Poznámky
1 Podľa zákona č. 515/2003 Z.z. sa od roku 2004 organizácia prezidentských volieb (ako aj všetkých ostatných volieb) koná podľa 50 novovytvorených územných obvodov. Obvodné úrady sa stávajú miestnymi orgánmi štátnej správy v oblasti všeobecnej vnútornej správy, do ktorej patrí aj organizácia volieb. Viacero okresov zo 79 správnych celkov vytvorených podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, bolo pre tieto účely zlúčených. Na južnom Slovensku sa to týkalo okresov Lučenec a Poltár (nový obvod Lučenec) a okresov Rimavská Sobota a Revúca (nový obvod Rimavská Sobota). V jednom jedinom prípade došlo k opačnej úprave: územie okresu Nové Zámky bolo rozdelené na dva obvody: Nové Zámky a Štúrovo.
2 V tomto prípade by bol totiž obvod Lučenec (na mape LC) rozdelený na väčšiu juhozápadnú časť (okres Lučenec) a menšiu severovýchodnú časť (okres Poltár).
3 Vagovič, Marek: Slota útočí, prezident mlčí. SME, 30. 3. 2009.
4 Šutková, Veronika: Maďarská karta zabrala. SME, 6. 4. 2009.
5 Pozri napríklad KRIVÝ et al. (1996), KRIVÝ (2006).
6 Zákon bol Národnou radou SR nakoniec prijatý 30. júna 2009.
7 Ide o okresy vytvorené roku 1996 podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. o územnosprávnom členení, ktorým sa územie SR rozdelilo na 79 okresov. Podľa dovtedy platného zákona SNR č. 517/1990 Zb., v ktorom členenie na okresy zachovávalo stav určený zákonom SNR č. 130/1970 Zb., bolo územie SR rozdelené na 38 okresov. Z nich sa za národnostne zmiešané považovalo 11 až 13 okresov. Slovenskí bádatelia spravidla pracovali s údajmi z okresov Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice-vidiek a Trebišov. Maďarskí bádatelia k týmto okresom pridávali aj okresy Bratislava-vidiek a Nitra, a zároveň venovali pozornosť aj dvom „veľkomestám“, Bratislave a Košiciam, v ktorých spolu podľa sčítania obyvateľov roku 1991 žilo spolu 31 tisíc Maďarov, čiže toľko, čo v menšom okrese.
8 Slovenskí autori do množiny národnostne zmiešaných okresov niekedy zahrňujú len 15 okresov (bez Nitry), v niektorých výskumoch dokonca len 12 okresov na južnom Slovensku.
9 Pokiaľ zvažujeme údaje za územné (volebné) obvody podľa zákona č. 515/2003 Z.z., potom absolútnu väčšinu majú Maďari v troch obvodoch: Komárno, Dunajská Streda a Štúrovo.
10 Výnimkou je úsek medzi Košicami a Slovenským Novým Mestom, kde je kontinuita osídlenia maďarsky hovoriacim obyvateľstvom prerušená. Pozri Mapku 1.
11 Jednou z takýchto ideologicko-politických konzekvencií by mohlo byť, že takto vymedzené územie by mohlo výrazne pripomínať územie odčlenené od Československa na základe Viedenskej arbitráže v roku 1938. To nám však nemôže brániť v tom, aby sme kvôli správnej metodológii skúmania nesnažili reálne vymedziť „národnostne zmiešané územie“.
12 FRIČ, Pavol: Základné črty konfliktu Slovákov a Maďarov na Slovensku, s. 13-14, resp. 24. In: Mýty a kontramýty, Nadácia Sándora Máraiho, Bratislava – Dunajská Streda, 1995.
13 Pozri poznámku č. 6. 14 Takýchto okresov je len 12, teda o 4 menej ako v prípade, že sa za kritérium zvolí hranica 10 % zastúpenia maďarskej menšiny. V tomto prípade „vypadávajú“ okresy Senec, Košice-okolie, Michalovce a Revúca.
