Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správaníe


Zaujímavé je aj porovnanie dvoch miest na východe, nachádzajúcich sa v regiónoch s výrazne nepriaznivými rozvojovými indikátormi. V Tornali sledujeme postupný nárast vplyvu národno-sociálneho bloku. V rámci neho prevažujú strany ľavicovo-populistické, avšak vidno aj znepokojujúci trend nárastu vplyvu oboch krajných extrémov: SNS aj KSS. V Kráľovskom Chlmci je charakteristická prevaha ľavicových vzorcov volebného správania. Avšak vidíme značné výkyvy v podpore jednotlivých strán. Je pravdepodobné, že aj v roku 1998 tu voliči zareagovali skôr na ľavicovo-populistické posolstvá strán, ktoré tu zaraďujeme do občiansko-pravicového bloku, teda SDK a SOP. (Napríklad na sľub Mikuláša Dzurindu o dvojnásobných platoch, či na v zásade ľavicovo-populistickú kampaň Rudolfa Schustera.) Vidíme totiž, že do SOP a SDK sa presunuli značná časť bývalých voličov SDĽ. V ostatných dvoch voľbách sa pomery medzi občiansko-pravicovým a národno-sociálnym blokom vyrovnali. Z údajov grafu je však jasné, že v rámci národno-sociálneho bloku hrajú výrazne menšiu úlohu strany radikálnejšie a nacionalistické.

Ďalšia osobitnosť volebného správania Slovákov v mestách južného Slovenska spočíva vo veľmi nízkej podpore KDH. Tá je omnoho výraznejšie prítomná v slovenských enklávach, ako to vidíme aj na príklade Duloviec.

Vidíme, že v sledovaných mestách sa v podpore konkrétnych strán medzi jednotlivými voľbami vyskytujú pomerne veľké výkyvy. Vyslovujeme predpoklad, že tento jav súvisí nielen so zmenami volebného správania Slovákov, ale aj so zmenami volebného správania Maďarov, a v strednej a východnej časti južného Slovenska aj so zmenami volebného správania Rómov.

Volebné správanie Maďarov

V grafe 8 sme znázornili zmeny volebného správania osôb s maďarskou národnosťou v niektorých obciach. Hodnoty oscilujú okolo nuly v závislosti od toho, či je volebný výsledok SMK relatívne nižší, alebo vyšší, ako by zodpovedalo zastúpeniu voličov maďarskej národnosti podľa údajov sčítania obyvateľov v rokoch 1991 a 2001. Vidíme, že vo voľbách v rokoch 1994 a 1998 SMK volilo menej ľudí, než aké bolo zastúpenie voličov maďarskej národnosti.

Vysvetľujeme to nasledovnými faktormi. V roku 1994 došlo k vytvoreniu koalície troch maďarských strán po veľmi ťažkých rozhovoroch, spojených aj s veľmi vyostrenou rétorikou politických lídrov. (Išlo o to, či sa Maďarská občianska strana stane tretím partnerom koalície Spolužitie – MKDH.) Táto skutočnosť časť maďarských voličov odradila od voľby maďarskej koalície. Zároveň pôsobil efekt vplyvu ľavicových volebných tradícií na južnom Slovensku, ktorý je zreteľný zo všetkých prezentovaných grafov a tabuliek. Vtedy ešte aj SDĽ mala pomerne silný národnostný program a na kandidátke niekoľko poslancov maďarskej národnosti na zvoliteľných miestach. Čiže ak uvedené grafy poukazujú na pomerne slušné výsledky SDĽ, hlavne vo východnejších regiónoch južného Slovenska, je to aj vďaka tomu, že časť Maďarov (a zrejme aj časť Rómov) tam volila SDĽ.

Graf 8. Ochota voličov maďarskej národnosti voliť SMK. Odchýlka podielu Maďarov a výsledku SMK. (%)    Podobný jav môžeme sledovať aj pri voľbách roku 1998. Tu je odchýlka volebného správania Maďarov ešte výraznejšia ako v roku 1994. Pomerne značná časť voličov maďarskej národnosti volila SDK. Ich motiváciou bolo zrejme to, že touto voľbou chceli prispieť k porážke Vladimíra Mečiara a jeho dovtedajšej vládnej koalície. Odchýlka bola najväčšia v Kráľovskom Chlmci – tu došlo zrejme k javu, že mnoho Maďarov aj maďarských Rómov volilo stranu Rudolfa Schustera, a v menšej miere aj SDK.

