Rovnako ako v prípade dotácií na výstavbu nájomných bytov aj pri tomto podprograme najviac dotácií smerovalo do obcí okresu Dunajská Streda, ale aj do okresov Senec, Trebišov a Košice-okolie. Všetky štyri okresy tvoria zázemie dvoch najväčších miest Slovenska. Ak uvažujeme aj ich podiel na dotáciách na výstavbu nájomných bytov, možno povedať, že bezprostredné okolie hlavných rozvojových pólov krajiny zachytáva rozvojový trend svojho spádového centra. Súvisí to s trendom sťahovania sa do bezprostredného okolia Bratislavy a Košíc – využívanie „malomestského“ až vidieckeho priestoru na bývanie a pritom stále ešte v dostupnej vzdialenosti k miestu práce.
Ak by sme rozmenili na drobné dotácie na budovanie technickej vybavenosti podľa investície, tak využitie týchto dotácií sa na území obývanom viac ako 10 %-ami obyvateľov maďarskej národnosti mierne odlišuje od celo-slovenského rozloženia použitia týchto prostriedkov. Na tomto území sa v priebehu rokov 2000-2002 investovali dotácie najmä do budovania komunikácií (35 % vs. 32 %) a plynofikácie (14 % vs. 11 %), zatiaľ čo v celoslovenskom meradle sa tieto dotácie použili viac na budovanie kanalizácie (30 % vs. 23 %) a elektrického vedenia (12 % vs. 10 %).
Tretí podprogram tohto podporného programu je zameraný na opravy funkčných porúch najmä panelových domov. Jeho využívanie obcami zo skúmaného územia nie je príliš veľké, takže sa mu ani nebudeme venovať.
Celkovo z dvoch podprogramov podpory rozvoja bývania bolo na skúmané územie poskytnutých v priebehu rokov 1996 – 2002 spolu viac ako 2,14 mld. Sk, čo predstavuje asi štvrtinu celkových dotácií programu pre územie Slovenska. Oblasť južného Slovenska je cieľom pomerne významného toku finančných prostriedkov, ktoré pomáhajú zlepšiť postavenie tohto územia voči iným ekonomicky lepšie postaveným regiónom priemyselného ekonomického jadra Slovenska.
3.2.3. Integrovaná sieť regionálnych rozvo-jových agentúr
Keď bola v roku 2000 na základe uznesenia vlády SR č. 738/2000 vytvorená integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr, mali byť tieto agentúry nositeľmi inštitucionálnej koordinácie v regiónoch. Už pri jej vzniku sa predpokladalo, že s postupom reformy verejnej správy a presunom kompetencií na samosprávne územné celky budú prvky siete regio-nálnych rozvojových agentúr slúžiť aj ako odborné pracoviská na tvorbu regionálnych programov a projektov samotným samosprávnym celkom.
Vznikom krajskej samosprávy a prebraním kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja vyvstala potreba redefinovať postavenie a úlohu integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr v systéme inštitucionálneho zabezpečenia regionálneho rozvoja na Slovensku. Regionálne rozvojové agentúry dostávajú od MVRR SR dotáciu na základe zmluvy, v ktorej je definované, aké úlohy majú realizovať. Príspevok za vykonávanie týchto činností v rokoch 2001 a 2002 predstavoval 540- tis. Sk pre regionálne rozvojové agentúry v neprioritnom regióne (v zmysle Integrova-ného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja SR, schváleného uznesením vlády č. 923/1999) a 1,2 mil. Sk pre agentúry v prioritnom regióne. V roku 2003 sa rozsah činností, ktoré sa regionálne rozvojové agentúry zaviazali zabezpečiť za príspevok od MVRR SR, zúžil na poskytovanie konzultačných služieb, predovšetkým o predvstupových a štrukturálnych fondoch a na úlohy vyplývajúce zo spolupráce s MVRR SR. Spolu s rozsahom činností sa znížil aj príspevok na 450-tis. Sk pre regionálnu rozvojovú agentúru v neprioritnom regióne a na 750-tis. Sk pre agentúru v prioritnom regióne.
