Značne rozdielny obraz sa nám naskytá pri skúmaní volebných výsledkov v strednej a východnej časti južného Slovenska. Tu na úrovni okresov vyhral medzi Slovákmi aj v roku 2006, aj v roku 2009 národný blok, a to pomerne výrazne. Na úrovni miest je však situácia trochu iná. Národný blok ustúpil zo svojich pozícií v Rožňave, Moldave aj vo Veľkých Kapušanoch. Stabilne si zachoval podporu v mestách Novohradu a západnej časti Gemera. Vysvetlenie sa núka v ťaživej ekonomickej a sociálnej situácii a v tom, že značná časť Rómov, ktorí sa unúvali k urnám, hlasovali zrejme za kandidátov národno-sociálneho bloku, tak, ako sme to osvetlili na príklade jednotlivých obcí s veľkým podielom rómskeho obyvateľstva.
Môžeme teda urobiť predbežný záver. V štúdii sme sa snažili dokázať, že povrchný pohľad na agregované výsledky volieb v národnostne zmiešaných okresoch zvádza k mylnému názoru, že podpora národného bloku je medzi Slovákmi v národnostne zmiešaných oblastiach južného Slovenska podstatne nižšia ako na severe. Nie je tomu celkom tak. Napriek tomu možno konštatovať, že táto podpora je na ústupe, a od roku 2006 – hlavne v mestách – značne poklesla.
Zdanlivo tomuto tvrdeniu protirečia výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2009. Občiansko-pravicový blok totiž získal len jedno „čisté“ víťazstvo, keď ukoristil miesto predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Aj v počte poslancov regionálnych zastupiteľstiev ustúpil zo svojich pozícií z roku 2005. S výsledkami regionálnych volieb však podľa nášho názoru treba zaobchádzať opatrne z niekoľkých dôvodov. Volebná účasť bola veľmi nízka – len o niečo vyššia ako 20 %. V Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, ktoré zahrňujú slovensko-maďarské národnostne zmiešané územie, vznikali bizarné koalície a boli uzatvárané rôzne netradičné zákulisné dohody. Tieto privodili situáciu, ktorá znemožňu-je jasný pohľad na skutočné pomery síl medzi občiansko-pravicovým a národno-sociálnym blokom v uvedených krajoch.
Na záver tejto časti sa detailne pristavíme pri analýze volebného správania Slovákov v štyroch vybraných mestách južného Slovenska: v Šamoríne, Komárne, Tornali a Kráľovskom Chlmci. Ich voľbu odôvodňujeme nasledovnými faktormi. Vyberáme dve mestá v západnej časti južného Slovenska. Z nich jedno – Šamorín, leží v sfére vplyvu hlavného mesta Bratislavy. Komárno je tradičným kultúrnym a symbolickým centrom Maďarov na Slovensku, avšak nachádza sa tu pomerne silná a uvedomelá slovenská komunita. V rámci nej sú zastúpení „starí Komárňania“, povojnoví presídlenci z Maďarska, potomkovia Slovákov (Čechov), ktorí sa sem prisťahovali po 1. svetovej vojne, či po 2. svetovej vojne, ako aj Slováci, ktorí sa sem prisťahovali z okolitých slovenských enkláv. Obidve mestá patria do územia, ktoré si stále udržiava relatívne vysoký ekonomický a sociálny štandard, i keď nezamestnanosť je aj v Komárňanskom okrese pomerne vysoká, výrazne vyššia ako v Šamoríne.
Druhé dve mestá – Tornaľa a Kráľovský Chlmec – sa nachádzajú na území s veľmi nízkou úrovňou rozvojových impulzov, vysokou mierou nezamestnanosti a pomerne vysokým podielom zastúpenia rómskeho obyvateľstva, ktorého značná časť sa oficiálne (aspoň donedávna) prihlasovala k maďarskej národnosti.
Pri porovnaní zmeny volebného správania Slovákov v Šamoríne a Komárne si všímame niekoľko skutočností. Vidíme rapídny a v zásade priamočiary ústup z pozícií ľavicovo-populistických a nacionálno-populistických strán v Šamoríne, ktorý sa len mierne zbrzdil v roku 2002, avšak pokračoval v roku 2006, napriek celoštátnemu úspechu týchto strán. V Komárne je naproti tomu pomer medzi oboma blokmi (občiansko-pravicovým a národno-sociálnym) relatívne vyvážený, s výnimkou roku 1998, keď aj tu došlo k výraznému efektu proti-mečiarovskej voľby. Vidno tu zreteľný rozdiel v porovnaní so situáciou slovenských enkláv v Komárňanskom okrese, čo je zrejmé z príkladu Duloviec, ktorý znázorňuje graf 7. Podpora národnosociálneho bloku je tu takmer konštantná, dochádza len k vnútorným presunom medzi jednotlivými stranami. (Voliči HZDS postupne prechádzajú k SMER-u a k SNS.)
