GÖRFÖL, JENŐ. Ľudové umenie, folklór. In Madari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.
Situáciu v tejto oblasti po roku 1989 najviac ovplyvnila skutočnosť, že Csemadok, ktorý dovtedy riadil folkloristické dianie a činnosti v oblasti ľudového umenia, sa dostal do veľmi zlej finančnej situácie. Pre toto obdobie charakteristické postupné zakladanie profesijných združení, ktoré sa čiastočne alebo úplne osamostatňujú od Csemadoku. Likvidácia bratislavského Osvetového ústavu sa začala už skôr a jeho prácu – z nutnosti – prevzal Cse-madok. Ministerstvo kultúry SR stále znižovalo finančné dotácie Csemadoku, v dôsledku čoho sa zväz musel vzdať stálych platených pracovníkov, zrušili sa odborné referáty, oblastné výbory získali právnu subjektivitu. Tieto zmeny spočiatku výrazne neovplyvnili činnosť jednotlivých súborov, keďže ich prevádzkovateľom nebol žiadny volený orgán zväzu – okrem skupiny Szőttes.
Ako pomocný orgán Csemadoku a sčasti na jeho podnet vznikol Maďarský folklórny zväz na Slovensku (Szlovákiai Magyar Folklórszövetség), ktorý prevzal odborné riadenie ľudovoumeleckej a folkloristickej činnosti. Zakrátko počet jeho členov dosiahol 1 300. Pri svojej činnosti spolupracoval s partnerskými organizáciami doma i v Maďarsku, pri usporadúvaní rozličných akcií zas s oblastnými výbormi Csemadoku, s jeho miestnymi organizáciami, s kultúrnymi domami a so školami.
Roku 2000 vznikol Fond tradícií (Hagyomány Alap), ktorého hlavným profilom je zberateľská činnosť. Zameriava sa predovšetkým na tradičný tanec a na zhromažďovanie súvisiaceho hudobného materiálu. Okrem výskumu maďarského ľudového tanca na Slovensku sa zaoberá aj zbieraním tanečných tradícií iných národností žijúcich na Slovensku (cigánskych, rusínskych, rumunských atď.). Táto činnosť Fondu tradícií môže naše folkloristické hnutie obohatiť o nové prvky, ktoré môžu prispieť k regionálnej kultúrnej integrácii a k rozvoju kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Na podnet Maďarskej umeleckej skupiny Mladé srdcia, Maďarského folklórneho zväzu na Slovensku a Fondu tradícií vznikol v máji roku 2000 Archív tradícií (Hagyomány Archívum). K spojeniu síl týchto troch inštitúcií muselo dôjsť aj preto, lebo v predchádzajúcich rokoch sa síce každá z nich zaoberala národopisným zberateľstvom aj samostatne, ani jednej z nich sa nepodarilo vytvoriť potrebnú infraštruktúru a technické zázemie pre bezproblémovú činnosť.
Na základe vzájomnej dohody sa prevádz-kovateľom archívu stal Fond tradícií. Archív vznikol s cieľom poskytovania verejnoprospešných služieb, najmä pre domáce folkloristické hnutiu, ale aj pre laickú verejnosť.
V Archíve tradícií sa v súčasnosti nachádza viac ako 200 videokaziet s približne 600 hodinami obrazového materiálu. Rozsah zvukového materiálu dosahuje 300 hodín.
Roku 1953 sa založením súboru Ľudový (Népes) rozbehla zberateľská činnosť v obalsti maďarskej ľudovej hudby a ľudového tanca na území Slovenska. Vtedajší zamestnanci Csemadoku – Tibor Ág, András Takács a po nich nasledujúca mladšia generácia – uložili nazhromaždený materiál do archívu Csemadoku v Bratislave. Zbierka, ktorú systemizoval Tibor Ág, sa dostala do Etnologického centra Fórum inštitútu pre výskum menšín v Komárne. Materiál, ktorý sa nachádza na 112 páskach, doviezli v apríli 2003 do Dunajskej Stredy, kde ho uložili do Databázy ľudovej hudby, ktorá sa nachádza v budove Oblastného výboru Csemadoku v Dunajskej Strede. Zbierka sa postupne rozširuje. Vytvára sa filmotéka o domácich maďarských skupinách ľudového tanca, zbierajú sa všetky textové etnografické údaje a popri vynikajúcej technickej vybavenosti sa buduje aj odborná knižnica archívu. Jeho pracovníci vykonávajú výskumnú a spracovateľskú prácu. Speváckym krúžkom ľudových piesní, tanečným skupinám a ľudovým hudbám poskytujú odbornú pomoc. Vedúci pracovníci Databázy uzavreli dohodu o odbornej spolupráci s Ústavom hudobnej vedy Maďarskej akadémie vied (MTA Zenetudományi Intézet).
