Maďarskú menšinu a jej politickú reprezentáciu čaká úloha zavčasu odhaliť nepriaznivé vývinové tendencie z hľadiska menšinového bytia a vytvoriť stratégie na zmiernenie, odstránenie ich negatívnych vplyvov[73] (tabuľka 21).
Pozdĺž dlhých slovensko-maďarských hraníc znamenajú kvalitné stredné školy v Maďarsku pre maďarské stredné školy na Slovensku veľkú konkurenciu. Pre žiakov maďarskej národnosti zo Slovenska sa od 1. mája 2004 ešte zlepšia podmienky na stredoškolské štúdium za hranicami. Dnes ešte nevieme, koľko maďarských žiakov zo Slovenska sa v nasledujúcich rokoch zapíše na strednú školu v Maďarsku. Zmapovanie súčasného stavu môže mať značnú výpovednú hodnotu. Preto si Nadácia Sándora Máraiho na jeseň 2004 vyžiadala od 36 pohraničných gymnázií v Maďarsku údaje o tom, koľko maďarských žiakov zo Slovenska študovalo v uplynulých rokoch v tamojších školách. Na obežník odpovedalo 19 škôl. Z týchto 19-tich škôl na 16-tich študovali maďarskí žiaci zo Slovenska. Ich počet sa od roku 1992, keď ich študovalo v Maďarsku spolu 7, zvýšil v školskom roku 2003/2004 na 160. Väčšina žiakov (132) študuje v štyroch prihraničných mestách (Győr, Sátoraljaújhely, Komárom, Esztergom). Na základe uvedených údajov možno predpokladať, že počet študentov zo Slovenska študujúcich na gymnáziách v Maďarsku bude zo súčasných 3 – 4 % gymnazistov maďarskej národnosti postupne rásť. Bolo by preto dôležité, aby sa v budúcnosti vo vzťahu k stredoškolskému vzdelávaniu tomuto javu venovala patričná pozornosť.[75]
2.2.4.2. Stredné odborné školy
Systém stredných odborných škôl vytvorený na Slovensku koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, fungoval s drobnými zmenami a korekciami až do pádu komunizmu. V ešte vyššej miere to platí o strednom odbornom vzdelávaní v maďarskom jazyku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa percentuálny podiel tried s vyučovacím jazykom maďarským a študentov navštevujúcich tieto triedy, v porovnaní s celoslovenskými údajmi výraznejšie nezmenil (tabuľka 5). Z dôvodu zníženia podielu žiakov maďarskej národnosti v príslušnej vekovej skupine to v skutočnosti znamená relatívny nárast, čiže pozitívny vývoj. Za 13 rokov po zmene politického systému však maďarská menšina na Slovensku v oblasti stredného odborného vzdelávania končiaceho maturitou ustúpila zo svojich pozícií. Pristavme sa pri tomto probléme aj bližšie!
A) Sieť stredných odborných škôl na Slovensku je hustejšia ako je to v prípade gymnázií, veď roku 1991 pripadla jedna stredná odborná škola na 19 249 obyvateľov, kým jedno gymnázium na 35 880 obyvateľov. Štatistické údaje sú podobné aj v prípade obyvateľov slovenskej národnosti. V prípade, že by na jednu strednú odbornú školu s vyučovacím jazykom maďarským, resp. na takú školu, kde sú aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským, pripadlo 19 249 občanov maďarskej národnosti, tak by počet takýchto škôl mal byť 29. Roku 1991 však bolo len 25 takýchto škôl. Ak si však hustotu škôl budeme všímať z pohľadu zastúpenia príslušnej vekovej skupiny, resp. z pohľadu percentuálneho podielu žiakov maďarskej národnosti, tak by bolo odôvodnená existencia 21, resp. 26 stredných odborných škôl poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku (tabuľka 22).
Tieto štatistické údaje ukazujú, že v období rokov 1991 až 2001 sa na Slovensku zvýšila šanca prijatia žiaka na strednú odbornú školu o 17,56 %. V prípade stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským sa v tom istom období situácia zlepšila len o 8,25 % (tabuľka 22).
Analýzu týchto komplexných štatistických údajov môžeme trochu zjemniť, priblížiť k realite, ak budeme vychádzať z údajov o počte obyvateľov maďarskej národnosti požadujúcich maďarské základné školy, resp. vzdelávanie v maďarskom jazyku. Ak predpokladáme, že počet takýchto obyvateľov tvoril v roku 1991 maximálne 74,68 % a roku 2001 78,3 % obyvateľov maďarskej národnosti (tabuľka 18), tak sa údaj o hustote stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským v porovnaní s počtom obyvateľstva výrazne priblíži k celoštátnym ukazovateľom (tabuľka 22).
Ak hustotu stredných odborných škôl nebudeme skúmať z hľadiska počtu obyvateľov, ale z hľadiska hustoty ich teritoriálneho rozloženia, tak môžeme skonštatovať, že za desaťročné obdobie 1991 až 2001 sa dostupnosť stredných odborných škôl na Slovensku zlepšila o 23,72 %. V sieti maďarských stredných odborných škôl však za toto obdobie nenastal žiadny posun (tabuľka 23).
