Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správaníe


Pri preratúvaní hlasov podľa koeficienta národnosti zisťujeme, že v mnohých obciach podpora Ivana Gašparoviča medzi Nemaďarmi vysoko prekračuje 100 %, niekedy aj 200 %. (Vychádzame z predpokladu, že väčšina Maďarov hlasovala za Ivetu Radičovú.) Ako je to možné? Tento jav pozorujeme tam, kde je veľké zastúpenie obyvateľov patriacich k rómskemu etniku, z ktorých len časť sa hlási k rómskej národnosti. Národnosťou sa títo Rómovia prispôsobujú dominantnej jazykovej komunite v mikroregióne – v južnej časti Gemera sa hlásia väčšinou k maďarskej národnosti, v severnej k národnosti slovenskej. Musíme konštatovať, že v Gemeri i na Zemplíne zrejme značná časť Rómov hlasovala za Ivana Gašparoviča, bez ohľadu na to k akej národnosti sa formálne hlásia. Zdokumentujeme to na príklade štyroch obcí, v ktorých oficiálne zastúpenie obyvateľov rómskej národnosti podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 nepresahuje 6 až 8 %, ich reálny podiel na miestnej populácii je však omnoho vyšší. Dve z týchto obcí – Sútor a Rimavská Seč, sa nachádzajú v južnej časti okresu Rimavská Sobota, tretia – Rapovce, leží v okrese Lučenec a Drahňov neďaleko Veľkých Kapušian (od roku 1996 okres Michalovce).

Vidíme tu teda doteraz neznámy úkaz: v troch zo skúmaných obcí majú obyvatelia maďarskej národnosti väčšinu, a predsa v nich pomerne jasne vyhral Ivan Gašparovič. V prípade obce Sútor sa jedná dokonca o totálne víťazstvo. (V prvom kole získal úradujúci prezident plných 100 % hlasov). Tu musíme poznamenať, že Sútor je takmer úplne rómska dedina (bez ohľadu na formálne národnostné zloženie) a nezamestnanosť v nej dlhodobo dosahuje vyše 70 %. Vo štvrtej obci – v Rimavskej Seči – Ivan Gašparovič tiež získal určité menšie percento hlasov od maďarských Rómov. Celkový vzorec volebného správania v obci sa však v ničom nelíši od volebného správania obyvateľov bežnej obce s prevahou maďarského obyvateľstva na západnom Slovensku.30 Vysvetlenie môže byť v tom, že viacej integrovaní Rómovia, navyše bližšie k regionálnemu centru, preberajú volebné vzorce od dominantnej jazykovej komunity. Rómovia žijúci viacej na okraji, menej integrovaní, či žijúci v čisto rómskych osadách (ako napríklad Sútor) sú ľahšie ovplyvniteľní sociálno-populistickou rétorikou, prípadne rôznymi motivačnými benefitmi. Alternatívne vysvetlenie úspechu Ivana Gašparoviča vo väčšinovo maďarských obciach s výrazným podielom rómskeho obyvateľstva by bolo v tom, že aj časť „čistých“ Maďarov by hlasovala za úradujúceho prezidenta buď kvôli jeho sociálnej rétorike, alebo kvôli jasnému vyhraneniu sa voči Rómom zo strany niektorých jeho podporovateľov. Toto vysvetlenie však považujeme za málo pravdepodobné. Rovnako ako možnosť, žeby zaňho hlasovali etnickí Maďari kvôli jeho „sociálnemu cíteniu“ z dôvodu, že región, v ktorom žijú, patrí medzi najzaostalejšie územia celého štátu. Táto verzia sa nám tiež nezdá pravdepodobná. Vyvracia ju fakt, že napriek tomu, že Maďari z celkovej populácie okresu tvoria len približne 40 %, Iveta Radičová tu vyhrala s výrazným náskokom. Za Ivana Gašparoviča teda museli hlasovať Rómovia, čo je samo osebe paradoxné. Medzi hlavných podporovateľov úradujúceho prezidenta patrila Slovenská národná strana, ktorá je dlhodobo známa svojimi xenofóbnymi vyhláseniami. Aj z tohto príkladu je zrejmé, že vzorce volebného správania na západnom Slovensku a strednom a východnom Slovensku sa v niektorých ohľadoch dosť výrazne líšia. Týka sa to aj južných častí zmienených území.

Aby sme lepšie pochopili vzorce volebného správania v obciach s relatívne veľkým podielom rómskeho obyvateľstva, nahliadnime do tabuľky zobrazujúcej výsledky nami doteraz skúmaných politických strán, ako aj strán rómskej a maďarskej menšiny. Na rozdiel od predchádzajúcich tabuliek, údaje uvádzame v agregovanej podobe, neprerátané na nemaďarských voličov. Vzhľadom na komplikovanú a meniacu sa etnickú štruktúru by preratúvanie neposkytovalo celkom smerodajné hodnoty. Už z porovnania etnického zloženia obcí podľa sčítaní obyvateľov v roku 1991 a 2001 vyplýva, že zmeny deklarovanej národnostnej identity sú tu dosť bežným javom.