Tanečné súbory, ľudové skupiny, folklórne skupiny, spevokoly, ľudové kapely, ktoré pre-vádzkuje Csemadok a iné inštitúcie, či organizácie, svojimi vystúpeniami nahrádzajú nedostatok profesionálnych skupín. Ako poloprofesionálne, neskoršie profesionálne skupiny s podporou ministerstva kultúry pôsobili v hodnotenom období Maďarská tanečná skupina Mladé srdcia (Ifjú Szivek) a kapela Ghymes, ako poloprofesionáli Ľudovoumelecká skupina Szőttes. (Mladé srdcia vznikli roku 1957, Szőttes roku 1969.)
Szőttes je reprezentatívny súbor maďarskej kultúry ľudového tanca na Slovensku. Jej členovia sú amatéri, ktorí milujú ľudové umenie a jeho uchovávanie, rozvíjanie a odovzdávanie je ich srdcovou záležitosťou, popri tom sú ochotní obetovať 3-4 večery týždenne skúškam a absolvovať 35 až 45 vystúpení ročne. Szőttes vznikol s tým cieľom, aby pomohol vyhľadávať, zachovávať a rozširovať najkrajšie hodnoty domácich a spoločných maďarských ľudovoumeleckých tradícií, ako aj ľudovoumeleckých tradícií okolitých národov s osobitým zreteľom na ľudový tanec, ľudovú pie-seň, na vyhľadávanie a zachovávanie nástrojovej ľudovej hudby, a na scénografické spracovanie týchto tradícií. V rokoch 1989 – 2003 mala skupina Szőttes šesť premiér.
Tanečný súbor skupiny Mladé srdcia s kapelou Ghymes a so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom (SĽUK) sa roku 1993 zúčastnil na niekoľkotýždňovom turné v Japonsku a potom úspešne vystupoval na Celoštátnych kultúrnych slávnostiach v Gombaseku. Roku 1995 na Letnom prírodnom divadle tanca v Komárne vystupovali: tanečný súbor Mladé srdcia, kapela Ghymes, dunajskostredská tanečná skupina Istiglinc a Kistiglinc a komárňanský Súbor ľudového tanca Lodiar. Program sa predstavil aj v Budapešti. Na Medzinárodnom folklórnom festivale podunajských národov reprezentovali domáce hnutie ľudového tanca roku 1990 obec Brehov, roku 1993 Silická Brezová a roku 1997 Bidovce. Veľmi veľa súborov má možnosť vďaka pohraničným vzťahom medzi obcami predstaviť sa a vystupovať najmä v Maďarsku, ale po roku 1989 čoraz viac našich súborov navštevuje a vytvára priateľské vzťahy s tanečnými skupinami zachovávajúcimi tradície v Sedmohradsku, vo Vojvodine a v Pomurí (v Slovinsku). Po roku 1989 čoraz viac skupín môže hosťovať aj v západných štátoch (napr. Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko).
Premiéry dvoch smerodajných súborov Szőttes a Mladé srdcia boli vždy udalosťou, ktorá podstatne ovplyvnila hnutie ľudového tanca. Aj vystúpenia amatérskych skupín na medzinárodných festivaloch alebo niektoré významnejšie domáce premiéry dodali súborom nový dych.
Okrem už spomínaných skupín v skúmanom období vyvíjalo činnosť asi 90 amatérskych ľudovoumeleckých skupín (detské a dospelé tanečné skupiny, ľudové tanečné súbory).
Tanečné domy, ktoré sa udomácnili už dávnejšie, mali veľmi dobrý vplyv na hnutie ľudového tanca. Tanečné domy sa stali neodmysliteľnou súčasťou väčších ľudovoumeleckých podujatí. Tanečné tábory spočiatku prevádzkoval Csemadok, neskoršie od roku 1992 to bol Maďarský folklórny zväz na Slovensku.
Ludové umenie, folklór 441
Csemadok a Folklórny zväz ako právnický subjekt spočiatku vykonávali túto prácu spoločne, po postupnom úpadku a napokon celkovom vyschnutí štátnych zdrojov sa Folklórny zväz celkom odlúčil od Csemadoku, a potom sa už uskutočňovali ústredné ľudovoumelecké a folkloristické podujatia, školenia, zberateľská činnosť v odbore ľudového tanca a ľudovej hudby pod jeho odborným vedením. Prevádzkovateľmi súborov aj naďalej ostali obce, kultúrne domy, organizácie Csemadoku a v menšej miere aj jednotlivé podniky. Miestne podujatia boli organizované tými istými organizáciami, inštitúciami, oblastné akcie organizoval väčšinou oblastný výbor Csemadoku.