Po porovnaní týchto údajov môžeme konštatovať, že z pohľadu študentov maďarskej národnosti, ale aj študentov navštevujúcich maďarské školy je dostupnosť stredných odborných škôl vzhľadom na súčasný celoslovenský priemer horšia. Nie je to však nepriaznivá situácia takého rozmeru, že by v nej bolo treba hľadať najpálčivejšie problémy maďarského stredoškolského vzdelávania.
Oveľa podstatnejšia je nedostatočná pestrosť ponuky stredoškolských odborných špecializácií, odborov, ktoré sa dajú študovať v maďarskom jazyku, ako aj ich obrovský úpadok za posledných 13 rokov. Toto konštatovanie je platné – možno okrem Dunajskej Stredy, Komárna a bezprostredného okolia týchto miest – na celé maďarské stredoškolské odborné vzdelávanie v krajine. Môžeme to demonštrovať údajmi z jedného typického okresu, okresu Nové Zámky. V 9 stredných odborných školách okresu (Nové Zámky 4, Štúrovo 2, Šurany 2, Dvory nad Žitavou 1) sa vyučovalo 17 rozličných odborov po slovensky a len 7 z nich aj po maďarsky.
B) Podľa kvantitatívnych ukazovateľov vzťahujúcich sa na jednotlivé typy odborných škôl mala jedna takáto škola na Slovensku roku 1991 v priemere 11,23 tried, rovnaká škola poskytujúca vzdelávanie v maďarskom jazyku však mala len 6,72 tried. Takisto je podstatne nižší ukazovateľ priemerného počtu (188) študentov navštevujúcich odbornú školu poskytujúcu vzdelávanie v maďarskom jazyku, ako je celoštátny priemer, ktorý je 347,43 študentov. Hodnoty týchto ukazovateľov do roku 2001 podstatne klesli, čiže z hľadiska počtu tried a žiakov sa odborné školy zmenšili, pričom zmeny v strednom odbornom vzdelávaní v celoštátnom meradle i v maďarských školách sú v podstate na rovnakej úrovni (tabuľka 24).
Aj priemerný počet žiakov v jednej triede sa za spomínaných desať rokov znížil a miera tohto poklesu v triedach s vyučovacím jazykom maďarským sa podstatne nelíši od celoštátnych údajov.
Zmeny a vývinové tendencie týkajúce sa škôl a tried sú v podstate zhodné s tým, čo sme konštatovali v súvislosti s gymnáziami.
C) V rokoch 1990 a 2002 môžeme v oblasti odborného vzdelávania identifikovať veľmi rozmanité, často rozporuplné, protichodné zmeny. Po prvé, v období do roku 1996 sa stredné odborné školy vo všetkých ohľadoch veľmi intenzívne rozvíjali. Počet škôl vzrástol o 187, teda o 103,31 %. Tak isto vzrástol počet tried o 1162, čiže o 41,26 %, počet žiakov sa zvýšil o 34 851, teda o 40,02 %. V oblasti vzdelávania v maďarskom jazyku bol tento rozvoj oveľa pomalší. Z pohľadu počtu škôl, tried a žiakov sme tu registrovali len nárast o 4 (18,18 %), 16 (9,86 %) a 510 (10,77 %) jednotiek. Tento vývoj sám o sebe znamenal krok vpred, ale ak ho porovnáme s mierou rozvoja na celoštátnej úrovni, môžeme povedať, že v maďarskom stredoškolskom odbornom vzdelávaní došlo pred rokom 1996 k veľmi výraznému relatívnemu regresu (tabuľka 23).
Ak vychádzame z celoštátneho rastu počtu študentov, do roku 1996 sa mal počet žiakov maďarskej národnosti podľa percentuálneho podielu príslušnej vekovej skupiny zvýšiť o 2 527, čiže o 30,13 %. Počet študentov stredných odborných škôl maďarskej národnosti sa však zvýšil len o 16,28 % (o 1 156).
Z pohľadu maďarskej národnosti možno považovať za negatívny jav, že maďarské školstvo nedokázalo držať krok s celoštátnym rozvojom školstva do roku 1996. Od roku 1991 do roku 1996 vzrástol počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich stredné odborné školy s vyučovacím jazykom slovenským o 677, čiže o 28,48 %, avšak počet žiakov navštevujúcich stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sa zvýšil len o 478, čiže o 10,14 %. Súvisí to pravdepodobne s tým, čo sme naznačili už vyššie, totiž že ponuka odborných špecializácií na školách s maďarským vyučovacím jazykom nie je dostatočná a nezodpovedá potrebám doby.
Od roku 1996 do roku 2002 však dochádza v plnom rozsahu k všeobecnému úpadku odborného školstva na Slovensku. Za týchto sedem rokov sa nielenže anulovali výsledky predošlého rozvoja, ale v porovnaní s rokom 1991 nastal už aj pokles počtu žiakov.
