol zavedený jednotný školský systém.[7] Podľa tohto zákona je na Slovensku vyučovacím jazykom slovenský jazyk a výnimku môže udeliť len vláda. Zákon tedanepovoľoval, ale ani nezakazoval zriadenie škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Konečnú zmenu znamenali až zásady o usporiadaní situácie maďarských občanov, ktoré schválilo Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 8. júla 1948. Podľa nich treba na všetkých stupňoch škôl vytvoriť pre deti maďarských spoluobčanov paralelné triedy.[8]

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17