Pokročme ďalej a porovnajme v okrese Sobrance výsledky prezidentských volieb s výsledkami z parlamentných volieb. Relevantné údaje sme zhrnuli do tabuľky 16.
Vidíme, že mikroregión obcí v územnom obvode okresu Sobrance vykazuje veľmi podobné vzorce volebného správania ako vyššie skúmaný mikroregión na sever od Nových Zámkov. V oboch prípadoch ide o oblasť asi tridsiatich obcí, na etnickom pomedzí, ktoré boli v období 1939 – 1945 pričlenené k Maďarsku. Táto okolnosť ako súčasť kolektívnej pamäte zrejme stále zohráva vo vedomí obyvateľov určitú úlohu. Nemusí byť v určovaní volebného správania jediná, ale je pravdepodobne silno prítomná a je ľahko aktivovateľná nacionálno-populistickými impulzmi zo slovenskej, či maďarskej strany. Je ťažké si predstaviť, aký iný relevantný faktor môže byť príčinou výrazne odlišného volebného správania obyvateľov okresu Sobrance aj v porovnaní s voličmi v ostatných okresoch Košického kraja, ktorý ako celok je poznačený nedostatkom rozvojových impulzov a pomerne nepriaznivou ekonomickou a sociálnou situáciou.
VolEbné spRÁvANÍE obyvATElov MÍEST NA nÁRodnosTNE ZMÍEŠANOM ÚZEMÍ
Doteraz sme analyzovali volebné správanie Slovákov (Nemaďarov, nevoličov SMK) v obciach. Zistili sme, že volebné správanie Slovákov v týchto obciach sa zásadným spôsobom nelíši od volebného správania Slovákov v sídlach vidieckeho typu všeobecne na Slovensku. V niektorých mikroregiónoch a slovenských enklávach na južnom Slovensku je podpora národno-sociálneho bloku slovenských strán dokonca výrazne vyššia ako celoštátny priemer.
Pozrime sa teraz, aká je situácia v mestách ležiacich na národnostne zmiešanom území. Do tabuľky 17 sme zahrnuli výsledky parlamentných volieb 2006 v 20 mestách na južnom Slovensku. Sústredili sme sa na tie slovenské strany, ktoré získali nad 3 % hlasov, a ktoré sme prezentovali aj z hľadiska hodnotovej orientácie ich voličov v grafoch 1 a 2. V stĺpcoch s označením „občiansky blok“ a „národný blok“ sme uviedli kumulovaný údaj za všetky strany, zúčastnené na voľbách, pričom pri ich zaradení do jednotlivých blokov sme sa rozhodovali na základe ich programov, ich historického vývoja a na základe vyhlásení ich vedúcich predstaviteľov. Do občianskeho (pravi-cového) bloku sme teda okrem SDKÚ, KDH a SF zaradili aj Misiu 21 – Novú kresťanskú demokraciu (Misia 21), Alianciu nového občana (ANO), Občiansku konzervatívnu stranu (OKS), Prosperitu a slobodu (PS), Agrárnu stranu vidieka (ASV), a stranu NÁDEJ. Do národného (národno-sociálneho, národno-populistického) bloku sme okrem SMER-u, HZDS a SNS zaradili aj Ľavicový blok (ĽB), Stranu občianskej solidarity (S.O.S.), Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), Hnutie za demokraciu (HZD), Komunistickú stranu Slovenska (KSS) a Slovenskú ľudovú stranu (SĽS). Za základné kritérium pre toto zaradenie sme zvolili zaradenie na hodnotovej škále podľa grafu 1 a 2 tejto štúdie. Kumulovaný údaj za národno-sociálny blok sme v poslednom stĺpci porovnali s úspešnosťou Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009, ktorý sa jednoznačne deklaroval za kandidáta tohto bloku. Údaje sú uvedené v podobe prepočítanej na nevoličov SMK. S určitou malou chybou môžeme tieto údaje považovať za zrkadlo volebného správania etnických Slovákov v daných mestách.
Tabuľku sme rozdelili na dve časti. Údaje uvedené v hornej časti tabuľky sa vzťahujú na mestá nachádzajúce sa na etnickom pomedzí, s menej ako polovičným zastúpením Maďarov. Údaje v dolnej časti sa vzťahujú na mestá nachádzajúce sa v oblasti kompaktnejšieho osídlenia maďarskej menšiny, s väčšinovým podielom obyvateľov maďarskej národnosti.
Tabuľka 17. Parlamentné voľby 2006 a prezidentské voľby 2009 v mestách na južnom Slovensku (%). Pri analyzovaní údajov si ako prvú signifikantnú skutočnosť môžeme všimnúť relatívne výraznú odlišnosť volebného správania Slovákov v dvoch mestách, ktoré sa nachádzajú v sfére vplyvu Bratislavy. V Šamoríne a Senci sú vzorce volebného správania Slovákov veľmi podobné správaniu voličov v Bratislave. Aj v parlamentných voľbách 2006, aj v prezidentských voľbách 2009 tu vyhrali strany, respektíve kandidátka občianskeho (občianskokonzervatívneho) bloku. Vo všetkých ostatných mestách – a to bez ohľadu na podiel zastúpenia Slovákov a Maďarov v danom meste – však v roku 2006 vyhrali strany národno-sociálneho (populistického) bloku. Niekde toto víťazstvo bolo veľmi tesné, niekde výraznejšie, avšak reálne.
