St, 24. apríla 2024.

József Fazekas – Péter Hunčík: Predslov (Maďari na Slovensku 1989-2004)

Parlamentné voľby roku 1998 znamenali zásadný zvrat v živote krajiny. Mečiarovský režim vystriedala proeurópsky orientovaná Dzurindova vláda, ktorá potrebu reforiem deklarovala nielen slovne, ale vzala na seba
aj bremeno spojené s prechodnými ťažkosťami a nepopulárnymi opatreniami pri ich realizácii. Výsledkom týchto snažení bolo to, že európska a euroatlantická integrácia sa pre Slovensko opäť stali reálne dosiahnuteľnými
cieľmi. Na prekvapenie mnohých toľko kritizované strany vládnej koalície, okrem jednej,dosiahli dobrý výsledok aj v parlamentných voľbách roku 2002. Integračný proces začatý roku 1998 mohol teda pokračovať. V marci 2004 sa Slovenská republika stala členom NATO a 1. mája 2004 (spolu s ďalšími devia−
timi krajinami) sa pričlenila k Európskej únii.

Prvý zväzok nami predkladanej práce súhrnne spracúva bohaté udalosti spoločensko−politického, hospodárskeho a kultúrneho života obdobia pätnástich rokov od pádu komunizmu po pripojenie sa k Európskej únii,
videné optikou maďarskej menšiny na Slovensku. Až o päť rokov – podľa našich plánov znova zmapujeme situáciu maďarskej menšiny na Slovensku (teraz už ako občanov Európskej únie), budeme hľadať odpoveď aj na otázku, ako ovplyvnila táto nová situácia život a postavenie jednej z najpočetnejších autochtónnych (historických) menšín Únie, maďarskej menšiny na Slovensku. Takéto porovnanie poskytne zrejme aj autentický obraz o účinnosti európskeho systému na ochranu práv národnostných menšín Európskej únie,
a čo je nemenej dôležité, môže poskytnúť cenné ponaučenia pre predstaviteľov ostatných maďarských menšín žijúcich v Karpatskej kotline v krajinách mimo Európskej únie, ktoré bude možné využiť pri príprave ich prístupových zmlúv, prípadne pri vytváraní účinnejšieho systému na ochranu menšín.

Štruktúra publikácie, jej vnútorná stavba je prispôsobená kritériám zaužívaným pre spracúvanie „súhrnnej správy“, formátu v celej Európe známeho a obľúbeného, pravda, s tým rozdielom, že jednotlivé kapitoly umožňujú nazrieť do skúmaných oblastí prostredníctvom etnickej/národnostnej optiky. Pri skúmaní kultúry, školstva alebo demografického vývoja aplikujú naši bádatelia etnické/národnostné
hľadiská už dávno, ale takéto spracovanie hospodárskej politiky, regionálneho rozvoja, verejnej správy či práve zdravotníctva má v každom prípade novátorský, priekopnícky charakter. Pravda, na základe etnického/národnostného hľadiska nebolo možné spracovať všetky oblasti spoločenského života: o to sa editori ani neusilovali. Na druhej strane však
chcú spracovať pre maďarskú menšinu kľúčovú oblasť poľnohospodárstva a závery publikovať ako samostatnú monografiu.
Pri výbere autorov jednotlivých štúdií sme museli zohľadniť skutočnosť, že maďarská inteligencia na Slovensku je prevažne humanitne orientovaná – je veľmi málo odborníkov zaoberajúcich sa hospodárskym životom, regionálnym rozvojom či zdravotníctvom. Presnejšie povedané takíto odborníci existujú,
avšak väčšinou pracujú v takých slovenských alebo maďarských výskumných inštitúciách, ktoré sa v rámci daného vedného odboru nezaoberajú etnickými/národnostnými aspektmi skúmanej problematiky. Keď sme týchto prevažne mladých ľudí oslovili, spočiatku ich zadanie prekvapilo.
Nezdala sa im zvláštna ani tak požiadavka, aby v rámci svojho odboru analyzovali udalosti uplynulých pätnástich rokov z pohľadu maďarskej menšiny – to považovali z našej strany za prirodzený zámer, skôr sa čudovali
nad tým, že sa na nich s takýmto zadaním doteraz ešte nikto neobrátil.
Ich druhá reakcia však už bola skeptická. Jednak sa ukázalo, že v jednotlivých vedných odboroch je uplatnenie „menšinového hľadiska“ vážnym problémom. Keď hovoríme o južnom Slovensku, väčšinou myslíme na oblasti obývané maďarským obyvateľstvom, hoci v južných okresoch Slovenska žije viac
obyvateľov slovenskej národnosti ako maďarskej. Jedine v okresoch Dunajská Streda a Komárno prekračuje obyvateľstvo maďarskej národnosti podiel obyvateľstva slovenskej národnosti (83,3 % a 69,1 %). V dôsledku reorganizácie územno−správneho členenia vládou Vladimíra Mečiara roku 1996 sa postavenie maďarskej menšiny ešte viac skomplikovalo (a zhoršilo): ak berieme do úvahy dovtedajších 38 okresov, v 26,3 % z nich predstavoval
podiel maďarskej menšiny viac ako 20 %, po zmenách realizovaných roku 1996 však zo 79 nových okresov len 16,5 % patrilo do tejto kategórie. Čiastočná úprava územno−správneho členenia prijatá roku 2001 v období vlády Mikuláša Dzurindu tiež nepriniesla pre maďarskú menšinu zásadnú zmenu k lepšiemu.

Na druhej strane sme museli uznať, že v istých špecifických odboroch nie sú k dispozícii také údaje, ktoré by umožnili analýzu danej sféry z „národnostného aspektu“. Po vytvorení nových územnosprávnych celkov sa všetky dôležitejšie štatistické zisťoania spracúvajú v členení na kraje, resp. za Slovenskú republiku ako celok., Z týchto údajov je však možné zistiť len to, aký je vzťah sociálno−ekonomických indikátorov daného územného celku, v ktorom žijú aj Maďari, k celoštátnym hodnotám.

Pravda, aj naďalej sa zhotovujú podrobnejšie štatistiky v členení podľa okresov, napríklad v oblasti sociálnej politiky. Na prvých piatich miestach celoštátnej evidencie stavu a vývoja nezamestnanosti figuruje päť okresov z južného Slovenska, v ktorých podiel nezamestnaných presahuje 25 %. Ak sa však snažíme o precíznu analýzu, nemôžeme nechať bez povšimnutia, že v týchto oblastiach je výrazne zastúpená aj rómska menšina, čo analýzu ďalej sťažuje.

Počas prác na tejto publikácii museli naši autori, ktorí sa zaoberali procesmi zmeny režimu po novembri 1989, vznikom a vývinom systému maďarských menšinových strán, ich postavením a činnosťou či už v opozícii alebo vo vláde, prekonať vážne prekážky, keďže táto problematika nie je do dnešných dní dostatočne spracovaná a systemizovaná. Pred niekoľkými rokmi síce Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne začal realizovať výskumný program pod názvom Oral History, avšak práca postupuje pomaly, predovšetkým pre finančné ťažkosti. Nahraté rozhovory nie sú spracované a usporiadané, pričom pamäť priamych aktérov udalostí postupujúcimi rokmi slabne, nehovoriac o tých, ktorí medzičasom zomreli a vzali si svoje spomienky do hrobu.