Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správaníe


Porovnanie volby prezidenta v roku 2009 a parlamentných volíeb v roku 2006 na južnom Slovensku.

Úroveň okresov.

Priebeh prezidentských volieb v roku 2009 vyústil do atmosféry, v ktorej Maďari na južnom Slovensku hlasovali s veľkou pravdepodobnosťou podľa rovnakého vzorca. Strana maďarskej koalície už dávno pred voľbami vyjadrila jednoznačnú podporu kandidátke Ivete Radičovej, pričom niektoré verejné prejavy Ivana Gašparoviča a jeho podporovateľov Maďarov len utvrdili v tom, že to nie je ich kandidát. Hlasy maďarských voličov prevážili váhy vo všetkých okresoch južného Slovenska na stranu vyzývateľky, napriek tomu, že len v dvoch z týchto okresov (resp. v troch z volebných obvodov) tvoria väčšinu. Maďari zrejme hlasovali za opozičnú kandidátku Ivetu Radičovú v pomere prevyšujúcom 90 %, ba blížiacom sa k 100 percentám. Dá sa preto s pomerne veľkou presnosťou určiť aj to, ako si obaja kandidáti rozdelili hlasy etnických Slovákov, žijúcich na tomto území.

Postupovali sme nasledovným spôsobom: abstrahovali sme od hlasov voličov maďarskej národnosti. Vychádzali sme pritom z údajov národnostného zloženia obyvateľov Slovenska v členení na okresy a obce, na základe sčítania z roku 2001. Zvyšné hlasy sme považovali za hlasy voličov slovenskej národnosti. (Zisky kandidátov sme vydelili koeficientom zastúpenia osôb slovenskej národnosti v danom okrese.) Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 3.

Keď si volebné zisky Ivana Gašparoviča premietneme do formy kartogramu, a porovnáme s údajmi z ostatných okresov Slovenska, naskytne sa nám nasledovný obraz.

Z tabuľky i z mapky je zrejmé, že vzorce volebného správania voličov na južnom Slovensku sú omnoho štruktúrovanejšie, ako by naznačovala mapka 1, uvedená hneď na začiatku tejto štúdie. Z nej by sme mohli usudzovať, že Slovensko je rozdelené na dva pásy (širší a užší) s diametrálne odlišným správaním. Mapka 3 nám však naznačuje, že v prípade Slovákov (či presnejšie Nemaďarov) na južnom Slovensku to až také jednoznačné nie je. Vo všetkých južných okresoch – s výnimkou Senca, Dunajskej Stredy, Komárna a obvodu Štúrovo – totiž zvíťazil, rovnako ako v severnejších oblastiach, úradujúci prezident Ivan Gašparovič. Iveta Radičová zvíťazila s veľkým nás-kokom len v jedinom okrese, a to v okrese Bratislava I (Staré mesto), kde získala viac ako dve tretiny odovzdaných hlasov (72.32 %). Takisto získala takmer dvojtretinovú väčšinu v okrese Košice I (Staré mesto), s podielom 65.16 % hlasov. V ostatných siedmich okresoch tvoriacich územný obvod Bratislavy a Košíc zvíťazila tiež s pohodlnou väčšinou. (V územných obvodoch Bratislavy a Košíc dosiahol Ivan Gašparovič vôbec najslabšie výsledky.) Spolu teda opozičná kandidátka zvíťazila medzi Slovákmi (Nemaďarmi) len v 13 okresoch zo 79 (vrátane obvodu Štúrovo).

Pri detailnejšom skúmaní volebného správania Slovákov (Nemaďarov) v južných okresoch zistíme, že s dvojtretinovou väčšinou zvíťazila Iveta Radičová len v okrese Dunajská Streda. Ivan Gašparovič tu medzi Slovákmi získal len 31 % hlasov. (Aj tých 31 % hlasov medzi Slovákmi však značne mení prvý dojem, ktorý získame pri pohľade na agregované údaje z tabuľky 2, podľa ktorých získal úradujúci prezident v danom okrese celkovo len 5,1 % hlasov.) V ďalších troch južných okresoch, kde Iveta Radičová zvíťazila aj medzi Slovákmi, nebol jej náskok až taký výrazný. Úradujúci prezident dokázal v okresoch Senec a Komárno, resp. v obvode Štúrovo získať 42 až 44 % hlasov nemaďarských voličov.20

