Károly Tóth: Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny

Csemadok

5.2. Štátne dotácie

Vznikom tretieho sektoru bol na Slovensku zrušený aj systém štátnych dotácií. Pravidelnú – pomerne chabú – dotáciu z rozpočtu dostávali potom už len tzv. štátne, dnes samosprávne (krajské) inštitúcie (divadlá, múzeá, archívy, okresné knižnice atď.).

Už sme spomenuli zrušenie štátnej dotácie pre Csemadok (1995). V uplynulom desaťročnom období však zápasili s vážnymi finančnými problémami aj obe štátom dotované maďarské divadlá. Finančné zdroje pre okresné kultúrne inštitúcie stačili len na ich prežitie.

Ešte bezvýchodiskovejšia bola situácia organizácií tretieho sektoru. Podnikatelia síce mohli poukázať niekoľko percent daňového základu na podporu kultúry a športu a celková suma pochádzajúca z tohto zdroja bola v minulom období pomerne značná, menšinové inštitúcie však z tohto mechanizmu profitovali len okrajovo.

Zmenu mohlo priniesť vytvorenie tzv. menšinového fondu roku 1993 v rámci ministerstva kultúry. Ten však do roku 1998 slúžil straníckym záujmom Mečiarovej vlády a len po roku 1998 sa stal reálne dostupným pre menšinové inštitúcie.

Dodnes nie je v prípade organizácií tretieho sektoru vyriešená otázka štatútu verejnej prospešnosti, ktorý bol napríklad v Maďarsku inštitucionalizovaný už v roku 1996. Hoci mnohé národnostné inštitúcie a organizácie na Slovensku vykonávajú aj dôležité verejnoprospešné a štátne úlohy, nemôžu byť k takejto činnosti priradené žiadne príspevky z rozpočtu či finančné úľavy.

Nedávno bol uzákonený mechanizmus možnosti poukázania 1 %-nej dane z príjmov fyzických a neskôr aj právnických osôb na podporu činnosti neziskových organizácií. Výška poukázanej dane sa od roku 2003 sa zvýšila na 2 %. Tento mechanizmus mohol byť v oblasti podpory tretieho sektoru značným prínosom, ak by súčasne s jeho zavedením neboli reštriktívne nariadenia vlády zrušili dovtedajšiu možnosť zníženia daňového základu o iné sponzorské príspevky a dary.

5.3. Podpora z Maďarskej republiky

Presné kvantitatívne údaje nemáme k dispozícii,[31] avšak môžeme smelo skonštatovať, že hlavným „životobudičom“ maďarských menšinových inštitúcií boli predovšetkým nadačné zdroje z Maďarska. (Verejnoprávna) Nadácia Illyés podporovala maďarské organizácie a inštitúcie na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov značnými materiálnymi prostriedkami. Neskoršie sa pripojili aj ďalšie verejnoprávne nadácie (Új Kézfogás Közalapítvány, Apáczai Közalapítvány, Arany János Közalapítvány, Nemzeti Kulturális Alapprogram atď.). Rovnako významná bola aj podpora vzdelávania: podpora plného či čiastočného štúdia vysokoškolskej mládeže v Maďarsku dokonca prevýšila všetky ostatné formy podpory. Nie je zanedbateľná ani miera pomoci, ktorú poskytuje príslušné ministerstvo (rezort školstva a kultúry) priamo na vydávanie kníh, vedeckovýskumné aktivity, konferencie atď. V ostatných rokoch sa zvýraznila priama alebo sprostredkovaná finančná podpora tzv. mestských univerzít (konzultačných centier v Komárne a Kráľovskom Chlmci), resp. detašovaných univerzitných pracovísk (ekonomika a informatika v Komárne). Po vzniku Univerzity J. Selyeho v Komárne roku 2004 sa veľká časť podpôr smerujúcich do oblasti vzdelávania presunula práve tam.

5.4. Západné nadácie, zdroje Európskej únie

Západoeurópske a americké nadácie podporovali tretí sektor na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov, a to mimoriadne efektívne a veľkými finančnými zdrojmi. (Spomenieme tu napríklad Nadáciu otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, Nadáciu pre otvorenú spoločnosť – Foundation for a Civil Society, Nadáciu Charlesa Stewarta Motta, German Marshall Fund, Sasakawovu mierovú nadáciu, Nadáciu pre podporu občianskych aktivít). Po pripojení sa SR k Európskej únii a čiastočnej zmene politiky amerických nadácií sa významným zdrojom americkej podpory stal CEE Trust Fund.

Všetky tieto možnosti však boli pre maďarské organizácie na Slovensku pomerne vzdialené. V deväťdesiatych rokoch len niekoľko organizácií disponovalo takým ľudským, organizačným a finančným potenciálom, ktorý im umožnil úspešne sa uchádzať o granty z uvedených zdrojov. (Sem môžeme zaradiť Nadáciu Sándora Máraiho, Fórum in-štitút, Nadáciu Civitas, Kolégium Jánosa Selyeho, Maďarské folklórne združenie na Slovensku). Po roku 2000 počet týchto subjektov významne vzrástol.

Tieto organizácie disponovali potrebnými jazykovými znalosťami, odbornými vedomosťami a rozvetveným systémom vzťahov a partnerstiev, čo im umožnilo, aby projekty nielen vypracovali, ale po získaní grantu ich dokázali aj zrealizovať. Zároveň mali toľko vlastných finančných kapacít, že boli schopné projekty čiastočne spolufinancovať.

Väčšina maďarských menšinových organizácií na Slovensku bola pri uchádzaní sa o  nadačné zdroje diskvalifikovaná najmä na základe podmienky spolufinancovania. Keď napríklad Nadácia pre podporu občianskych aktivít zverejnila výzvu na predkladanie projektov tzv. menšinového balíka vo výške približne 80 miliónov korún, väčšina maďarských organizácií na Slovensku sa do výzvy nemohla zapojiť z toho dôvodu, že nemohla preukázať potrebný 30 %-ný (neskôr 10 %-ný) podiel spolufinancovania.

Môžeme teda skonštatovať, že maďarské menšinové organizácie na Slovensku prišli o významné finančné zdroje preto, lebo v dôsledku vnútornej hierarchie hodnôt, prevažujúceho systému vzťahov, nedostatočnej odbornej pripravenosti a vedomej izolovanosti nekládli dostatočný dôraz na získanie uvedených, na Slovensku prítomných zdrojov.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12