3.4.3. Rozdelenie poslucháčov podľa miest, univerzít a fakúlt
V záujme ďalšieho rozvoja vysokoškolského vzdelávania občanov maďarskej národnosti je žiaduce, aby sme mali jasný prehľad aj o tom, na ktorých univerzitách, na ktorých fakultách študuje najviac maďarských poslucháčov, keďže takto môžeme identifikovať aj rozvojové možnosti a podmienky vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku.
V období 1990 – 2002 študuje približne 94 % poslucháčov maďarskej národnosti v mestách, ktoré sa nachádzajú blízko území obývaných Maďarmi (Bratislava, Nitra, Košice) (tabuľka 33).V týchto troch mestách možno študovať prakticky všetky študijné odbory. Počas ostatných 13 rokov však nastali niektoré zmeny, ktoré sú z hľadiska maďarskej menšiny významné. Po roku 1990 došlo k najväčšiemu nárastu študentov v Nitre, kde sa počet študentov do roku 2002 zvýšil zo 662 na 1 447, teda o 785, čo predstavuje nárast o 118,58 %. Za Nitrou výrazne zaostáva Bratislava so 471 poslucháčmi (30,01 percentný nárast), potom nasledujú Košice, ktoré zaznamenali nárast o 232 študentov maďarskej národnosti, čo je nárast o 57,28 %.
Je známe, že okrem Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odbor maďarský jazyk a literatúra) poskytovala v danom období vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku len Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Štúdium v Nitre sa tak pre mládež maďarskej národnosti stalo príťažlivým. Počet maďarských poslucháčov v Nitre sa menil v závislosti od mocenských opatrení, ktoré mali buď pozitívny, alebo negatívny dopad na vzdelávanie v maďarskom jazyku. Tým sa dá vysvetliť aj nárast počtu poslucháčov na Univerzite Konštantína Filozofa do roku 1995. V nasledujúcom trojročnom období sa na Filozofickej i Pedagogickej fakulte UKF zrušila príprava učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, v dôsledku čoho sa zvyšovanie počtu poslucháčov zastavilo, dokonca sa znížilo, a to napriek tomu, že v rovnakom období plynule rástol počet poslucháčov maďarskej národnosti takmer na každej univerzite, v každom univerzitnom meste.
V období po zmene rektora roku 1999 sa prístup vedenia zásadným spôsobom zmenil, výsledkom čoho bolo opätovný, rýchly nárast počtu maďarských poslucháčov na Univerzite Konštantína Filozofa, a tým aj v Nitre ako takej. Vysvetlenie je teda v tom, že sa odstránili tie opatrenia a zanikli tie vonkajšie okolnosti, ktoré obmedzovali systém prípravy učiteľov pre maďarské školy. Univerzita vyhlasuje prijímacie skúšky prakticky pre všetky predmety vyučované na maďarských základných a stredných školách. Okrem toho sa na Univerzite Konštantína Filozofa rozšírila aj možnosť výberu neučiteľských odborov. To, ako dokáže maďarská menšina zužitkovať v prospech rozvoja vlastného vysokoškolského vzdelávania vedeckopedagogické zázemie nitrianskych vysokoškolských inštitúcií, vrátane vzdelávania v maďarskom jazyku, teraz už závisí – a počnúc 1. májom 2004, po vstupe do Európskej únie to platí v ešte zvýšenej miere – len a len od nej.
Z hľadiska počtu poslucháčov maďarskej národnosti a možností výberu študijných programov bola v období 1990 – 2002 najdynamickejšie sa rozvíjajúcou univerzitou na Slovensku Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Bratislava tiež vysoko predstihuje ostatné mestá, predovšetkým z aspektu širokých možností univerzitného vzdelávania, vedeckovýskumného zázemia, a daností vyplývajúcich z postavenia hlavného mesta štátu.
