Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správaníe


Je zaujímavé porovnať hodnotový profil voličov jednotlivých strán vo vzťahu k otázke štátotvornosti s ich hodnotovým profilom vo vzťahu k otázke miery sociálnej angažovanosti štátu. Výskumníci Inštitútu pre verejné otázky v zmienenom výskume z jari 2006 zhrnuli zistené údaje do nasledujúceho grafu.

Porovaním grafov 1 a 2 zisťujeme, že množiny voličov, ktorí preferujú sociálny štát a národný štát, sa značne prelínajú. Delenie politickej scény na strany podľa ich vzťahu k úlohe štátu (a trhu) v sociálnej a ekonomickej oblasti je vlastne totožné s jej delením podľa ich vzťahu k otázke priority národného alebo občianskeho princípu pri budovaní štátu. V oboch prípadoch nachádzame na jednej a druhej strane spektra tie isté strany. Preto      aj zostavenie vlády po voľbách 2006 bolo z pohľadu hodnotovej orientácie voličov najlogickejšie riešenie. Volebný slogan Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009 („myslím národne, cítim sociálne“) bol len šikovným reflektovaním skutočných nálad a hodnotových orientácií prevažnej časti voličov bloku strán SMER + HZDS + SNS + KSS. Tento blok nazveme blokom národných a sociálnych strán, čím vyjadríme jeho hodnotovú orientáciu, pričom budeme toto označenie často nahrádzať označením nacionálno-populistický blok. V zásade tieto dve označenia budeme používať ako synonymá, na základe analýzy politiky a správania týchto strán predostretej v ostatných častiach tejto publikácie.

Prioritným predmetom skúmania v rámci tejto štúdie je volebné správanie obyvateľov južného Slovenska, a v rámci toho najmä voličov slovenskej národnosti. Našou východiskovou tézou pri skúmaní problematiky prepojenia nacionálneho populizmu a slovensko-maďarských vzťahov je to, že kľúč k ich riešeniu sa nachádza na južnom Slovensku. Spočíva v tom, či sa podarí nájsť vzájomne výhodný spôsob spolužitia oboch komunít, či už v situáciách, kde sa maďarská komunita nachádza v (celoštátnej, regionálnej, lokálnej) menšine, alebo v situáciách, keď sa v mikroregionálnej alebo lokálnej numerickej menšine nachádza komunita slovenská.

Ak je podpora nacionálno-populistického bloku medzi Slovákmi na juhu výrazne menšia, ako na severe, zdanlivo sa tým potvrdzuje téza o pokojnom spolužití Slovákov a Maďarov na južnom Slovensku, ktoré narušujú len necitlivé zásahy politikov zhora. Ak však medzi volebným správaním Slovákov na juhu a na severe nie sú markantné rozdiely, znamená to, že mnohé elementy národnostnej politiky štátu, rovnako aj jednotlivých politických strán – celoslovenských i menšinových maďarských – by sa mali prehodnotiť. V danom prípade by sa totiž na južnom Slovensku stretli v nadkritickom množstve dve hodnotovo diametrálne odlišné skupiny voličov, z ktorých ani jedna by nebola úplne spokojná so svojím postavením.

Vymedzenie pojmov južné Slovensko, národnostne zmiešanéúzemie, územie obývané maďarskou menšinou

Pojmy južné Slovensko, národnostne zmiešané územie, územie obývané maďarskou menšinou sa v slovenskej, rovnako v maďarskej politologickej a sociologickej literatúre, ako aj v médiách a bežnej hovorovej reči používajú takmer ako synonymá. V maďarskej literatúre sa udomácnil pojem „magyarlakta járások“ (okresy obývané Maďarmi). Medzi okresy obývané          Maďarmi maďarská odborná literatúra spravidla zaraďuje nasledovných 16 územnosprávnych celkov (smerom od západu na východ): okresy Senec, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Komárno, Nové Zámky, Nitra, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Trebišov a Michalovce.7 (Pozri napr. GYURGYÍK 2008.) Týchto 16 okresov označuje spravidla za národnostne zmiešané územie aj slovenská odborná literatúra, toto územie považujú za základ pre tvorbu vzorky obyvateľstva maďarskej národnosti aj rôzne agentúry vykonávajúce prieskumy verejnej mienky, či sociologické prieskumy.8 Počet a podiel obyvateľov maďarskej národnosti v týchto okresoch sa však značne líši, ako je to zrejmé aj z nasledujúcej tabuľky:

Ak porovnáme mapu národnostného zloženia Slovenskej republiky v členení podľa obcí a v členení podľa okresov, stáva sa zrejmým, že oblasť územného osídlenia maďarskej menšiny sa nekryje s územím zmienených 16 okresov. Okrem okresov Dunajská Streda a Komárno, ktoré sú väčšinovo maďarské (podľa sčítania obyvateľstva roku 2001 v podiele 83,3 %, resp.          69,1 %), všetky ostatné okresy sú poskladané z pomerne homogénnej väčšinovo maďarskej južnej časti a takmer homogénnej väčšinovo slovenskej severnej časti.9 Jedinou výnimkou je okres Nitra, v ktorom sa nachádza prstenec väčšinovo maďarských obcí okolo mesta Nitra od Veľkého Kýra po Jelenec pod Zoborom. Uvedené južné časti okresov však tvoria pomerne súvislý pás územia, v rámci ktorého má obyvateľstvo maďarskej národnosti (obyvateľstvo s maďarskou identitou) stálu väčšinu.10

Etnická hranica (hranica severného rozšírenia územného osídlenia maďarského etnika) je teda celkom jasne vymedziteľná. Problematická je len v priestore medzi Novými Zámkami a Nitrou, kde sa striedajú maďarské a slovenské enklávy.

