Pi, 29. marca 2024.

Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správaníe

Na potvrdenie tejto tézy sa pozrime na ďalšie dve obce, ktoré ležia síce južnejšie od doteraz skúmaného mikroregiónu, ale ich slovenský charakter sa vytvoril v rovnakom čase – po vyhnaní Turkov koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Ide o obce Dulovce v Komárňanskom a Kuraľany v Levickom okrese. Obe sídla sú obklopené obcami s prevahou maďarského obyvateľstva, čiže z tohto pohľadu sú skutočnými enklávami. Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti tvorí v oboch obciach len 3 %, preto budeme na ne nahliadať ako na čisto slovenské obce. Ako vidíme z tabuľky 8, volebné správanie ich obyvateľov je takmer identické s volebným správaním zhluku slovenských obcí na sever od Nových Zámkov.

V ďalšom sa pozrieme na to, podľa akých vzorcov volia Slováci v ďalšej kategórii slovenských enkláv na južnom Slovensku, a to v obciach, ktoré vznikli „kolonizáciou“ buď po prvej, alebo po druhej svetovej vojne. Vybrali sme tri obce. Jedna z nich – Šrobárová – sa nachádza v Komárňanskom okrese. Bola vytvorená v roku 1921 na znárodnenom majetku Baranyaiovcov a Pálffyovcov v katastri obcí Marcelová a Modrany. Rodiny, ktoré sa sem prisťahovali, pochádzali zo severných oblastí Slovenska, najmä z Kysúc a Oravy. Šrobárová si zachovala čistý slovenský ráz, podiel obyvateľov maďarskej národnosti je zanedbateľný (4 %). Obec Macov sa nachádza v hornej časti Žitného ostrova, v okrese Dunajská Streda. Bola vytvorená v roku 1924 na majetkoch vyčlenených z katastrov obcí Blatná na Ostrove a Rohovce. Väčšina nových obyvateľov boli Moravania a Česi.

V súčasnosti je Macov malá dedinka, s nadpolovičným zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti. Tretia skúmaná obec je Most pri Bratislave.       Pred druhou svetovou vojnou bol Most jednou z prstenca nemeckých obcí obklopujúcich Bratislavu z východu. Po vojne bola väčšina nemecky hovoriaceho obyvateľstva vysťahovaná. Obec bola znovu osídlená slovenskými obyvateľmi z regiónu Hornej Nitry, Rajca a Oravy. Obec má úplne slovenský ráz, s minimálnym (3 %) zastúpením Maďarov. V prípade Šrobárovej a Mosta pri Bratislave sme nezohľadnili prítomnosť malého počtu voličov SMK, v prípade Macova sme volebné výsledky skúmaných strán upravili koeficientom zastúpenia obyvateľov slovenskej národnosti.

Porovnávanie týchto troch obcí nám poskytuje snáď doteraz najzaujímavejšie poznatky. Čisto slovenská obec Šrobárová, vzniknutá kolonizáciou pred deväťdesiatimi rokmi, izolovaná v rurálnom prostredí v kruhu maďarských obcí, pomerne ďaleko od Bratislavy a iných veľkých miest, si neochvejne udržuje svoje primárne vytvorené vzorce volebného správania. Podpora národno-sociálnych (národno-populistických) politických zoskupení je tu pevne zakorenená, bez ohľadu na celospoločenské pohyby. Dokonca aj v roku 1998, keď Slovensko prešlo malou „revolúciou“ a odvrátilo sa od mečiarizmu, tu (podobne ako v celom páse slovenských obcí od Nitry po Nové Zámky) ostala podpora HZDS a SNS zachovaná.

Macov v priebehu desaťročí zmenil svoj ráz z česko-moravsko-slovenskej obce na zmiešanú slovensko-česko-maďarskú obec. V podstate je to malá osada, kde Maďari a Slováci naozaj žijú aj fyzicky vedľa seba. Macov je obklopený maďarskými obcami, v rurálnom prostredí, ale relatívne blízko Bratislavy. Všetky tieto faktory zrejme prispievajú k tomu, že podpora nacionálno-populistického bloku je tu nižšia ako v prípade Šrobárovej. Napriek tomu však sledujeme, že v ostatných desiatich rokoch táto podpora pomaly, ale iste rastie a v súčasnosti dosahuje už takmer 50 %.