Je nápadné, že po poklese počtu žiakov nenasledovalo zníženie ani počtu škôl, ani počtu tried. Popri raste inflácie je to ďalší faktor predražovania stredoškolského odborného vzdelávania, ktorý upriamuje pozornosť na otázku hospodárnosti prevádzkovania týchto škôl. Pokles populácie už postihol aj stredoškolské vzdelávanie, i keď ešte nie úplne. Môžeme preto očakávať, že naznačený smer vývoja prinúti súčasný systém stredného odborného školstva k úplnej reštrukturalizácii. Aj tu môžu byť víťazmi tí, čo medzi prvými predvídavo pristúpia k štrukturálnej modernizácii a nebudú čakať na to, až ich k tomu okolnosti donútia. V kontexte európskych integračných procesov sa zásady a hlavné smery žiaducich štrukturálnych zmien javia čoraz jasnejšie. Ako sme to však už vyššie naznačili, v tejto súťaži, v príprave na ňu maďarské odborné školy „zaspali“, ba ustúpili aj zo svojich bývalých pozícií.
Údaje za uplynulých trinásť rokov (v období rokov 1990 až 2002) – odhliadnuc od veľkého rozvoja do roku 1996 – ukazujú, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím funguje na Slovensku o 51,93 % viac stredných odborných škôl. Počet takýchto škôl vzdelávajúcich v maďarskom jazyku sa však zvýšil len o 2, čiže o 9,09 %. Zaujímavú krivku zmien ukazuje vývoj počtu tried: v celoštátnom meradle sa do roku 2002 zvýšil iba o 7,3 %, avšak počet maďarských tried sa, naopak, znížil, a to až o 8,54 %. Pred uvedením podrobných údajov o zmenách v počte žiakov maďarskej národnosti treba brať do úvahy pokles, ktorý nastal v percentuálnom podiele vekovej skupiny týchto žiakov, predstavujúcom 1,39 % (z 9,63 % na 8,24 %), resp. pokles počtu mladistvých maďarskej národnosti patriacich do vekovej skupiny 15 – 19-ročných stredoškolákov, ktorý v rokoch 1990 – 2002 predstavoval 13,12 % (42 340 – 36 784 = 5 556). V celoštátnom meradle zníženie predstavuje len 3 890 osôb, čiže 0,88 %.
Ak vo svetle týchto údajov zisťujeme, koľko žiakov maďarskej národnosti by malo navštevovať strednú odbornú školu, tak v danom období môžeme registrovať schodok 1 518 žiakov, čo zodpovedá 18,10 percentnému úbytku.
Na Slovensku sa v rokoch 1990 – 2002 znížil počet žiakov navštevujúcich stredné odborné školy o 3 729 osôb, teda o 4,28 %. Zníženie počtu žiakov maďarskej národnosti o 1 036 osôb predstavuje už podstatne vyšší, 14,59 percentný relatívny úbytok.
Za ostatných 13 rokov došlo teda podľa vyššie uvedených podrobných údajov v oblasti stredného odborného školstva s vyučovacím jazykom maďarským k pomerne značnému úbytku žiakov, veď ich počet sa znížil o 22,05 % (o 1 044 osôb). Úbytok počtu žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským je takmer zhodný (22,57 %, 1 066 žiakov). Počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich slovenské školy však vzrástol o 30 osôb, teda o 1,26 %.
Tieto závery môžeme potvrdiť aj analýzou tzv. deficitu. Z podielu žiakov maďarskej národnosti zo všetkých mladistvých Slovenskej republiky, predstavujúcich vekovú skupinu 15 – 19-ročných sa dá vypočítať, koľko žiakov maďarskej národnosti by malo navštevovať stredné odborné školy. Deficit v tomto smere sa od začiatku deväťdesiatych rokov do roku 1993 vyšplhal z 18,11 % až na 37,38 percentné maximum. Ďalšie prehlbovanie tohto deficitu by bolo vyvolalo podstatné zníženie vzdelanostnej úrovne mládeže maďarskej národnosti. Tento schodok sa totiž neprejavil vo výraznejšom náraste študentov na gymnáziách, ani v stredných odborných učilištiach. Pozitívnym javom je to, že deficit študentov maďarskej národnosti na stredných odborných školách sa z 18,11 % roku 1990 postupne – i keď so značnými medziročnými výkyvmi – zredukoval na 12,26 % (804 osôb) roku 2002. Jedine túto vývojovú tendenciu skúmaného obdobia možno označiť za pozitívum, ktoré sa dá podoprieť aj štatistickými údajmi.
D) Sumarizujúc doterajšie analýzy môžeme konštatovať nasledovné: tak ako maďarské stredoškolské odborné vzdelávanie v maďarskom jazyku, aj odborné vzdelávanie žiakov maďarskej národnosti veľa stratilo zo svojich pozícií dosiahnutých v osemdesiatych rokoch, a to v absolútnom vyjadrení i v relatívnom porovnaní.
