2.2. Voľby do orgánov územnej samosprávy vo vzťahu k maďarskej menšine
Volebné správanie sa obyvateľstva na juhu Slovenska je vo veľkej miere ovplyvnené jeho národnostným zložením. V tejto časti Slovenska sa v podstatnej miere volí podľa etnického princípu – územie s významným zastúpením maďarskej menšiny podporuje v drvivej väčšine maďarské politické strany, ktoré v parlamentných voľbách dosahujú pravidelne zhruba 10 % voličskú podporu.
Miestna úroveň je vo všeobecnosti citlivejšia na potreby národnostných menšín ako centrálna úroveň (Buček 2001). Maďarská menšina má dlhú históriu účasti na riadení miestnej úrovne samosprávy. Maďarské politické strany boli úspešné vo všetkých doterajších komunálnych voľbách. V roku 1990 bolo zvolených 164 starostov a primátorov za maďarské politické strany, prípadne v koalícii s nimi, čo predstavovalo 6 % celkového počtu zvolených starostov. V počte poslancov bol dosiahnutý ešte lepší výsledok – 10,5 % všetkých poslancov. V dvoch nasledujúcich komunálnych voľbách tieto podiely ešte narástli (tabuľka 4).
Historicky prvé voľby do orgánov samo-správnych krajov (predseda, poslanci zastupiteľstva) sa uskutočnili 1. a 15. decembra 2001. Bol uplatnený väčšinový volebný systém v jedno a viac mandátových volebných obvodoch. Voľby predsedov sa uskutočnili dvojkolovo, pričom volebným obvodom bolo územie celého kraja. Druhé kolo sa uskutočnilo iba vtedy, ak v prvom kole nezískal žiadny z kandidátov viac ako 50 % platných hlasov.
V prvom kole sa to podarilo iba predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja. Voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja sa uskutočnili jednokolovo a volebnými obvodmi boli hranice dnešných krajov. Bolo zvolených 8 predsedov krajov a 401 poslancov krajských zastupiteľstiev. Voľby sa vyznačovali nezvyklo nízkou volebnou účasťou, keď sa ich zúčastnilo asi 26 % občanov s volebným právom.
SMK ako strana s najvýraznejšou podporou obyvateľov maďarskej národnosti získala v týchto voľbách spolu 84 poslaneckých mandátov (20,9 %), pričom v Nitrianskom VUC získala takmer 60 % kresiel, v Trnavskom VUC 35 %, Košickom VUC 32 %, Banskobystrickom VUC 31 % a Bratislavskom VUC 13 % kresiel. Pokiaľ ide o voľbu predsedov samosprávnych krajov tak maďarskí kandidáti sa prebojovali do druhého kola v Nitrianskom a Trnavskom VUC, avšak ani v jednom prípade neboli úspešní, najmä kvôli fenoménu „etnickej mobilizácie“, t. j. aktivizácii voličskej účasti voličov „nemaďarských“ kandidátov (napr. Dostál 2002, Krivý 2002). Na základe účasti voličov vo voľbách sformuloval Krivý (2002) hypotézu o dominantnom vplyve „maďarského faktora” pri výsledkoch volieb. Sledovaním vzťahu medzi volebným výsledkom „pravicového bloku“ politických strán, v ktorom bola aj SMK, a výškou volebnej účasti vo všetkých obciach a v obciach s podielom maďarskej národnosti pod 5 % prišiel na to, že sa v obciach s vyššou účasťou viac darilo pravicovému bloku, najmä vďaka SMK.
Komunálne voľby prebehli v decembri 2002 s pomerne nízkou účasťou voličov – iba 49,51 % (v roku 1990 to bolo 64 %; v roku 1994 to bolo 52,2 % a v roku 1998 to bolo 53,9 %). V okresoch, kde podiel obyvateľov maďarskej národnosti predstavuje viac ako 10 % všetkých obyvateľov bola účasť voličov vyššia až na okres Lučenec. Z týchto okresov bola najvyššia účasť v okrese Veľký Krtíš, kde prišlo takmer 67 % oprávnených voličov. Pre SMK dopadli komunálne voľby veľmi priaznivo, keď v počte získaných miest starostov (234 = 8 %) ju predbehli len nezávislí kandidáti (32,7 %) a kandidáti HZDS (13,2 %). V počte kresiel v miestnych zastupiteľstvách ich síce predbehli v poradí ešte aj kandidáti za KDH (13,5 %), avšak v porovnaní s obsadenými starostovskými stolcami bol podiel získaných poslaneckých miest vyšší (2 052 = 9,5 % zo všetkých).
Presvedčivý výsledok nezávislých kandidátov na starostov aj v okresoch s výrazným zastúpením maďarskej menšiny naznačuje, že aj medzi nimi možno nájsť zástupcov tejto skupiny obyvateľov, hoci nekandidujúcich za maďarskú politickú stranu. Dokonca vo všetkých okresoch s podielom maďarskej menšiny viac ako 10 % obyvateľov získali nezávislí kandidáti viac miest ako kandidáti SMK (prípadne v koalícii s inými politickými stranami). Jedinou výnimkou bol okres s najvyšším zastúpením maďarskej menšiny, Dunajská Streda, kde takmer 58 % všetkých starostov malo politické krytie SMK, alebo jej koaličných partnerov. V prípade poslancov miestnych zastupiteľstiev sme v týchto okresoch nepozorovali takú „nadvládu“ nezávislých kandidátov. Podobne ako v prípade starostov aj tu bol iba jeden okres, ktorý sa odlišoval od ostatných. V okrese Revúca získali nezávislí kandidáti viac poslaneckých miest ako stranícki kandidáti SMK, zatiaľ čo v ostatných okresov to bolo naopak.
