Skúsenosti uplynulých pätnástich rokov nebudú užitočné len pre budúce generácie: kolektívnu pamäť maďarskej menšiny na Slovensku by mohli využiť aj Maďari v ostatných štátoch Karpatskej kotliny, ktorí žijú v menšinovom postavení, pri formovaní demokratizačných procesov vo svojej vlasti,
pri vytvorení vlastnej stratégie a príprave na vstup do Európskej únie.
Dúfame, že faktografický materiál nazhromaždený v predkladanej publikácii veľmi užitočne poslúži aj politikom v Maďarsku. Za ostatných pätnásť rokov sme neraz zistili, že ich poznatky o nás sú dosť chabé alebo práve
z dôvodu straníckych väzieb sú viazané na jeden zdroj. Táto skutočnosť tiež prispela k tomu, že jednotliví predstavitelia politickej elity v Maďarsku začali posudzovať politické zoskupenia maďarskej menšiny na Slovensku
cez prizmu domácej politickej scény, čím chtiac−nechtiac prispeli k ďalšiemu prehlbovaniu rozkolov aj v rámci maďarskej menšiny.
K vytvoreniu tejto situácie prispela samozrejme aj maďarská menšina na Slovenskutým, že nebola schopná jednoznačne sa vymedziť, jasne artikulovať svoje ciele. Naša publikácia si dáva za úlohu prispieť aj k náprave tohto neakceptovateľného stavu. Maďari na Slovensku boli ohromení, keď
sa zverejnili údaje vzťahujúce sa na národnostné zloženie obyvateľstva sčítania obyvateľov roku 2001. Odhliadnuc od tragických udalostí po druhej svetovej vojne, prvýkrát od roku 1950 došlo k poklesu počtu Maďarov žijúcich na Slovensku, a to o 47 000 osôb, navyše, ich podiel na celkovej populácii kle−
sol pod psychologickú hranicu 10% (9,7%). Slovenská republika ako celok zaregistrovala pritom skromný, 105−tisícový prírastok obyvateľstva. K takémuto vývoju došlo pritom nie v nejakom krvavom, chaotickom období,
ale v pomerne konsolidovanom desaťročí, zaručujúcom slušnú životnú úroveň. Po roku 1989 nebola na Slovensku zaznamenaná výrazná emigrácii osôb patriacich k národnostným menšinám, tak ako tomu bolo naprí−
klad v Rumunsku. Úbytok maďarského obyvateľstva, jeho asimilácia je výsledkom viac ako desať rokov trvajúceho procesu, ktorého príčiny maďarská menšina na Slovensku dodnes nepozná, neskúma a dodnes nevypra−
covala dlhodobú stratégiu na jeho zastavenie. Veľká miera zodpovednosti za zanedbanie tejto otázky spočíva tak na intelektuálnej elite ako i na politickej reprezentácii maďarskej menšiny.
Žiaľ, s podobnou nekompetentnosťou sa stretávame aj v oblasti regionálnej politiky, zdravotníctva, sociálnej politiky a školstva. Namiesto presadzovania prepracovaných odborných koncepcií sa pri prijímaní rozhodnutí uplatňuje často skostnatený politický spôsob argumentácie, u aktérov verejného života
absentuje schopnosť uzatvárať kompromisy.
Prebiehajúca reforma zdravotníctva na dlhé desaťročia predurčí úroveň zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo. Nepopierame nevyhnutnosť týchto dramatických, často i bolestivých reforiem, ale aj táto reforma obsahuje niekoľko etnicky špecifických neuralgických bodov. Občania maďarskej národnosti bez výnimky žijú v tých južných regiónoch, kde prevažujú nemocnice I. typu (mestské nemocnice) alebo II. typu (nemocnice v pôsobnosti vyšších územných celkov), ktoré sú v značnej nevýhode oproti fakultným nemocniciam vo veľkých mestách, zaradených do III. typu. Tie totiž malým nemocniciam odčerpávajú značné množstvo finančných
prostriedkov (dostávajú napríklad trojnásobne vyššie platby aj za chorých), v dôsledku čoho sú tieto schopné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť len na nižšej úrovni. Napriek týmto skutočnostiam nám nie je známe, akých odborníkov zapojila Strana maďarskej koalície, jediný politický reprezentant záujmov maďarskej menšiny na Slovensku, do prípravy zdravotníckej reformy, akú stratégiu pre−
akú stratégiu presadzovala v záujme toho, aby z pohľadu maďarskej menšiny rizikové a nevýhodné aspekty reformy neutralizovala. Žiaľ, aj pre maďarskú menšinu snáď naj citlivejšia oblasť – vzdelávanie, sa čoraz viac dostáva do vleku politiky. Popri nepochybne veľmi dôležitej otázke vysokoškolského vzde lávania v materinskom jazyku sme ako keby pozabudli na potrebu neodkladnej modernizá cie stredných škôl. Bez uskutočnenia potreb ných reformných krokov budú tieto školské zariadenia ťažko držať krok so slovenskými školami, ktoré sú v obnove už oveľa ďalej. Navyše je všeobecne akceptovaným faktom, že vývoj a upevňovanie národnej identity prebieha práve počas stredoškolských štúdií.
