Pi, 29. marca 2024.

József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a výskumu, vedecký život a vedecká literatúra

Už sme spomenuli, že časopis Irodalmi Szemle aj naďalej sporadicky publikuje odborné, predovšetkým etnografické, jazykovedné a literárnovedné články. Ďalší maďarský literárny časopis, ktorý vychádza na Slovensku, Kalligram, z času na čas tiež vydáva (vydával) štúdie, ktoré presahujú rámec krásnej literatúry v úzkom slova zmysle (napr. mono-tematické číslo o Zsuzsanne Erdélyi). Vydavateľstvo Kalligram, ktorému časopis patrí, vydáva aj publikácie s vedeckou tematikou (historické, miestopisné, archeologické, etnografické, literárne, jazykovedné) a v rámci edície Csallóközi Kiskönyvtár [Malá knižnica Žitného ostrova] publikuje historické, etnograficko-vlastivedné, dialektologické malé monografie, zväzky štúdií, ktoré sa zaoberajú Žitným ostrovom a jeho bezprostredným okolím. Aj edíciu Mercurius Könyvek Spoločenskovednej výskumnej skupiny Mercurius vydáva vydavateľstvo Kalligram a vychádzajú v nej predovšetkým práce z oblasti histórie, demografie, sociológie a jazykovedy (Kocsis 2000, 184 – 187).

Pred zmenou režimu sa vydávaniu maďarských kníh aj s vedeckou tematikou (oficiálne: populárno-vedeckých publikácií) venovalo jediné vydavateľstvo, Vydavateľstvo Madách. Po roku 1989 Vydavateľstvo Madách stratilo svoju hegemóniu a popri už spomínanom vydavateľstve Kalligram sa vydávaním kníh zaoberajú medzi iným aj vydavateľstvá ABArt, Lilium Aurum, Méry Ratio a Nap (Liszka 2003a).

Popri vyššie spomenutých vydavateľstvách sa publikačnou činnosťou občas zaoberajú aj menšie miestne či regionálne nadácie, resp. samotné obce. Tieto publikácie však spravidla nespĺňajú kritériá vedeckej náročnosti, majú skôr vlastivedný charakter. Výnimku predstavuje činnosť Nadácie Istvána Gyurcsóa pri Oblastnom výbore Csemadoku v Dunajskej Strede. V jej gescii vychádzajú Knihy Nadácie Istvána Gyurcsóa, zamerané najmä na etnografické témy či výskum ľudovej hudby.

Po zmene režimu bolo vydávanie informačných materiálov a ročeniek vidieckych štátnych múzeí väčšinou zrušené, prípadne vychádzajú s veľkým oneskorením. Aj dnes sa ešte občas objavia ročenky múzeí v Komárne a v Dunajskej Strede. Ročenka Tekovského múzea v Leviciach bola pred rokom 1989 vydávaná výlučne v slovenskom jazyku, niekedy sa nanajvýš doplnil maďarským resumé.

V súčasnosti chýba už aj resumé. Po zmene režimu však obnovil svoju činnosť Gemerskomalohontský múzejný spolok. Právnu kontinuitu s niekdajším spolkom zdôrazňuje aj tým, že aj v číslovaní svojej ročenky, vydávanej výlučne po maďarsky, pokračuje v číslovaní straých ročeniek. S podtitulom Az északi magyar peremvidékek lapja [približne: Časopis severných okrajových oblastí maďarského jazykového územia] vychádza štvrťročne vlastivedný časopis Gômôrország [Gemersko]. Svojím charakterom najviac pripomína časopis Honismeret [Vlastiveda], vychádzajúci v Maďarskej republike.

Aj z uvedeného je zrejmé, že dnes je už možné zverejňovať výsledky maďarského vedeckého bádania na Slovensku aj v rozličných domácich periodikách a edíciách. Tieto publikácie – okrem malých výnimiek – sa môžu dostať do knižnice akejkoľvek významnejšej maďarskej či inej zahraničnej vedeckej inštitúcie, na stôl bádateľov, ktorí sa danou tematikou zaoberajú. Napriek tomu je však ešte stále potrebné a žiaduce, aby maďarskí výskumní pracovníci zo Slovenska publikovali aj v periodikách vychádzajúcich v Maďarskej republike. Je to dôležité na jednej strane preto, že je užitočné občas si zmerať sily v konfrontácii s vyspelejším partnerom, na druhej strane je potrebné, aby sa maďarskí bádatelia zo Slovenska reálne zapojili do „krvného obehu“ univerzálnej maďarskej vedeckej učenosti. V tejto súvislosti sa rozhodne musíme zmieniť o jednom z aspektov maďarského vedeckého života na Slovensku, o ktorom sa hovorí málo, alebo len okrajovo. Ide o publikovanie prác maďarských výskumných pracovníkov na Slovensku v iných jazykoch, čo považujeme v každom prípade za potrebné. V slovensko-maďarskej relácii je prirodzené, aby sa výsledky bádania po/popri publikovaní v maďarskom jazyku zverejnili predovšetkým po slovensky, pretože aj zo strany slovenských bádateľov existuje záujem o spoznanie výsledkov maďarských výskumov. Výsledky je však potrebné prezentovať aj vo svetových jazykoch (hlavne nemeckom a anglickom). Popri snahe o aktívnu prítomnosť na stránkach zahraničných odborných časopisov, maďarské výskumné inštitúcie na Slovensku by sa aj v rámci svojich vlastných edícií mali snažiť publikovať najvýznamnejšie výsledky vo svetových jazykoch (ako sa o to usilujú napríklad zostavovatelia publikácie Acta Ethnologica Danubiana).