Nárast počtu poslucháčov maďarskej národnosti na bratislavských a košických univerzitách sa v ostatných troch rokoch zastavil. Zvyšovanie počtu maďarských poslucháčov na Slovensku sa v rokoch 1999 až 2002 takmer úplne prenieslo na Univerzitu Konštantína Filozofa. Najväčší počet maďarských poslucháčov (1898) však ešte vždy študuje na bratislavských univerzitách, potom nasledujú nitrianske univerzity s 1 447 poslucháčmi a až potom nasledujú Košice, kde roku 2002 študovalo 637 študentov maďarskej národnosti (tabuľka 33).
Vývoj počtu poslucháčov na jednotlivých fakultách je zaujímavé sledovať z toho dôvodu, že organizácia výučby prebieha na fakultách. Ak je na niektorej fakulte počet poslucháčov dosť veľký, je možné zorganizovať vyučovanie v maďarskom jazyku. Ako vzor sme v tabuľke 34 spracovali údaje poslucháčov tých fakúlt, na ktorých je viac ako 100 poslucháčov maďarskej národnosti. Vo vybraných rokoch sme našli 21 takýchto univerzitných fakúlt. Každý rok sa medzi prvými desiatimi umiestnili tri fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Prírodovedecká fakulta, Filozofická fakulta, Pedagogická fakulta), Fakulta elektrotechniky a informatiky a Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako aj Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na desiatich fakultách bolo v každom sledovanom roku viac ako 100 poslucháčov maďarskej národnosti. Na týchto fakultách dozreli podmienky k tomu, aby ponúkli pre svojich poslucháčov prednášky, semináre alebo cvičenia aj v maďarskom jazyku. Je len samozrejmé, že tento zámer bez dostatočného množstva kvalitných maďarských vysokoškolských učiteľov a iniciatívy prejavenej z ich strany nie je možné uskutočniť (tabuľka 34).
3.5. Vývoj vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku a vznik maďarských vysokoškolských inštitúcií
3.5.1. Vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku a európske trendy
Už od roku 1950 sa uskutočňovali pokusy o harmonizáciu a zjednotenie značne heterogénneho európskeho vysokoškolského vzdelávania. Z nich možno vyzdvihnúť Európsky systém prenosu kreditov (ECTS – European Credit Transfer System) a roku 1989 rektormi európskych univerzít v Bologni podpísaný a zverejnený dokument Magna Charta, ktorého signatári sa okrem iného zasadili o mobilitu vysokoškolských učiteľov, výskumníkov a študentov, za vzájomné uznávanie skúšok a diplomov. Významným krokom vpred bola aj dohoda na európskej úrovni uzavretá roku 1997 v Lisabone, ktorej dokumenty pripravila Rada Európy a UNESCO.
Z hľadiska harmonizácie európskeho vysokoškolského vzdelávania znamenala prelom Sorbonská deklarácia, ktorou sa v Paríži na stretnutí ministrov školstva Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva pri príležitosti 800. výročia založenia Sorbonskej univerzity ministri školstva obrátili na svetovú univerzitnú akademickú komunitu s výzvou na vytvorenie otvoreného priestoru európskeho vysokoškolského vzdelávania. Po tejto deklarácii nasledovala možno najvýznamnejšia dohoda podpísaná ministrami školstva 29 európskych krajín, Bolonská deklarácia, ktorá už obsahuje návod na praktické uskutočnenie Sorbonskej deklarácie. V Prahe, roku 2001, hodnotili výsledky šiestich dôležitých oblastí určených Bolonskou deklaráciou už ministri školstva 32 európskych krajín, pričom sa dotkli aj ďalších oblastí vysokoškolského vzdelávania.[92]
Nie je náhodné, že proces harmonizácie vysokoškolských systémov sa odohráva súčasne s ďalšou etapou rozširovania Európskej únie. Pravdepodobne nie je náhodné ani to, že práve v tomto období sa otvárajú možnosti na založenie maďarskej vysokej školy na Slovensku.