Tretí model predstavuje Most pri Bratislave, ktorý bol osídlený Slovákmi len po druhej svetovej vojne. Most je obklopený maďarskými obcami len z východu, na západe priamo susedí s Bratislavou. Blízkosť hlavného mesta má zrejme silný vplyv aj na volebné správanie jeho obyvateľov. Vidno tu mierne opačný trend ako v prípade Macova. V prvých voľbách tu podpora národno-populistického bloku tiež značne prevyšovala celoslovenský priemer. Od roku 1998 sa začína od priemeru vzďaľovať smerom k nižším číslam. Deje sa to napriek tomu, že Most bol tou obcou, kde sa v kampani prezidentských volieb 2009 prvý krát objavili (zrejme nie náhodou) letáky obviňujúce Ivetu Radičovú z podpory maďarskej autonómie.

Poslednou dvojicou obcí v západoslovenskom regióne, na ktorú sa zameriame, je Starý Tekov a Nový Tekov v Levickom okrese. Starý Tekov je čisto slovenská obec. Nový Tekov (po maďarsky Újbars) mal pred vojnou zmiešané slovensko-maďarské obyvateľstvo, s prevahou Maďarov. Hranica určená pri Viedenskej arbitráži v novembri 1938 tu na krátkom úseku prechádzala korytom Hrona, ktorý obe obce oddeľoval. Starý Tekov ostal na slovenskej, východnej strane, Nový Tekov pripadol Maďarsku. Po vojne, keď sa Nový Tekov vrátil Československu, stal sa jednou z obcí, ktorá bola najviac dotknutá výmenou obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskou republikou. Značná časť maďarsky hovoriaceho obyvateľstva bola vysídlená do Maďarska a na ich miesto prišli Slováci z Dolnej zeme. Z väčšinovo maďarskej obce sa teda Nový Tekov stal         väčšinovo slovenskou obcou, s pomerne veľkým zastúpením „presídlencov“ z Maďarska. (Podiel Slovákov podľa sčítania v roku 2001 tvoril 85 %.)

Pozrime sa teraz, aké boli vzorce volebného správania slovenských obyvateľov týchto obcí v doterajších slovenských parlamentných voľbách a v prezidentských voľbách 2009.

Zisťujeme, že vzorce volebného správania Slovákov v dvoch susedných obciach na etnickej hranici sú značne rozdielne. Čisto slovenská obec, v bezprostrednej blízkosti národnostne zmiešaného územia výrazne preferuje strany národno-sociálneho (národno-populistického) bloku. Susedná, zmiešaná obec s veľkým podielom Slovákov z Maďarska (či ich potomkov), je naklonená národno-populistickým stranám menej. I tu však pozorujeme postupný nárast podpory týchto strán. Ak však porovnáme vzájomný pomer podpory HZDS, SNS a SMER-u v oboch obciach, môžeme vysloviť nasledovnú hypotézu. V Novom Tekove je nárast spôsobený skôr príklonom k sociálnej rétorike protagonistov národno-populistického bloku (popularita SMER-u a Ivana Gašparoviča), kým v Starom Tekove má stále značný vplyv nacionálno-populistická rétorika, čo je zrejmé z faktu nadpriemernej podpory SNS a HZDS.

MikRoREgionÁlnE vzorce volebného spRÁvAniA Slovákov v sTREdnEj a východnEj častí juzného SlovEnskA.

Pri pohľade na mapku znázorňujúcu úspešnosť Ivana Gašparoviča pri prezidentských voľbách 2009 medzi Slovákmi v národnostne zmiešaných okresoch Novohradu a Gemera (Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava) je nápadný zreteľný rozdiel v porovnaní s väčšinou okresov v pásme od Bratislavy po Štúrovo. Dá sa konštatovať, že okrem miest (Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Tornaľa, Rožňava) a niekoľkých obcí s dominantnou prevahou maďarského (avšak nerómskeho) obyvateľstva, úradujúci prezident vysoko zvíťazil nad vyzývateľkou.