Situácia vo volebnom správaní Maďarov sa pomerne zásadne zmenila v roku 2002. Podľa grafu vidíme, že vo voľbách roku 2002, rovnako aj vo voľbách 2006 Maďari pravdepodobne celoplošne volili SMK, a to v pomere takmer 100 %. Prispelo k tomu zrejme tiež viacero faktorov: SMK sa stala po roku 1998 etablovanou, stabilnou a rešpektovanou stranou. Predchádzajúce animozity medzi bývalými členmi MOS, MKDH a Spolužitia (aspoň navonok) zmizli, respektíve boli prekonané každodennou operatívnou činnosťou v rôznych štátnych a samosprávnych orgánoch, inštitúciách a úradoch. Na druhej strane, slovenské politické subjekty rezignovali na národnostný rozmer svojich programov, ako aj na obsadzovanie nominantov maďarskej národnosti do straníckych funkcií, či na volebné kandidátne listiny. Zároveň sa prejavil efekt vyššej volebnej účasti voličov maďarskej národnosti. Ten bol dôsledkom tiež viacerých faktorov: protimaďarská kampaň SNS prispela k mobiliácii Maďarov, najmä vo voľbách roku 2006. Veková štruktúra maďarského obyvateľstva na Slovensku je menej priaznivá, ako u Slovákov, pričom zároveň platí, že starší voliči sú disciplinovanejší ako mladší. Napokon, maďarské voličstvo je vo väčšej miere rurálne, ako slovenské, pričom v menších obciach bola doteraz spravidla vždy o niečo vyššia volebná účasť ako v mestách. Na porovnanie sme uviedli v grafe 8 aj zmeny volebného správania voličov v Bajtave, malej obci v s podielom maďarského obyvateľstva nad 90 %. Vidíme, že tu je správanie voličov pomerne stabilné a neprechádza takými výkyvmi, ako v mestách. V zásade tu volebné výsledky SMK zodpovedajú zastúpeniu Maďarov v obci – to znamená, že SMK je tu úspešná vždy takmer na 100 %.

Ďalšie dva faktory nadpriemerného výsledku SMK v ostatných dvoch voľbách v porovnaní k zastúpeniu maďarských voličov na celkovej populácii sú nasledovné. Ako na to poukazuje aj Zsuzsanna MészárosováLamplová v tejto publikácii, počet osôb, ktoré sa oficiálne hlásia k maďarskej národnosti, je nižší, ako počet tých, ktorí sa vnútorne považujú za Maďarov. Exaktný údaj, ktorý tu môžeme spomenúť, je rozdiel medzi osobami s národnosťou maďarskou a osobami, ktorých materinský jazyk je     maďarský. (Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 bol rozdiel medzi týmito dvoma údajmi približne 30 tisíc v prospech tých, ktorí označili maďarčinu za svoj materinský jazyk.)

Určitým podielom prispeli k výsledku SMK aj „čistí“ Slováci. Ako sme na to poukázali v jednej predchádzajúcej štúdii (PETŐCZ, 2007), z celkovej hodnoty volebného zisku SMK v roku 2006 (11,68 %) tvoril príspevok „čistých“ Slovákov približne 0,5 %. V tejto štúdii nebudeme podrobne analyzovať, ako sme došli k tomuto záveru. Považujeme však takmer za isté, že vtedajšie vyhlásenia niektorých politikov SMK o tom, že k volebnému výsledku SMK mohli Slováci prispieť až 1,5 až 2 percentami, boli značne prehnané. To len dokazuje, že v ostatných voľbách sa voľba podľa etnického kľúča len posilnila.

Určitým potvrdením tohto javu sú pre nás aj výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2009. V júni 2009 sa SMK rozštiepila a vznikla nová strana MOST – Híd, pod vedením dovtedajšieho predsedu SMK Bélu Bugára. Strana realizovala pomerne masívnu kampaň aj na čisto slovenských územiach a predpokladala zisk relatívne vysokého počtu slovenských hlasov. Volebné výsledky však tieto očakávania nepotvrdili: v zásade sa súboj medzi SMK a MOST – Híd odohral v prostredí maďarských voličov. V Prešovskom samosprávnom kraji, kde MOST postavil svojho vlastného kandidáta na župana, ten získal práve len tých vyššie spomínaných približne 0,5 % hlasov.