Pri zriaďovaní maďarských vysokoškolských inštitúcií, teda aj pri zriaďovaní nitrianskej Fakulty stredoeurópskych štúdií a komárňanskej Univerzity J. Selyeho bolo potrebné zohľadniť kritériá platné v rámci európskeho vysokoškolského priestoru, predovšetkým bolonské a pražské odporúčania. Zo všeobecných zásadných odporúčaní je pre maďarské vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku dôležité zdôrazňovanie potreby celoživotného vzdelávania, ale taktiež aj zabezpečenie kvality výučby a zásady konkurencieschopnosti. Tá prvá zásada je dôležitá preto, že jej uplatnením by bolo možné postupne znížiť 50 percentné zaostávanie za celoštátnym priemerom, ktoré si maďarská menšina v oblasti vysokoškolského vzdelávania za ostatných päť desaťročí nahromadila. Zabezpečenie kvality a konkurencieschopnosti je vo väčšinovom jazykovom prostredí, pri rastúcich možnostiach vzdelávania v materinskom jazyku za hranicami krajiny, otázkou bytia a nebytia menšinového vysokoškolského vzdelávania.[93]
3.5.2. Vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku na Slovensku
Pred zmenou režimu existovalo na Slovensku vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku na dvoch pracoviskách. Katedra maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Ko menského v Bratislave pripravovala učiteľov maďarského jazyka a literatúry, avšak vyučovanie druhého predmetu už prebiehalo v plnej miere v slovenskom jazyku. V druhej inštitúcii, na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa (a jej právnych predchodkyniach: Pedagogickej fakulte a Vysokej škole pedagogickej), prebiehala príprava učiteľov pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským v rozličných aprobáciách. Do roku 1974 dokázala príprava učiteľov podľa tohto modelu uspokojiť reálne potreby, avšak v nasledujúcich rokoch už došlo k obmedzeniu vzdelávania v maďarskom jazyku.
Po zmene režimu sa vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku v Nitre dostalo v krátkom čase znovu na takú úroveň, že v plnom rozsahu dokázalo zabezpečiť prípravu učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Počet pedagógov sa za rok zvýšil z 30 na 60, počet poslucháčov za päť rokov zo 120 na 730. Rozsah vyučovania v maďarskom jazyku závisel od počtu učiteľov jednotlivých katedier, schopných vyučovať aj v maďarskom jazyku.
Okrem dvoch spomínaných vysokoškolských inštitúcií sa po zmene režimu zaviedlo vzdelávanie filológov s aprobáciou maďarčina, avšak s malým počtov poslucháčov, len na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, a to počnúc rokom 1998.[94]
V troch štátom financovaných inštitúciách sa pohybuje počet poslucháčov denného štúdia v rozmedzí 500 – 600, z čoho približne 200 – 250 je počet poslucháčov diaľkového (externého) štúdia. Títo poslucháči sa zúčastňujú na vysokoškolskom vzdelávaní v maďarskom jazyku alebo čiastočne v maďarskom jazyku. Dominantné miesto medzi nimi zaujíma nitrianska Univerzita Konštantína Filozofa, kde mala napr. v akademickom roku 2002/2003 maďarská sekcia 419 poslucháčov denného štúdia a 212 externistov. (V akademickom roku 1995/1996 mala maďarská sekcia v Nitre 619 poslucháčov denného štúdia, čo bolo najviac v histórii maďarskej sekcie). V rokoch 1990 až 2003 získalo v Nitre v rámci vzdelávania učiteľov základných a stredných škôl s maďarským vyučovacím jazykom univerzitný diplom 1 400 poslucháčov.
Na Slovensku sa okrem troch štátom financovaných inštitúcií postupne na viacerých miestach rozvinulo vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku aj s podporou vysokoškolských inštitúcií z Maďarskej republiky a samotného maďarského štátu. Tieto inštitúcie môžeme z hľadiska formy a financovania výučby zaradiť do štyroch kategórií.