Prehľad najvýznamnejších podujatí, ktoré organizoval Maďarský folklórny zväz na Slovensku:
Celoslovenský ľudovoumelecký tábor (Szlovákiai Népművészeti Tábor), 1992 – 2000, Želiezovce, Veľké Úľany, Gombasek; Celoslovenské stretnutie tanečných domov a jarmok ľudovoumeleckých výrobkov (Szlovákiai Táncháztalálkozó és Népművészeti Kirakodóvásár), 1990 – 1999; Celoštátna súťaž detských folklórnych tanečných súborov (Kolárovo, Lučenec, Fiľakovo);
Celoštátna súťaž dospelých tanečných folklórnych súborov (1995, Tornaľa);
Celoštátna prehliadka dospelých tanečných folklórnych súborov (2000 – 2002, Komárno);
Základný kurz učiteľov ľudového tanca (1999-2001);
Kurz vedúcich záujmovej činnosti (2002 – 2003);
Dom ľudových hier; Posledná hodina – zberateľstvo ľudovej hudby (1999 – 2001).
Najvýznamnejšie celoštátne, oblastné a miestne podujatia Csemadoku:
Gombasecké slávnosti – roku 1998 zanikli, roku 2001 boli obnovené;
Folklórne slávnosti v Želiezovciach – roku 1994 ukončili činnosť, boli nahradené fes-tivalom v Martovciach;
Celoštátna súťaž ľudovej hudby Purpurová krásna ruža – I. ročník 1997, II. ročník
1999, III. ročník 2001, IV. ročník 2003; Kultúrne slávnosti gemerských Maďarov – Rimavská Sobota;
Poipliansky umelecký festival – Veľká nad Ipľom, Radzovce, Kalonda;
Okresné slávnosti piesní a tancov – Moldava nad Bodvou;
Juniáles – Veľká Čalomija;
Folklórny festival – Jelka;
Dolnovážsky juniáles – Galanta;
Okresné slávnosti piesní a tancov – Družstevný deň – Gabčíkovo;
Oberačkové slávnosti – Šamorín; Svätoštefanské slávnosti – Veľký Meder;
Detský folklórny festival – okres Nitra;
Okresné slávnosti piesní a tancov – Klížská Nemá;
Oberačkové slávnosti – Búč;
Okresné slávnosti piesní a tancov – Svodín, Gbelce;
Detský folklórny festival – Kamenín; Malinovské leto – Malinovo.
Iné ľudovoumelecké podujatia celoštátneho charakteru:
Súťaž ľudových piesní Jarný vietor vody zdúva (Tavaszi szél vizet áraszt népdalverseny)
– 2000, 2002. Zvukový materiál súťaže bol vydaný aj na CD. Zvukové záznamy súborov a sólistov si možno pravidelne vypočuť v programe Rádia Patria. Hlavným organizátorom súťaže je Maďarská redakcia Slovenského rozhlasu a Republiková rada Csemadoku.
Turíčny folklórny festival (Pünkösdi Nép-művészeti Fesztivál) – Martovce. Jeho tradícia začala po zániku slávností v Želiezovciach, v rokoch 1995 – 2004 sa konal deväťkrát. Program sa zameriava na vyzdvihnutie kresťanského charakteru Turíc, program je rozšírený o prózu, ruší sa jednostranná zameranosť na javiskové formy, priestor dostávajú výtvarné a iné výstavy, tu sa po prvý krát koná celo-štátna súťaž vo varení guláša. Organizátori: Základná organizácia Csemadoku Lajosa Vecseyho, Vzdelávací park Arpáda Fesztyho a Fond dobročinnosti obce Martovce.
Z uvedených podujatí je potrebné osobitne vyzdvihnúť celoštátnu súťaž ľudovej hudby Purpurová krásna ruža (Bíborpiros szép rózsa). Podujatie sa začína oblastnými predkolami, pokračuje ďalšími okresnými, regionálnymi kolami a po celoštátnom kole sa končí celoštátnym finále a galakoncertom. O popularite tejto súťažnej prehliadky svedčí aj to, že jej prvého ročníka sa zúčastnilo 160, druhého 223 a tretieho 300 súborov a jednotlivcov.
Prípravu súborov uľahčujú aj publikácie, ktoré vydal oblastný výbor. Hlavným organizátorom súťaže je Oblastný výbor Csemadoku v Dunajskej Strede. Celoštátne finále je zároveň predkolom súťaže v ľudovej hudbe súborov z Karpatskej kotliny, organizovanej Zväzom ľudovej hudby Lajosa Vassa (Vass Lajos Népzenei Szôvetség).
(Preložila Štefánia Kecskeméthyová)
GÖRFÖL, JENŐ. Ľudové umenie, folklór. In Madari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.