Na základe tabuľky možno ďalej konštatovať, že podpora prezidentovi Gašparovičovi (a zrejme aj stranám, ktoré ho podporovali) je nepriamo úmerná zastúpeniu Maďarov v rámci daného okresu. Tam, kde je Maďarov viac, je aj podpora stranám súčasnej vládnej koalície predsa len nižšia. Mohli by sme z toho usudzovať, že v obciach a regiónoch, kde Slováci a Maďari žijú naozaj zmiešane, prejavujú voči sebe väčšie porozumenie a sú menej náchylní voliť strany, ktoré s obľubou využívajú vo svojej volebnej kampani etnickú kartu? Pri porovnaní mapky 1 (etnická štruktúra južného Slovenska) a mapky 2 (volebné výsledky Ivana Gašparoviča) by sme totiž mohli dospieť aj k záveru, že výsledky úradujúceho prezidenta a jeho podporujúcich strán v južných okresoch sú „vylepšené“ práve severnými – viacmenej homogénne slovenskými – časťami národnostne zmiešaných okresov.   Aby sme na túto otázku mohli sformulovať správnu odpoveď, musíme sa pri analýze volebných výsledkov posunúť z úrovne okresov na úroveň menších regiónov a na úroveň obcí.

Predtým však ešte zotrvajme na úrovni okresov a porovnajme regionálne vzorce správania voličov prezidenta Gašparoviča vo voľbách v roku 2009 so vzorcami volebného správania voličov politických strán súčasnej vládnej koalície v parlamentných voľbách 2006. Tabuľka 4 zobrazuje volebné zisky troch strán súčasnej vládnej koalície jednotlivo i kumulovane, a to v členení na okresy nachádzajúce sa na južnom Slovensku. Porovnávame pritom agregované zisky z celého súboru voličov v danom okrese a zisky prepočítané na množinu voličov nemaďarskej národnosti.

Z tabuľky môžeme vyčítať niekoľko zaujímavých zistení. Predovšetkým je vhodné upriamiť pozornosť na volebné výsledky Slovenskej národnej strany. Jej výsledky v prostredí Slovákov na južnom Slovensku výrazne nezaostávajú za celoslovenským priemerným ziskom tejto strany, v obvode Nové Zámky tento priemer dokonca značne prevyšujú. Jediným okresom, kde SNS ani v prostredí Slovákov nebodovala, je okres Dunajská Streda.      Môžeme si to vysvetliť jednak tým, že podiel Slovákov v tomto okrese je naozaj veľmi nízky, pričom časť z nich je zrejme identitou v skutočnosti maďarská. Významnejšia je však podľa nás blízkosť Bratislavy. Predpokladáme, že jej vplyv je na volebné správanie obyvateľov horného Žitného ostrova značný. Mnohých z nich viažu k hlavnému mestu pracovné a iné spoločenské povinnosti, alebo sa z Bratislavy v uplynulých desaťročiach do tohto regiónu vysťahovali.

Pri analýze celkových volebných ziskov troch vládnych strán zistíme, že okrem okresov Senec, Dunajská Streda a obvodu Štúrovo zvíťazili v prostredí nemaďarských voličov vo všetkých ostatných okresoch južného Slovenska!

Na západnom Slovensku dosiahli strany SMER-SD, ĽS-HZDS a SNS najlepšie celkové výsledky v obvode Nové Zámky a v okrese Nitra. Od Šiah na východ najviac bodovali v Novohrade a Gemeri (okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava). Porovnaním vzá-jomných ziskov jednotlivých strán vládneho bloku SMER-SD, ĽS-HZDS a SNS môžeme sčasti usudzovať aj na prevažujúcu volebnú motiváciu voličov v uvedených okresoch. Vo volebnej rétorike všetkých troch strán boli totiž silne prítomné – i keď v rôznej miere a pomere – prvky nacionálne aj sociálne. Predpokladáme, že v prostredí Slovákov na južnom Slovensku sa pri motivácii voliť strany súčasnej vládnej koalície smerom od západu na východ postupne mení vzájomná miera vplyvu nacionálnej a sociálnej stránky populizmu. Kým na západe je zrejme účinnejšia rétorika ochrany národnoštátnych záujmov, smerom na východ viacej zaberá rétorika „sociálneho cítenia“ a kritiky ekonomickej politiky pravicových strán bývalej vlády.

Najväčšie zisky – okolo 40 % – dosiahla strana SMER-SD medzi Slovákmi práve v okresoch s najväčšou nezamestnanosťou a najnižšími rozvojovými impulzmi. Na západe získala strana SMER-SD porovnateľné zisky v už spomínaných územných obvodoch Nitry a Nových Zámkov. Tu však ide s najväčšou pravdepodobnosťou o silný vplyv nacionálnej rétoriky a prechod bývalých národne orientovaných voličov a sympatizantov HZDS do volebného tábora SMER-u. Celkovo možno o úspešnosti strany SMER na južnom Slovensku povedať, že bola nadpriemerne vysoká. Výnimkou boli opäť okresy Senec a Dunajská Streda (vplyv Bratislavy) a obvod Štúrovo. Iba v týchto troch územných obvodoch získal SMER v prostredí nemaďarských voličov menej ako 30 % hlasov.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14