V obci Sútor napríklad podiel 89 % obyvateľov maďarskej národnosti z roku 1991 klesol na 57 %, takisto značne klesol podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obci Rapovce. V prípade Sútora sa rovnako zvýšil podiel národnosti slovenskej a rómskej, v Rapovciach prírastok zaznamenala predovšetkým národnosť slovenská.

Z tabuľky ešte zreteľnejšie vidno rozdiel medzi volebným správaním (a hodnotovými orientáciami) Rómov v integrovanom a segregovanom prostredí. Obyvatelia čisto rómskej obce (Sútor) menia nielen vzorce volebného správania, ale aj deklarovanú národnosť. Ďalším potvrdením tohto javu sú aj voľby do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2009. Vo voľbách predsedu samosprávneho kraja v Sútori vyhral v prvom kole úplne suverénne kandidát HZD. To je vo svetle úspechu kandidáta tejto strany v prezidentských voľbách pochopiteľné. Menej pochopiteľným sa môže zdať, že Rómovia podporili kandidáta, ktorého podporovala aj SNS. Aj tomu sa dá porozumieť, keď si uvedomíme, že kandidát HZD je krajským predsedom strany, podpredsedom samosprávneho kraja, a navyše pochádza z daného mikroregiónu. Už menej je však pochopiteľné, že v druhom kole tých istých volieb v obci rovnako suverénne vyhral kandidát SDKÚ, a to nad kandidátom SMER-u. Rómom nevadilo, že politika a hodnotová orientácia SDKÚ je v ostrom protiklade nielen s HZD, ale aj s líniou reprezentovanou prezidentom štátu. Svoju úlohu tu zohral zrejme fakt, že kandidáta SMER-u podporovalo HZDS. Táto skutočnosť zrejme funkcionárom HZD, ktorí dávali rómskym občanom volebné rady, prekážala viac, ako podpora kandidáta SDKÚ.

Integrovaní Rómovia (Rimavská Seč) volebné správanie až tak zásadne nemenia, rovnako ostávajú „verní“ svojej pôvodne zvolenej národnosti. Dalo by sa dokonca povedať, že volia na základe relatívne stabilnej hodnotovej orientácie. V prvom kole volieb do orgánov samosprávnych krajov dostal z kandidátov na predsedu síce najviac hlasov tiež hore uvádzaný kandidát HZD, to však vyplývalo zrejme z jeho regionálnej zakotvenosti. Hlasov však dostal aj tak podstatne menej, ako najúspešnejšia kandidátka na poslanca samosprávneho kraja, regionálna politička SMK. (Vzájomný pomer ich hlasov bol 162:249 v absolútnych číslach.) Druhé kolo volieb však už obyvatelia obce – pri absencii regionálne silného kandidáta HZD, ako aj kandidáta SMK – v podstate odignorovali. Pri účasti necelých 10 % oprávnených voličov síce vyhral kandidát SMER-u, ale v zásade sa dá tvrdiť, že stabilní voliči SMK si nevzali za srdce odporúčanie regionálnych štruktúr SMK, aby hlasovali za kandidáta SMER-u. Vo viacerých prevažne maďarských obciach došlo práve k opačnému efektu: napriek odporúčaniu SMK hlasovali voliči za kandidáta SDKÚ.

Zaujímavé je aj to, že rómske strany kandidujúce vo voľbách 1994 a

2002 u integrovaných Rómov v Seči veľký úspech nemali, na rozdiel od menej integrovaných a sociálne slabších Rómov v Sútore a Drahňove. Osobitne sa treba pristaviť pri pravidelne vysokom volebnom zisku Slovenskej národnej strany v zmiešanej slovensko-maďarsko-rómskej obci Rapovce v lučenskom okrese. Zisk takmer 19 % pre národné strany vo voľbách 2002 v prepočítaní na voličov slovenskej národnosti predstavuje vyše 35 %, čo je znakom vysokej frustrácie a dôkazom, že novo prisťahované slovenské obyvateľstvo sa tu stále cíti v akomsi latentnom ohrození.

Preskúmajme teraz, či nájdeme podobnosť medzi volebným správaním Slovákov v obciach vzniknutých kolonizáciou po 1. a 2. svetovej vojne v západnej a východnej časti južného Slovenska. Na porovnanie sme vybra

li tri obce zo stredného Slovenska: Šiatorskú Bukovinku a Ratku v lučenskom a Bottovo v rimavskosobotskom okrese. Do osád, z ktorých neskôr       vznikli prvé dve obce, sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia prisťahovali Slováci spod Poľany, Bottovo bolo kolonizované Čechmi, Moravanmi a Slovákmi. Všetky tri obce možno považovať za čisto slovenské usadlosti, obklopené väčšinovo maďarskými obcami.

Tabuľka 13. Volebné správanie v slovenských enklávach v Novohrade a Gemeri.    pôvodní obyvatelia sú Slováci. (Vidíme tu určitú paralelu s obcou Macov na Žitnom ostrove, ktorej pôvodní obyvatelia boli tiež najmä Moravania a Česi.) Takisto je viditeľné, že podpora SNS (prípadne PSNS) je v Bottove vždy nižšia, ako v Ratke a Šiatorskej Bukovinke, kde je vysoko nadpriemerná.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14