Samostatným, vlastným vzdelávacím programom a vlastnou infraštruktúrou disponovala len Teologická akadémia Jána Kalvína v Komárne. Vzdelávanie v maďarskom jazyku, založené roku 1992, sa zameriavalo len na prípravu teológov pre reformovanú cirkev, resp. odborníkov pre potrebu tejto cirkvi. Diplomy vydávané touto inštitúciou uznávala len cirkev.
Počnúc rokom 1992 začali svoju činnosť aj detašované pracoviská, vzdelávacie centrá vysokých škôl z Maďarskej republiky. Vysoká škola pedagogická Comenius (Comenius Tanítóképző Főiskola) zo Sárospataku, poskytovala externé vzdelávanie v Košiciach (vzdelávanie sa už ukončilo). V Komárne bola pod názvom Schola Comaromiensis založená mestská univerzita nasledujúcimi inštitúciami z MR: Vysokou školou pedagogickou pre učiteľky materských škôl Eleka Benedeka v Soproni (Benedek Elek Óvónőképző Főiskola), Záhradníckou fakultou Budapeštianskej záhradníckej univerzity v Kecskeméte (Budapesti Kertészeti Egyetem kecskeméti Kertészeti Főiskolai Kara) a Vysokou školou pedagogickou (Apáczai Csere János Tanítóképző Főiskola) v Győri. Za uplynulých desať rokov sa potvrdilo, že tieto inštitúcie nie sú vhodné na to, aby na Slovensku uskutočňovali akreditované študijné programy, pričom k ich fungovaniu chýba na Slovensku aj príslušné legislatívne zázemie.[95] Počet poslucháčov v tomto externom štúdiu sa pohybuje medzi 300 – 400, doteraz ukončilo štúdium asi 550 – 600 poslucháčov (v Soproni 150, v Győri 250, v Kecskeméte 150).[96]
Druhá vlna rozširovania vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku, v inej forme, nastala v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Roku 1999 začala poskytovať možnosť externého štúdia v Košiciach a neskoršie v Sládkovičove budapeštianska Vysoká škola Dénesa Gábora (Gábor Dénes Főiskola). Vysoká škola moderných obchodných vied v Tatabányi (Tatabányai Modern Üzleti Tudományok Főiskolája) zabezpečovala denné štúdium vysokoškolského typu (Bc.) v Dunajskej Strede. Vzdelávanie v týchto strediskách je financované z rozpočtu Maďarskej republiky, resp. ide o platené formy štúdia.[97] Diplomy poskytované týmito inštitúciami zodpovedajú ukončenému bakalárskemu štúdiu na Slovensku.
Do štvrtej kategórie vzdelávania v maďarskom jazyku patrí od roku 1993 detašované denné štúdium Fakulty manažmentu Univerzity ekonomických vied a verejnej správy v Budapešti (Budapesti Közgazdaságtudományi és Államigazgatási Egyetem Gazdálkodástudományi Kara) v Kráľovskom Chlmci, ktoré poskytuje vzdelanie na bakalárskej úrovni. Roku 2001 tá istá univerzita začala v Komárne prostredníctvom Nadácie za Univerzitu J. Selyeho poskytovať ekonomické vzdelávanie na univerzitnej úrovni. V Komárne prebieha denné štúdium v ekonomických odboroch a v špecializáciách hospodárska informatika, komunikácia, finančníctvo. Budapeštianska Technická a ekonomická univerzita (Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetem) roku 2002 tiež prostredníctvom Nadácie za Univerzitu J. Selyeho otvorila denné štúdium v odbore technická informatika. V Komárne prebieha vyučovanie v detašovanom univerzitnom centre, ktoré je vybavené infraštruktúrou a disponuje vlastnou administratívou.[98] Tieto typy vzdelávania sme od predošlých oddelili preto, lebo ide o denné štúdium, ktoré je bezplatné, študenti dostávajú štipendium a v plnom rozsahu sú financované Maďarskou republikou.