15 GYURGYÍK 2004, s. 161-162.
16 Zákon SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy. Zákon SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení stanovil za základnú územnú jednotku štátu obec a za základnú správnu jednotku okres.
17 Presne 59,24 %. Pozri PETŐCZ, 1998, s. 165-166.
18 Predchodkyne Strany maďarskej koalície boli Maďarská občianska strana – Magyar Polgári Párt, Politické hnutie Spolužitie – Együttélés Politikia Mozgalom, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom. Tieto politické organizácie vznikli v prvých mesiacoch spoločenských zmien po Novembri 1989, pričom predchodkyňa Maďarskej občianskej strany, Maďarská nezávislá iniciatíva bola založená už 18. novembra 1989. Tri strany sa zlúčili pred voľbami v roku 1998.
19 S výnimkou okresu Nové Zámky, ktorý je na mapke rozdelený na obvod Nové Zámky a obvod Štúrovo.
20 Zsuzsanna Lampl na inom mieste tejto publikácie poukazuje na to, že približne 7 až 8 % obyvateľov južného Slovenska, ktorí sa oficiálne hlásia k národnosti slovenskej, sú svojou identitou a presvedčením vlastne Maďari. Na základe toho môžeme dôjsť k záveru, že úspešnosť prezidenta Gašparoviča medzi nemaďarskými voličmi na južnom Slovensku bola zrejme ešte o niekoľko percent vyššia, ako to ukazujú štatistické údaje.
21 Pozri tiež PETŐCZ (2007), s. 7. Za hlasy nemaďarských (slovenských) sme považovali hlasy, ktoré neboli odovzdané za Stranu maďarskej koalície. Tieto zvyšné hlasy sme potom prepočítali v pomeroch zodpovedajúcich ziskom jednotlivých slovenských strán. Predpokladali sme pritom, že takmer všetci Maďari volili SMK a Slováci volili SMK len v štatisticky zanedbateľnej miere. K tomuto predpokladu nás vedie niekoľko úvah. Jednak samotný volebný výsledok SMK, ktorá získala spolu 11,68 % všetkých hlasov, ďalej skutočnosť, že volebná kampaň mala vďaka SNS výrazný protimaďarský podtón, ktorá spätne motivovala Maďarov k voľbe SMK. Navyše, spôsob rozpadu vládnej koalície niekoľko mesiacov pred voľbami, ako aj niektoré sociálne dopady reforiem zrejme odradili maďarských voličov vo väčšej miere voliť SDKÚ, ktorá bola v predchádzajúcich voľbách (najmä v roku 1998) pomerne úspešná aj v prostredí maďarských voličov. Iné strany, ktoré získali predtým aj hlasy maďarských voličov (Strana demokratickej ľavice – SDĽ, Strana občianskeho porozumenia – SOP), de facto zanikli, i keď formálne sa na voľbách zúčastnili. Je pravda, že keby sme premietli volebné zisky jednotlivých slovenských strán na počet osôb slovenskej národnosti podľa sčítania obyvateľov v roku 2001, dostali by sme čísla o niečo menšie. Rozdiel medzi týmito dvoma údajmi vysvetlíme pri tabuľke 3.
22 V poslednom stĺpci tabuľky väčšie číslo predstavuje údaj vypočítaný na základe predpokladu, že Slováci sú nevoliči SMK. Nižšie číslo predstavuje údaj vypočítaný na základe predpokladu, že Slováci sú Nemaďari, pričom sme vychádzali z výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2001.
23 Volebná účasť vo voľbách 2006: obvod Dunajská Streda – 62.62 %, obvod Štúrovo – 61.51 %. Volebná účasť v prezidentských voľbách 2009: obvod Dunajská Streda – 64.71 %, obvod Štúrovo – 60.20 %.
24 Pozri poznámku 16.
25 Podľa našej analýzy z celkového výsledku SMK (11.68 %) tvorili hlasy tzv. čistých Slovákov cca 0.5 %. Pozri PETŐCZ (2007), s. 8.