Z prezentovaných údajov vyplýva, že so základným školstvom nie sú vážnejšie prob lémy, počet žiakov, vybavenosť škôl a ich prí ťažlivosť sú primerané. Žiaci maďarskej národnosti sa štatisticky „strácajú“ kdesi medzi základnou a strednou školou. Po ukončení deviatej triedy rodičia často zvažujú otázku ďalšieho vzdelania svojho dieťaťa na základe praktických hľadísk. Ak zistia, že „programová ponuka“, či výsledky slovenskej školy v susednej ulici (obci) sú lepšie ako v prípade školy s vyučovacím jazykom maďarským, zapíšu svojho potomka tam.
Presadením založenia Univerzity J. Selyeho v Komárne splnila Strana maďarskej koalície jeden zo svojich predvolebných sľu bov. O rozvoj a rozšírenie maďarského vyso koškolského vzdelávania sa SMK usiluje od vstupu do vládnej koalície roku 1998. Uznesenie vlády SR z 21. januára 2001 navr huje Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vytvorenie samostatnej fakulty pre prípravu maďarských učiteľov, kultúrnych a osvetových pracovníkov. Projekt pripravený z poverenia Ministerstva školstva Maďarskej republiky roku 2000 navrhuje vytvorenie univerzity zameranej na ekonomické vedy a informatiku. Realizáciou týchto návrhov vzniká 11. no vembra 2003 Fakulta stredoeurópskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, 17. januára 2004 sa zas v Komárne koná ina uguračná slávnosť Univerzity J. Selyeho. Na Univerzite J. Selyeho sa v septembri 2004 začína vyučovanie v maďarskom jazyku na troch fakultách (Pedagogickej, Ekonomickej a na Teologickej fakulte reformovanej cirkvi). Príprava založenia Univerzity J. Selyeho sa po celý čas uskutočňovala pod politickou kuratelou, čo bolo vzhľadom na nutnosť zabezpečenia potrebného finančného zázemia pre jej činnosť aj akceptovateľné.
Elita maďarskej inteligencie a početný tábor vysokoškol ských učiteľov maďarskej národnosti však len nechápavo sledovali ďalší vývoj: ani vytvára niu profilu univerzity, ani zosúladeniu spo ločnej stratégie maďarských vysokoškolských inštitúcií, ani výberu vysokoškolských pedagógov nepredchádzal konsenzus založený na širokej odbornej diskusii zainteresovaných, konsenzus, ktorý by bol zárukou vytvorenia dlhodobo udržateľnej štruktúry maďarského vysokoškolského vzdelávania a jeho odbornej úrovne.
Bezpodmienečne sa musíme zmieniť aj o situácii katolíckej a reformovanej cirkvi. Kým počet obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku za posledné desaťročie klesol o 47 tisíc, počet maďarských veriacich vzrás tol asi o 25 tisíc. Význam cirkvi pri udržia vaní národnej identity a zodpovednosť kňazov maďarskej národnosti za osud maďarskej men šiny, sa jednoznačne potvrdili. Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má tradične maďarský charakter, v krátkom čase obnovila svoju autoritu a vplyv medzi veria cimi a skutočne pracuje ako autonómna orga nizácia, ktorej úloha pri budovaní komunity je nesporná. Situácia v rímskokatolíckej cirkvi a jej organizačná štruktúra je však diametrálne odlišná od reformovanej cirkvi. Otázka reformy slovenských diecéz je na programe dňa už dlhé roky, bolo by však naivné predpokladať, že sa tento proces ukončí založením tzv. maďarského biskupstva. Z ktorejkoľvek strany tento problém skúmame, musíme konštatovať, že k takémuto kroku ešte neexistuje potrebná vôľa ani na Slovensku, ani vo Vatikáne. Je však skutočne ťažko pochopiteľné, že napriek dlhé roky prebiehajúcim rokovaniam, dohadovaniam a napriek mnohým modliteb ným dňom, na ktorých maďarskí veriaci pre ukázali skutočnú kresťanskú pokoru, ešte stále nedostali takého maďarského (maďarsky hovoriaceho) rímskokatolíckeho pomocného biskupa, ktorého úlohou by bola starostlivosť o maďarských veriacich a riadenie maďarské ho kňazstva.