Ako vidíme z tabuľky 1, podiel Maďarov v šestnástich skúmaných okresoch tvoril celkovo len 33 %. (V porovnaní s rokom 1991 sa tento podiel znížil o viac ako 3 %.) Ak počítame aj obvody tvoriace územie miest Bratislava a Košice, tak celkové zastúpenie občanov maďarskej národnosti predstavuje 24 %. Ak však za hranicu (reálne) národnostne zmiešaného územia považujeme teritórium vymedzené líniou najväčšieho severného rozšírenia sídelného územia maďarskej menšiny, tak v rámci tohto územia zostane zastúpenie Maďarov stále nadpolovičné, a bude sa blížiť k 60 percentám. Nie je predmetom nášho zvažovania vyvodzovať z takéhoto rozlíšenia akékoľvek politické, či ideologické konzekvencie.11 Ide nám jedine o metodologickú korektnosť skúmania.

Súčasná metodológia zberu údajov – či už pre štatistické alebo výskumné účely – sa prispôsobila platnému územnosprávnemu členeniu. Reálny život, spoločenské a ekonomické vzťahy sa však nemusia okamžite prispôsobiť umelo vytvoreným a často meneným administratívnym celkom. Preto z pohľadu bádateľa z oblasti sociológie, politológie či sociálnej psychológie je celkom logické očakávať, že jednotlivé skúmané charakteristiky sa budú na území ohraničenom reálne existujúcim etnickým rozhraním do istej miery odlišovať od výsledkov na „národnostne zmiešanom území“ umelo definovanom administratívnymi hranicami novovytvorených správnych celkov. Je odôvodnené predpokladať, že napríklad mesto Tisovec v severnej časti okresu Rimavská Sobota nebude rovnakým „národnostne zmiešaným územím“ ako mesto Jesenské v južnej časti toho istého okresu. Rovnako, Michalovce budú zrejme tiež vykazovať iné znaky ako Veľké Kapušany.

Nejednoznačnosť vymedzenia (slovensko-maďarského) národnostne zmiešaného územia vedie niekedy aj k tomu, že oba koncepty sa prelínajú a miešajú. Veľmi cenná, v zásade priekopnícka publikácia Mýty a kontramýty (HUNČÍK et al. 1995), skúmajúca korene napätia medzi Slovákmi a Maďarmi na etnicky zmiešaných územiach používa pojem „južné Slovensko“ ako synonymum územia, kde majú Maďari väčšinu.12 O niekoľko strán ďalej, v tej istej publikácii sa však už pri popise metodológie výskumu rozumie pod etnicky zmiešaným územím južného Slovenska oblasť 11 prihraničných okresov, doplnených o okres Galanta. (Ide o okresy podľa územnosprávneho členenia platného pred rokom 1996, v ktorých bolo zastúpenie Maďarov vyššie ako 10 %).13 Takto isto je definované etnicky zmiešané územie južného Slovenska napr. aj v ďalšej zaujímavej štúdii Problém soužití Slovákú a Maďarú na Slovensku v polovine 90. let (FRIČ 1999, 219.) Aj sociológ Vladimír Krivý považuje za etnicky zmiešané územie okresy so zastúpením maďarskej menšiny nad 10 %. (KRIVÝ 2007). Mierne odlišnú metodológiu použili však Národné osvetové centrum s Fórum inštitútom pre výskum menšín, ktoré sa pri spoločnom projekte výskumu kultúry spolužitia obyvateľov na národnostne zmiešaných územiach južného Slovenska zamerali len na tie okresy, v ktorých zastúpenie Maďarov presahuje 25 %.14 (Pozri LAMPL 2008, 81.)

Národnostne zmiešané územie je na etnickej mape celkom dobre rozlíšiteľné. Mapka 2 ukazuje Zastúpenie maďarov v okresoch južného Slovenska na základe sčítania obyvateľstva v roku 2001. V roku 2001 bolo na Slovensku 551 obcí, v ktorých žilo aspoň 100 Maďarov. Z nich 410 obcí (74 %) bolo takých, v ktorých Maďari žili v nadpolovičnej väčšine. V uvedených obciach žilo spolu 396 214 obyvateľov maďarskej národnosti, čo znamená, že 77 % Maďarov žilo v obciach, kde tvorili väčšinu.15

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14