ZÁVER

V tejto štúdii sme analyzovali volebné správanie voličov na južnom Slovensku, na národnostne zmiešanom území. Zaujímali sme sa predovšetkým o územie, kde obyvatelia maďarskej národnosti tvoria väčšinu. Zamerali sme sa najmä na volebné správanie Slovákov, ktorých sme definovali buď ako Nemaďarov, alebo ako nevoličov SMK. Určitú pozornosť sme venovali aj volebnému správaniu Maďarov.

Sústredili sme sa na niekoľko typov obcí:

–       slovenské obce na etnickom pomedzí,

–       slovenské obce – enklávy vo vnútri kompaktnejšieho maďarského osídlenia,

–       slovenské obce vzniknuté v procese organizovaného osídľovania po 1. a 2. svetovej vojne: v rámci toho sme rozlišovali medzi obcami osídľovanými prevažne Slovákmi zo severných regiónov Slovenska,       obcami prevažne osídľovanými Moravanmi a Čechmi a obcami prevažne osídľovanými Slovákmi z Maďarska,

–       zmiešané obce slovensko-maďarsko-rómske,

–       mestá nachádzajúce sa na národnostne zmiešanom území.

Zároveň sme brali do úvahy aj ďalšie možné faktory ovplyvňovania

volebného správania: blízkosť veľkých miest a štátnu príslušnosť obce, či mikroregiónu v období 1938 -1945.

Naším cieľom bolo zistiť, do akej miery môžeme analýzou volebného správania postihnúť trendy zlepšovania, či zhoršovania slovensko-maďarských vzťahov. Slovensko-maďarská otázka patrí k hlavným problémom, ktoré sa zneužívajú v nacionálno-populistickej agende politických subjektov na slovenskej politickej scéne, ako aj na druhej strane hraníc. V tejto štúdii sme sa však zaoberali len analyzovaním vplyvu nacionálneho populizmu na volebné správanie voličov na južnom Slovensku.

Vychádzali sme z toho, že kľúčom k riešeniu slovensko-maďarských vzťahov je predovšetkým vzájomne výhodné a uspokojivé riešenie postavenia slovenskej a maďarskej komunity na južnom Slovensku. Videli sme však, že medzi prívržencami tzv. národných a ľavicovo-populistických strán prevažujú voliči, ktorý majú k postaveniu a právam maďarskej menšiny nevyjasnené, negatívnym smerom ovplyvniteľné, až odmietavé stanovisko. Preto je dôležitou informáciou, či títo voliči na južnom Slovensku prevažujú. Zistili sme, že v niektorých mikroregiónoch, predovšetkým ne etnickom pomedzí, v slovenských enklávach vo vnútri kompaktnejších územných celkov s prevahou obyvateľstva maďarskej národnosti, medzi Slovákmi, ktorí sa na južné Slovensko prisťahovali v rámci kolonizačných programov po prvej, či druhej svetovej vojne, tento typ voličov prevažuje a vytvára pomerne stabilnú a málo sa meniacu množinu voličov. V mestách je podiel týchto voličov tiež relatívne vysoký, avšak má tendenciu postupom času sa znižovať. Podrobná analýza volebných výsledkov na národnostne zmiešanom území teda podľa nášho názoru nepodopiera ten často prezentovaný názor, že spolužitie Slovákov a Maďarov na južnom Slovensku je bezproblémové, až takmer idylické a že absencia ústretového postoja k požiadavkám či ašpiráciám maďarskej menšiny je charakteristická skôr pre tie skupiny Slovákov, ktoré žijú mimo národnostne zmiešaného územia.

Úloha politických strán a všeobecne mienkotvornej elity – intelektuálov, pedagógov, novinárov, umelcov, občianskych aktivistov – je v tomto smere veľmi významná. Je dôležité, či pri kultivácii verejnej mienky a zmýšľania obyvateľov južného Slovenska zohrávajú úlohu pozitívnu, alebo práve naopak,       zneužívajú existujúce stereotypy, predsudky a chýbajúce vecné informácie k tomu, aby ešte zvyšovali dištanc medzi slovenskou a maďarskou komunitou. To, akým spôsobom sa politická elita zhosťuje svojej zodpovednosti v tejto otázke, je témou ďalších čiastkových štúdií tejto publikácie.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14