Maďarská komunita na Slovensku priniesla obeť tým, že svoju politickú reprezentáciu, SMK, vyslala do slovenskej vlády. Urobila tým službu Slovensku. Predovšetkým zahraničnopolitickú, v druhom rade vnútropolitickú. V zahraničnej politike veľkou mierou prispela k zaručeniu smerovania Slovenska do západných integračných zoskupení, k uvoľneniu jeho zahraničnopolitickej izolácie, a tým postupne aj k tomu, že sa krajina dostala do čela kandidátov európskej integrácie.37 Spomedzi priorít SMK sa naplnil cieľ členstva Slovenskej republiky v EÚ a NATO. V krajine sa naštartovali a úspešne pokračujú dôležité reformné procesy. Zásluha SMK vo vzťahu k vnútropolitickým procesom spočíva v tom, že sa podarilo zmierniť obavy a odmietavý postoj slovenskej spoločnosti voči Maďarom. Prispelo to k zvýšeniu úroveň politickej kultúry Slovákov, najmä čo sa týka formy a miery akceptácie menšín; posunu Slovákov smerom k ústretovejším postojom. Vládna pozícia SMK pomohla v tomto smere dosiahnuť malý, ale citeľný pokrok. Uvoľnila sa protimaďarská atmosféra, SMK prispela k medzinárodnému uznaniu Slovenska.
Úspešnosť, resp. neúspešnosť konkrétnych snažení, zameraných na zlepšenie situácie maďarskej menšiny počas účinkovania SMK vo vláde, môžeme posúdiť aj podľa toho, za cenu akých kompromisov ich dosiahla. Vybojované, „vyhádané“, vyvzdorované výsledky sa zrodili buď za cenu tvrdých kompromisov alebo to boli polovičaté riešenia, či riešenia typu „lepšie ako nič“. Maďarská menšina na Slovensku sa pritom musí rozhodnúť – kolektívne aj každý individuálne – ako sa postaví k situácii, keď je pohár spolovice plný: poteší sa tomu, že je už poloplný, alebo zatrpkne, že je ešte len poloprázdny. Ale musí sa rozhodnúť aj v tom, akým spôsobom bude bojovať za to, aby bol pohár celkom plný.
Najvýznamnejšie výsledky v oblasti vzdelávania dosiahla SMK zriadením maďarskej univerzity v Komárne a prijatím opatrení o národnostnom školstve. Zavedenie dvojjazyčných vysvedčení a dvojjazyčnej školskej administratívy na školách s vyučovacím jazykom maďarským je možné tiež zaradiť medzi úspechy. Úspechy v úprave používania menšinových jazykov (zákon, ratifikácia a implementácia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov) sa zrodili za cenu tvrdších kompromisov a možno ich považovať za úspechy typu „lepšie ako nič“. Podobne môžeme hodnotiť, t. j. za čiastkový úspech môžeme považovať polovičatú reformu verejnej správy. Nepodarilo sa zaviesť model s 12 župami a nepodarilo sa vytvoriť vyššie územné celky s väčšinovým maďarským obyvateľstvom. Rozdelenie kompetencií a právomocí vo verejnej správe je však povzbudzujúce a nádejné, lebo zabezpečuje (najmä prvostupňovým a druhostupňovým územným samosprávnym orgánom) možnosť rozhodovania o niektorých otázkach týkajúcich sa aj maďarskej menšiny na miestnej úrovni (napr. v otázkach škôl, vzdelávania a kultúry).
Medzi úspechy možno zaradiť výsledky dosiahnuté na regionálnej úrovni. Tým, že SMK je súčasťou vládnej moci a obsadila v slovenskej vláde posty ministrov výstavby a regionálneho rozvoja, pôdohospodárstva a životného prostredia, sa vytvoril väčší priestor na hospodársku a sociálnu kohéziu regiónov obývaných maďarskou menšinou. Z vládnej pozície zabezpečuje prístup k investície z fondov regionálneho rozvoja aj maďarským regiónom.
Prostredníctvom pozícií dosiahnutých vo verejnej správe nadobudli predstavitelia maďarskej menšiny na regionálnej úrovni a na úrovni miestnych samospráv reálny vplyv na rozhodovacie procesy. Posty prednostov a ich zástupcov im dávajú možnosť priaznivo ovplyvňovať sociálnu a hospodársku situáciu na južnom Slovensku. Môžu sa uchádzať o regionálne rozvojové zdroje a ich prostredníctvom napomáhať podnikom vytvárať nové pracovné miesta. Naštartovaním regionálnych komunitných investícií môžu prispieť k hospodárskej a sociálnej kohézii a rozvoju území obývaných maďarskou menšinou. Medzi neúspechy môžeme zatiaľ zaradiť aktuálny stav ohľadom pôdy neznámych alebo neexistujúcich vlastníkov. Rozumným a trpezlivým politizovaním sa však aj v tejto veci môže zrodiť kompromisné riešenie, čo v prípade priaznivých okolností môže znamenať aj nejakú formu odškodnenia za následky Benešových dekrétov. Na konečné riešenie však ešte treba čakať. Úspechom je aj to – i keď to nie je úspech na prvý pohľad viditeľný – že sa vytvorili politické a organizačné podmienky na modernú prípravu a vzdelávanie ľudských zdrojov pre oblasť verejnej správy a zabezpečili sa pre ňu aj isté finančné prostriedky.
Stabilnej pozícii SMK na Slovensku napomáha aj strategicky správna voľba Bélu Bugára do čela strany, pretože ho akceptujú nielen voliči SMK, ale aj Slováci. Osobnostné a politické kvality Bélu Bugára prispievajú k úspešnosti pôsobenia SMK vo vláde. Jeho najväčšou zásluhou je však to, že sa ako politik maďarskej národnosti dokázal dostať do priazne Slovákov. Je stabilne najpopulárnejším a najdôveryhodnejším politikom medzi Maďarmi, u Slovákov dosahuje v ukazovateli dôveryhodnosti trvale druhé až tretie miesto zo všetkých politikov. V očiach demokratickej verejnosti stojí z hľadiska dôveryhodnosti a spoľahlivosti na čele slovenskej politickej elity.
Ak zvažujeme všetky za a proti účinkovania SMK vo vláde, vynára sa otázka, aké alternatívy sa SMK ponúkajú v prípade vystúpenia z vlády a odchodu do opozície. V podmienkach určovaných zakomplexovanou väčšinovou spoločnosťou by znova mohla fungovať len ako dokonale ignorovaná opozičná strana. Je viac než otázne, či by sa porovnateľné výsledky dali v slovenských podmienkach dosiahnuť „principiálnou”, radikálnou menšinovou politikou, ktorá je síce v zásade transparentnejšia, ale z pohľadu každodenných reálnych skutkov by mala pravdepodobne negatívnejšie následky. Jednu z možných odpovedí na túto otázku ponúkajú práve volebné výsledky SMK roku 2002 a jej zosilnené postavenie v druhej vláde Mikuláša Dzurindu.