Ďalej si môžeme všimnúť, že podpora národno-sociálneho bloku bola silnejšia v strednej a východnej časti južného Slovenska, ako na západe. Najväčšiu podporu mali strany tohto bloku medzi Slovákmi v Novohrade a Gemeri. V Lučenci, Fiľakove, Rimavskej Sobote, Tornali bola podpora tohto bloku veľmi výrazná, dosahujúca až 60 %. Zároveň možno konštatovať, že podpora v tomto regióne ostala zachovaná aj v prezidentských voľbách 2009. Pre ostatné mestá južného Slovenska je naopak typické, že podpora národného bloku sa od volieb 2006 predsa len znížila. Úspešnosť národno-populistických strán bola v oboch voľbách vo všetkých mestách južného Slovenska – okrem Novohradu a Gemera – nižšia ako celoslovenský priemer. Rozdiel bol výraznejší vo voľbách 2009, čo znamená, že tendencia podpory uvedených strán v týchto mestách klesá.
V Novohrade a Gemeri je podpora národno-sociálneho bloku v priemere vyššia ako v Medzibodroží a Použí (oblasť okolo Kráľovského Chlmca a Veľkých Kapušian), kde je sociálna a ekonomická situácia porovnateľne zlá. Predpokladáme, že táto skutočnosť vyplýva z toho, že v Novohrade a Gemeri sa snúbia dva javy: značná časť Rómov, vrátane Rómov „maďarských“ sa zrejme presunula do tábora voličov národno-populistického bloku, a zároveň je tu silnejšie zastúpená tá skupina Slovákov, pre ktorú postoj k národnej otázke je významným faktorom pri volebnom správaní.
K podobným záverom môžeme dôjsť aj pri analýze vnútorného rozvrstvenia hlasov v rámci národno-populistického bloku. Vzájomný pomer hlasov SMER-u a bloku HZDS + SNS sa vychyľuje k strane SMER smerom na východ. Podpora SNS na úplnom východe je veľmi malá. Na západe je celková podpora bloku SMER + HZDS + SNS o niečo nižšia ako na východe, v rámci neho je však relatívny podiel bloku HZDS + SNS vyšší ako na východe. Zaujímavá je stále relatívna silná podpora HZDS v takmer homogénne maďarskom jazykovom prostredí na Žitnom ostrove. V Dunajskej Strede a Veľkom Mederi dosiahla podpora strany Vladimíra Mečiara ešte aj v roku 2006 dvojnásobnú hodnotu oproti celoštátnemu výsledku tejto strany, rovnakú ako SMER. Môžeme vysloviť hypotézu, že časť tunajších Slovákov, relatívne izolovaných v maďarsky hovoriacom prostredí (podvedome) volia politikov, od ktorých očakávajú ochranu svojich národných záujmov. Túto ochranu však nevidia vo vulgárno-primitívnom štýle Jána Slotu, lídra SNS, ale skôr v silnej ruke Vladimíra Mečiara, prípadne Roberta Fica.
Ak porovnáme volebné výsledky jednotlivých blokov v mestách a na vidieku na južnom Slovensku, vidíme podobný jav, ako všade inde: v mestách je podpora národno-populistického bloku o niečo nižšia ako na dedinách. Napriek tomu možno konštatovať, že ani tu nie je rozdiel až taký výrazný, ako by sme to mohli očakávať na základe predpokladu, že tam, kde Slováci a Maďari žijú naozaj premiešaní a v ustavičných interakciách, bude aj miera podpory občiansko-pravicových strán podstatne vyššia, ako tam, kde sú od seba izolovaní.
V nasledujúcej tabuľke porovnáme výsledky parlamentných volieb 2006 a prezidentských volieb 2009 v južných okresoch celkovo a v mestských sídlach nachádzajúcich sa na území jednotlivých okresov, všetko premietnuté na nevoličov SMK, resp. na nemaďarských voličov. Údaje pre parlamentné voľby 2006 sme opäť vypočítali tak, ako pri tabuľke 14, čiže sme zohľadnili hlasy všetkých strán kandidujúcich vo voľbách. Rozdelili sem ich na dve skupiny, ktoré sme pracovne nazvali „občiansky blok“ a „národný blok“.
Trendy sú na základe analýzy tejto tabuľky možno ešte zreteľnejšie ako na základe tabuľky 17. Vidíme, že na úrovni okresov prehral národný blok v oboch voľbách len v okresoch Senec a Dunajská Streda. Za hlavnú príčinu považujeme vplyv Bratislavy. Na úrovni miest nachádzame tiež len dve mestá: Senec a Šamorín. Tretie mesto, kde vo voľbách 2006 národný blok neuspel, bol Kráľovský Chlmec, avšak na druhej strane vo voľbách 2009 tu Ivan Gašparovič vyhral pomerne výrazne. Príčiny tohto javu budeme hľadať nižšie, keď sa budeme osobitne venovať vývoju volebného správania štyroch vybraných miest na južnom Slovensku: Šamorína, Komárna, Tornale a práve Kráľovského Chlmca.
Vo voľbách roku 2006 dominoval vo všetkých ostatných okresoch a mestách južného Slovenska národný blok. Zaujímavé je však sledovať, ako sa zmenili preferencie v období 2006 – 2009. Vo všetkých mestách západnej časti južného Slovenska došlo k výraznému poklesu úspešnosti kandidáta národného bloku: rozdiel predstavuje 6 až 20 %. Jedinou výnim kou sú Levice, ktoré však už ležia de facto za etnickým pomedzím. Podobný jav pozorujeme aj na úrovni okresov západnej časti južného Slovenska: aj tu došlo k poklesu ziskov národného bloku. Výnimku tvorí obvod Nové Zámky, okres Levice a Šaľa. Tu zrejme pôsobí efekt etnického pomedzia, ktorý sme podrobne prezentovali pri analýze volebného správania 30 slovenských obcí na sever od Nových Zámkov.