26 Ide o nasledovné strany: Komunistická strana Slovenska, Združenie robotníkov Slovenska, Strana demokratickej ľavice, SLNKO, Slovenská ľudová strana, Hnutie za demokraciu, Ľavicový blok. 27 Predpokladáme pritom, že prezidenta Gašparoviča v prezidentských voľbách podporili najmä voliči strán súčasnej vládnej koalície, ktorých bol aj oficiálnym kandidátom. Nebol síce oficiálnym kandidátom HZDS, avšak domnievame sa, že pokiaľ voliči HZDS sa unúvali k urnám, volili skôr Ivana Gašparoviča, ako Ivetu Radičovú.
28 Okres Nové Zámky je na kartograme rozdelený na obvod Nové Zámky a obvod Štúrovo. V legende je však zarátaný ako jeden okres.
29 Porovnávali sa nasledovné charakteristiky: zamestnanosť, urbanizovanosť, index vzdelania, environmentálna infraštruktúra, ekonomická produkčná výkonnosť, mobilita, technickoobslužná a informačná infraštruktúra, sociálna situácia, osídlenie, populačný index, krajinno-ekologická situácia.
30 Údaj v poslednom stĺpci je trošku zavádzajúci, skreslený skutočne veľmi nízkym zastúpením Slovákov.
31 Hranica prechádzala približne v línii Lekárovce – Sobrance – Stakčín – hranica s Poľskom.
LÍTERATÚRA:
BÚtorová, Zora – Gyárfášová, Oľga: Trendy vo verejnej mienke a volebnom správaní. In Mesežnikov, Grigorij – Gyárfášová, Oľga – Kollár, Miroslav (eds.): Slovenské voľby ’06. Výsledky, príčiny, súvislosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2006.
Frič, Pavol: Problém soužití Slovákú a Maďarú na Slovensku v polovine 90. let. In Ivan Gabal a kolektiv: Etnické menšiny ve strední Evropé. G + G, Praha, 1999.
Gajdoš, Peter – FalŤan, Ľubomír – Ira, Vladimír – Pašiak, Ján: Podoby regionálnych odlišností na Slovensku. Sociologický ústav SAV, Bratislava, 2005.
Gyurgyík, László: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku. In Fazekas, József – Hunčík, Péter (eds.): Maďari na Slovensku. Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie. Šamorín, Fórum inštitút pre výskum menšín, 2008, 155-198.
Hunčík, Péter – Bordás, Sándor – Frič, Pavol – Haidová, Katarína – Máthé, Róbert: Mýty a kontramýty. Bratislava – Dunajská Streda, Nadácia Sándora Máraiho, 1995.
Lampl, Zsuzsanna: Magyarok és szlovákok. Szociológiai tanulmányok nem csak az együttélésről. Somorja – Šamorín, Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2008.
Krivý, V. – Feglová, O. – Balko, D.: Slovensko a jeho regióny. Sociokultúrne súvislosti volebného správania. Bratislava, Nadácia Médiá, 1996.
Krivý, Vladimír: Parlamentné voľby 2006: staré a nové vzorce rozdelení voličských hlasov. In Mesežnikov, Grigorij – Gyárfášová, Oľga – Kollár, Miroslav (eds.): Slovenské voľby ’06. Výsledky, príčiny, súvislosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2006.
Krivý, Vladimír: Voľby v roku 2006. In Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij – Bútora, Martin (eds.): SLOVENSKO 2006. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2007. Petőcz, Kálmán: A dél-szlovákiai szlovákok választási viselkedése. In Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2007/1.
Petőcz, Kálmán: Választások és felosztások. A demokratikus választási rendszerek alapjai és a szlovákiai közigazgatási reform. Dunaszerdahely, Fórum Intézet-Lilium Aurum Kiadó, 1998. /Nostra Tempóra 1./
PETŐCZ, kÁLMÁN. Národný populizmus a volebné správaníe. In Národný populizmus na Slovensku a slovensko-madarské vztahy 2006 – 2009, Editor: Kálmán Petõcz. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2009. ISBN: 978-80-89249-38-1.
